Zvolen 3. novembra (TASR) – Do Záhrady spomienok vo Zvolene prichádzali počas dušičkového obdobia spomínať na svojich blízkych ľudia z celého Slovenska. Pre TASR to v stredu uviedla správkyňa Záhrady spomienok Andrea Uherková.

„Zaznamenali sme aj zvýšený počet návštevníkov, ktorí sa na prírodný cintorín prešli zo zvedavosti,“ podotkla. „Najväčší rozdiel bol citeľný v tom, že do záhrady ľudia nenosili umelé vence a kahance ako na zvyšok cintorína, ale len živé kvety alebo venčeky bez obalov stúh,“ zhrnula s tým, že sviečky zapaľovali prítomní len plávajúce na vodnej hladine kamenného diela v lesíku. „Zvyšky včelieho vosku sa opäť recyklujú a použijú sa na vznik nových sviečok,“ vysvetlila. Doplnila tiež, že pravidlami fungovania, ktoré sú blízke prírode, eliminujú vznik cintorínskeho odpadu, ktorý je počas sviatkov na konvenčných cintorínoch enormný.

Podľa nej počas dušičkového obdobia boli vo zvolenskej záhrade tri obradné uloženia popola. „Na želanie mali komornejšiu atmosféru. Ľudia sa lúčili so svojimi blízkymi a ukladali popol do kvetinových záhonov sami, v kruhu rodiny a priateľov,“ skonštatovala Uherková. Ako pripomenula, štvrtýkrát sa uskutočnila aj Dušičková slávnosť ako spoločné spomínanie na blízkych zosnulých. „Sprevádzaná bola spomienkovou rečou a hudbou, tvorením a písaním odkazov do neba a spoločným zapaľovaním sviečok,“ poznamenala. „Návštevníkov sme tiež informovali, že od jari bude v Záhrade spomienok možné aj ukladanie celých tiel, pochovávanie prírode blízkym spôsobom do kvetinovej lúky. Viacerí z nich túto možnosť uvítali,“ zdôraznila.

Zvolenský prírodný cintorín je prvý na Slovensku a funguje od roku 2017. „Vo vyhradenej časti zvolenského cintorína sa pochováva v rozložiteľných urnách pri kvetinových záhonoch či pri koreňoch stromov. Jedinečné obrady poslednej rozlúčky, ktoré môžu byť civilné, ako aj cirkevné, bývajú pod šírym nebom," spresnila s tým, že každé miesto s urnou je označené travertínovou tabuľkou s údajmi o zosnulom.