Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 20. december 2024Meniny má Dagmar
< sekcia Regióny

VIDEO A FOTO: V bratislavskej ZOO pokrstili mláďatá pandy červenej

Z krstu mláďat pandy červenej v bratislavskej ZOO. Krstnými rodičmi sa stali herci Alenka Ďuránová a Marko Igonda. Rodičia sa volajú Coco a Pung a mláďatá Taj Min (samček) a Lan-Li (samička). V Bratislave 31. októbra 2015. Foto: TASR/Andrej Galica

Ich krstnými rodičmi sa stali herci Alena Ďuránová a Marko Igonda, ktorí budú účinkovať v pripravovanom seriáli z prostredia zoologickej záhrady.

Bratislava 31. októbra (TASR) - V bratislavskej zoologickej záhrade dnes na pravé poludnie pokrstili dve mláďatá pandy červenej. Samička Lan-li a samček Taj Min sú už druhou dvojicou mláďat, ktorá sa v bratislavskej ZOO narodila. Ich krstnými rodičmi sa stali herci Alena Ďuránová a Marko Igonda, ktorí budú účinkovať v pripravovanom seriáli z prostredia zoologickej záhrady. "Nech sú živé a zdravé 100 rokov," zaželali herci mláďatám pri krste. Ďuránová prisľúbila, že sa na pandy bude chodiť pozerať. "Mám malú dcéru, takže sa sem určite spolu často vyberieme," povedala.

Rodičmi mláďat sú samček Pung a samička Coco, ktorých do ZOO v Bratislave priviezli v roku 2011. V roku 2013 sa im narodilo prvé mláďatko, ktoré vo verejnom hlasovaní dostalo meno Aiko. O rok neskôr sa narodila dvojica mláďat, samička Pam a samček Pim. V tomto roku, presne 12. júla k nim pribudla dvojica Taj Min a Lan-li. Mená pripomínajú Himaláje a Čínu, teda región, odkiaľ pandy pochádzajú.



"Ak ich mám porovnať s minuloročnými mláďatami, Taj min a Lan-li sú trochu bojazlivejšie, no vedie sa im dobre a matka Coco sa o ne vzorne stará," uviedla Katarína Moravcová z oddelenia marketingu bratislavskej zoo. Po troch mesiacoch sú už mláďatá dostatočné veľké, pomaly začínajú objavovať svet a nazerať na okolie z búdky, kde ich matka pravidelne kojila.



Pandy sú všežravce, ich kŕmna dávka sa skladá z bambusov, ovocia, zeleniny, ale aj mäsitej zložky. Vo svojej domovine sú ohrozené ľudskými aktivitami, keďže v dôsledku odlesňovania stále väčších a väčších území prichádzajú o svoju potravu – bambus. Ročne uhynie v dôsledku odlesňovania až 10.000 pánd. Za posledných 50 rokov sa počet divo žijúcich pánd v dôsledku straty prirodzeného životného prostredia i pytliactva znížil o 40 percent.