Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Do SNP odišlo z Trnavy 30. augusta 1944 okolo 3500 prezenčne slúžiacich vojakov, záložníkov a zmobilizovaných dobrovoľníkov.
Autor TASR
Trnava 28. augusta (TASR) – Sedemdesiatštyri rokov od vypuknutia Slovenského národného povstania a odchodu Trnavskej posádky na povstalecké územie si pripomenuli v utorok v Trnave obyvatelia Trnavského samosprávneho kraja (TTSK). Spomienka sa konala na mieste, odkiaľ 30. augusta 1944 odišla vojenská posádka a dobrovoľníci z radov obyvateľov do bojov za slobodu. Súčasníkom to pripomína Pamätník SNP na Univerzitnom námestí.
Kytice kvetov a vence položili k nemu delegácie krajskej a mestskej samosprávy, zástupcovia zastupiteľstva Ruskej federácie na Slovensku, Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (Ov SZPB) v Trnave a ďalší.
Účastníkov pietneho aktu pozdravili predseda TTSK Jozef Viskupič a za Ov SZPB Dušan Slančík. Viskupič vo svojom príhovore povedal, že SNP bolo veľkým okamihom pravdy pre Slovensko, hviezdna hodina slovenských dejín, výzva, na ktorú sa odpovedá len áno alebo nie. "Sme hrdí, že práve Trnavská vojenská posádka rozšírila povstalecké sily a že k SNP sa pridali sa aj statoční letci z letiska Piešťany a prispeli aj partizánske oddiely z okolia Prešníka, v ktorých bojovali aj Česi, Francúzi, Ukrajinci, Rusi spolu za jeden cieľ. Viskupič vzdal "hold výnimočnej generácii bojovníkov a bojovníčok, ktorí svojím hrdinstvom zabezpečili, že Slovensko má dnes svoje nespochybniteľné miesto na strane civilizovaného, demokratického a tolerantného sveta". "Sme generácia dlžníkov, je na nás, aby sme nedopustili úspech pokusov o revitalizáciu zhubného nacionalizmu, neznášanlivosti a xenofóbii," dodal Viskupič.
Do SNP odišlo z Trnavy 30. augusta 1944 okolo 3500 prezenčne slúžiacich vojakov, záložníkov a zmobilizovaných dobrovoľníkov. Trnavská posádka bola jedinou zo západného Slovenska, ktorá takto zareagovala na meniacu sa situáciu na vojnovej mape. Posádky v Bratislave, Seredi, Hlohovci, Nitre, Trenčíne i v Novom Meste nad Váhom sa do SNP odmietli zapojiť.
Trasa Trnavčanov viedla z Trnavy smerom na Žarnovicu. Vojaci sa zapojili do bojov v oblasti Hronský Beňadik, Zlaté Moravce, Píla, Horné a Dolné Hámre, Nová Baňa, Žarnovica a Kremnica. Vedenie posádky neskôr rozhodlo o vytvorení práporov Dunaj, ktorý zostal v oblasti Žarnovice, a Kremeň, ktorý sa presunul do Kremničky pri Banskej Bystrici a bránil úsek pri Sklenom, Handlovej a Prievidzi.
Pietnym aktom pri pamätnej tabuli veliteľa povstaleckej žilinskej posádky generálmajora in memoriam Jozefa Dobrovodského si v utorok pripomenuli 74. výročie Slovenského národného povstania (SNP) v Sade SNP v Žiline.
"Pamiatku generálmajora Dobrovodského, ktorý viedol žilinskú jednotku a vojakov pri oslobodzovacích bojoch v Strečnianskej úžine, si na tomto mieste pripomíname každý rok. Považujem to za veľmi dôležité, najmä pre mladšiu generáciu. Sme povinní stále učiť naše deti a vnúčatá o týchto udalostiach. Hovoriť im o nich, aby sa v budúcnosti vedeli vysporiadať s možnými hrozbami a nedopustili, aby sa niečo podobné neopakovalo. Na druhej strane, je to vždy prejavenie úcty ľuďom, ktorí padli pri ochrane svojich rodín, obcí, miest a pri ochrane svojej republiky," zdôraznil primátor Žiliny Igor Choma.
Podpredseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) Juraj Drotár pripomenul, že žilinská posádka sa pod vedením Dobrovodského 29. augusta 1944 ako prvá na Slovensku postavila na ozbrojený odpor proti nemeckým okupačným vojskám. "Dobrovodskému sa podarilo pozdvihnúť žilinskú posádku. Žilina bola jedným z najväčších centier slovenského štátu a v nej bola vojenská posádka pod velením pronemeckého podplukovníka. Získať ľudí pre povstanie, to bola heroická práca. Dobrovodský pritom nebol veliteľom ani dôstojníkom tohto útvaru. Prichádzal na pokyn Goliana, keď dostal úlohu, aby sa vrátil do žilinskej posádky získavať ľudí pre povstanie. Predtým tu bol ako veliteľ delostreleckého pluku," uviedol Drotár.
Doplnil, že Dobrovodský dostal od Goliana úlohu stiahnuť vojská spred Žiliny a nasadiť ich do priestoru Strečnianskej úžiny. "Tak, aby sa o mesto Žilina nebojovalo. A v tomto období došlo v Strečnianskej úžine k ďalšiemu zlomu - prvýkrát ju spoločne bránili povstaleckí vojaci slovenskej armády s partizánmi. V prvých septembrových týždňoch v roku 1944 bojmi v Strečnianskej úžine zdržali postup nemeckých vojsk a zabránili rýchlemu obsadeniu severozápadného Slovenska," dodal podpredseda SZPB.
Kytice kvetov a vence položili k nemu delegácie krajskej a mestskej samosprávy, zástupcovia zastupiteľstva Ruskej federácie na Slovensku, Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (Ov SZPB) v Trnave a ďalší.
Účastníkov pietneho aktu pozdravili predseda TTSK Jozef Viskupič a za Ov SZPB Dušan Slančík. Viskupič vo svojom príhovore povedal, že SNP bolo veľkým okamihom pravdy pre Slovensko, hviezdna hodina slovenských dejín, výzva, na ktorú sa odpovedá len áno alebo nie. "Sme hrdí, že práve Trnavská vojenská posádka rozšírila povstalecké sily a že k SNP sa pridali sa aj statoční letci z letiska Piešťany a prispeli aj partizánske oddiely z okolia Prešníka, v ktorých bojovali aj Česi, Francúzi, Ukrajinci, Rusi spolu za jeden cieľ. Viskupič vzdal "hold výnimočnej generácii bojovníkov a bojovníčok, ktorí svojím hrdinstvom zabezpečili, že Slovensko má dnes svoje nespochybniteľné miesto na strane civilizovaného, demokratického a tolerantného sveta". "Sme generácia dlžníkov, je na nás, aby sme nedopustili úspech pokusov o revitalizáciu zhubného nacionalizmu, neznášanlivosti a xenofóbii," dodal Viskupič.
Do SNP odišlo z Trnavy 30. augusta 1944 okolo 3500 prezenčne slúžiacich vojakov, záložníkov a zmobilizovaných dobrovoľníkov. Trnavská posádka bola jedinou zo západného Slovenska, ktorá takto zareagovala na meniacu sa situáciu na vojnovej mape. Posádky v Bratislave, Seredi, Hlohovci, Nitre, Trenčíne i v Novom Meste nad Váhom sa do SNP odmietli zapojiť.
Trasa Trnavčanov viedla z Trnavy smerom na Žarnovicu. Vojaci sa zapojili do bojov v oblasti Hronský Beňadik, Zlaté Moravce, Píla, Horné a Dolné Hámre, Nová Baňa, Žarnovica a Kremnica. Vedenie posádky neskôr rozhodlo o vytvorení práporov Dunaj, ktorý zostal v oblasti Žarnovice, a Kremeň, ktorý sa presunul do Kremničky pri Banskej Bystrici a bránil úsek pri Sklenom, Handlovej a Prievidzi.
SNP v Žiline si pripomenuli pri pamätnej tabuli generálmajora J. Dobrovodského
Pietnym aktom pri pamätnej tabuli veliteľa povstaleckej žilinskej posádky generálmajora in memoriam Jozefa Dobrovodského si v utorok pripomenuli 74. výročie Slovenského národného povstania (SNP) v Sade SNP v Žiline.
"Pamiatku generálmajora Dobrovodského, ktorý viedol žilinskú jednotku a vojakov pri oslobodzovacích bojoch v Strečnianskej úžine, si na tomto mieste pripomíname každý rok. Považujem to za veľmi dôležité, najmä pre mladšiu generáciu. Sme povinní stále učiť naše deti a vnúčatá o týchto udalostiach. Hovoriť im o nich, aby sa v budúcnosti vedeli vysporiadať s možnými hrozbami a nedopustili, aby sa niečo podobné neopakovalo. Na druhej strane, je to vždy prejavenie úcty ľuďom, ktorí padli pri ochrane svojich rodín, obcí, miest a pri ochrane svojej republiky," zdôraznil primátor Žiliny Igor Choma.
Podpredseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) Juraj Drotár pripomenul, že žilinská posádka sa pod vedením Dobrovodského 29. augusta 1944 ako prvá na Slovensku postavila na ozbrojený odpor proti nemeckým okupačným vojskám. "Dobrovodskému sa podarilo pozdvihnúť žilinskú posádku. Žilina bola jedným z najväčších centier slovenského štátu a v nej bola vojenská posádka pod velením pronemeckého podplukovníka. Získať ľudí pre povstanie, to bola heroická práca. Dobrovodský pritom nebol veliteľom ani dôstojníkom tohto útvaru. Prichádzal na pokyn Goliana, keď dostal úlohu, aby sa vrátil do žilinskej posádky získavať ľudí pre povstanie. Predtým tu bol ako veliteľ delostreleckého pluku," uviedol Drotár.
Doplnil, že Dobrovodský dostal od Goliana úlohu stiahnuť vojská spred Žiliny a nasadiť ich do priestoru Strečnianskej úžiny. "Tak, aby sa o mesto Žilina nebojovalo. A v tomto období došlo v Strečnianskej úžine k ďalšiemu zlomu - prvýkrát ju spoločne bránili povstaleckí vojaci slovenskej armády s partizánmi. V prvých septembrových týždňoch v roku 1944 bojmi v Strečnianskej úžine zdržali postup nemeckých vojsk a zabránili rýchlemu obsadeniu severozápadného Slovenska," dodal podpredseda SZPB.
