Bratislava 9. júna (TASR) – Zvieracie osadenstvo v bratislavskej zoologickej záhrade (ZOO) sa opäť rozrástlo. Uplynulé jarné mesiace apríl a máj priniesli so sebou nielen narodenie niekoľkých mláďat, vrátane historicky prvého odchovu diviakov visajanských na Slovensku, ale niektorí noví obyvatelia pricestovali zo zahraničných zoologických záhrad.

Prvé mláďa vzácnych diviakov visajanských sa narodilo koncom apríla. "Sme jediná ZOO na Slovensku, ktorá tento ohrozený druh chová a historicky je to náš prvý odchov," priblížila Alexandra Ritterová z oddelenia vzdelávania a marketingu ZOO Bratislava. Najbližšie sa takýto druh diviakov nachádza v ZOO Děčín a ZOO Ostrava, kde už sa odchovy podarili.

Diviaky visajanské žijú len na Filipínskych ostrovoch, sú však kriticky ohrozeným druhom a na väčšine ostrovov sa už kvôli masívnemu odlesňovaniu podľa Ritterovej ani nenachádzajú. Okrem obmedzovaniu ich životného priestoru sú ohrozené aj lovom pre nízkotučné a nízkocholesterolové mäso, počet klesá aj z dôvodu ich kríženia s inými druhmi diviakov. "Čistokrvného diviaka visajanského možno rozoznať podľa počtu párov bradaviek, má ich tri. Ostatné disponujú štyrmi," vysvetlia Ritterová.

Osadenstvo sa rozrástlo aj v prípade antilopy nilgau, ktorá je najväčšou ázijskou antilopou. Prirodzene sa vyskytuje v trávnatých oblastiach Indie, Nepálu a Pakistanu a jej pomenovanie "nilgau" pochádza z hindčiny a v preklade znamená "modrý býk". "U týchto antilop je viditeľný výrazný pohlavný dimorfizmus. Samce sú väčšie, majú na hlave jednoduché tmavosivé rožky, a srsť majú modrosivej farby. Samice sú menšie, nemajú rohy a bývajú hnedo sfarbené," podotkla Ritterová.

V máji sa narodil samček lamy krotkej. Lamy sa pritom dodnes často chovajú ako domáce zvieratá na mäso, srsť alebo nosenie ťažkého nákladu, kastrovaný samec dokonca môže strážiť stádo oviec alebo kôz. „Sú prispôsobené na život vo vysokej nadmorskej výške tým, že majú vysoký obsah hemoglobínu v krvi, na ktoré sa viaže kyslík, a tým nemajú problém dýchať aj redší vzduch," doplnila Ritterová.

V rovnaký mesiac prišiel na svet aj samček ťavy dvojhrbej. Ťavy sú známe tým, že dokážu vydržať dlhšie bez vody. Umožňuje to tvar ich červených krviniek, ktorý je oválny, takže sa môže rozpínať, a ťava môže vypiť veľké množstvo vody naraz bez toho, aby krvinky praskli. „Ťavy sú dokonalo prispôsobené na život v púšti. Majú uzatvárateľné nozdry, čím sa do pľúc nedostane pri púštnych búrkach žiaden piesok. Rovnaký účel plní aj ich tretie očné viečko, ktoré sa zatvára zľava doprava," povedala Ritterová.

Okrem toho bratislavská ZOO priviezla aj nový druh, a to kozorožce alpské. Ročného samca doviezla zo Zooparku Chomutov, ročnú samicu zo ZOO Salzburg a druhú samicu zo ZOO Hoyerswerda, ktorá svoje prvé narodeniny oslávi koncom júna.

Kozorožce sú výborní skokani a skvelí horolezci, čo im umožňuje ľahko sa pohybovať v strmom, nedostupnom teréne. Výrazné u samcov sú najmä ich zahnuté rohy, ktoré môžu dorastať do dĺžky jedného metra a vážiť 15 kg.

V 19. storočí boli tieto kozorožce v mnohých lokalitách výskytu vyhubené. "Pôvodné populácie ostali len v talianskych Alpách. Odtiaľ sa neskôr začali realizovať reštitučné projekty, čiže znovu navrátenie jedincov na miesta pôvodného výskytu, do alpských oblastí Švajčiarska, Rakúska, Francúzska a Nemecka," priblížila Ritterová s tým, že jedince boli vypúšťané aj do horských oblastí Bulharska a Slovinska, kde sa pôvodne nevyskytovali.