Bratislava 6. novembra (TASR) - Zmeniť vizuálnu podobu mesta i prístup k jeho riadeniu. S touto ambíciou kandiduje na post primátora Bratislavy Matúš Vallo, podporovaný viac ako 30-členným tímom a stranami Progresívne Slovensko a Spolu – občianska demokracia. Medzi jeho plánmi možno nájsť projekty smerujúce ku kreovaniu nových mestských podnikov a príspevkových organizácií, posilňujúce sebestačnosť a odbornosť mesta, ale aj celkom konkrétne opatrenia, ako napríklad vysadenie 10.000 kríkov a stromov v uliciach.

-Boli ste prvý, kto oficiálne oznámil, že bude kandidovať na primátora hlavného mesta. Keď sa tak stalo vo februári tohto roku, boli ste väčšine ľudí úplne neznámy, v súčasností patríte do skupiny kandidátov, medzi ktorými sa to s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne. Dá sa popísať aj vnútorná zmena, ktorou ste si prešli odvtedy dodnes?-

Na kandidatúru som sa pripravoval dlho, už pred tromi rokmi som o nej začal vážne uvažovať, pred viac ako dvomi rokmi som to, vnútorne rozhodnutý, prvýkrát spomenul verejne. Vtedy sa aj začala práca na našom programe a ja som rád, že postupne narastal aj záujem o tento náš plán pre Bratislavu. A teší ma tiež, že ľudia pochopili, že je to nielen o tom, kto bude primátor, ale aj o jeho tíme.

-Viacerí vás profilujú ako kandidáta oslovujúceho najmä mladých ľudí. Stotožňujete sa s tým?

Myslím, že to už dávno neplatí, ja ani nehovorím o témach, ktoré by sa týkali len mladých, ale o témach podstatných pre Bratislavčanov širokého vekového spektra. Našou ambíciou a myslím si, že aj úspešnou, je oslovovať ľudí, ktorí o meste rozmýšľajú a záleží im na ňom. A tých nájdete medzi prvovoličmi, medzi ľuďmi v produktívnom veku i medzi seniormi.

-Môžete zadefinovať piliere svojho programu?-

Každý Bratislavčan vám povie, že tým najväčším problémom je doprava. Preto sa aj my v Pláne Bratislava na viac ako 160 stranách venujeme tejto oblasti a návrhu opatrení, aby doprava v meste bola plynulejšia, ekologickejšia, komfortnejšia k ľuďom i k samotnému mestu. Druhým pilierom je snaha vytvoriť Sebavedomú Bratislavu, ktorá sa dokáže postaviť developerom a sama určovať i kontrolovať pravidlá pre tých, ktorí chcú na území mesta stavať. A potom je tu ďalšia dôležitá téma – tou je financovanie Bratislavy. My v tejto otázke hľadáme férové riešenia a jedným z nich je aj tzv. daňová rezidencia, v rámci ktorej by ten, kto si z takých alebo onakých dôvodov nemôže prehlásiť do Bratislavy trvalý pobyt, no reálne tu žije, mohol jednoduchou administratívnou formou požiadať o to, aby výnos z jeho daní išiel Bratislave. Myslím si, že to môže priniesť mestu až niekoľko desiatok miliónov eur ročne.

-Jedna z tém dopravy sa týka aj rezidenčného parkovania. Ste za parkovaciu politiku, no nie za celoplošnú. Znamená to, že sa tie pravidlá budú robiť odznova a to, čo je už de facto schválené, sa hodí do koša?-

Nie, nič sa hádzať do koša nemusí, my sme stotožnení s pravidlami, ktoré poslanci schválili ešte v decembri 2016. Nechceme za každú cenu „kobercovo“ spoplatňovať všetky autá. Parkovacia politika sa bude týkať šestiny, možno pätiny všetkých áut. Sú mestské časti, kde nie je problém s parkovaním, tam ju zavádzať netreba. Je potrebné ju zaviesť tam, kde je to nevyhnutné.

-Témou pre vás ako architekta a urbanistu je aj zeleň v meste. Ako zvýšiť jej podiel a to, aby spĺňala kritériá na zeleň v meste 21. storočia?-

Objavil sa tu jeden mýtus, že Bratislava je tretie najzelenšie mesto sveta. Vznikol z rebríčka, ktorý urobil holandský cestovateľský blog a v ktorom porovnávali na základe satelitných snímok pomer zelene k počtu obyvateľov. Keďže je súčasťou Bratislavy lesopark, naozaj to mohlo Bratislavu v takto robenom rebríčku posunúť vysoko. Ale viete, keď stojím na Krížnej, kde nie je ani piaď zelene, tak mi je to nanič. Máme veľmi málo kvalitnej zelene na verejných plochách, málo kvalitných parkov v meste ako takom. Dnes nie je zeleň len o estetickom zážitku, ale aj o zdraví. To, či máte v uliciach stromy alebo nie, rozhoduje o tom, aké je teplo v uliciach i tom, s akým množstvom dažďovej vody sa musí vysporiadať kanalizácia, keďže listy vzrastlých stromov dokážu zachytiť až 80 percent zrážok. Preto je potrebné venovať zeleni ako mestotvornému prvku veľký význam. Žiaľ, súčasná Bratislava v tomto veľmi zlyháva. Preto okrem toho, že plánujeme zriadiť mestskú firmu, ktorá sa bude starať o údržbu zelene, dávame prísľub, že v uliciach hlavného mesta vysadíme 10.000 kríkov a stromov.

-Otvárate aj otázku starostlivosti o starších. Faktom je, že bratislavská populácia starne. Čo s tým robiť? Ako by malo byť mesto pripravené na zvýšenú starostlivosť o seniorov?-

Za jeden z faktorov, ktorý prezrádza kvalitu mesta, považujem aj to, koľko detí a seniorov sa pohybuje v uliciach. Deti znamenajú, že ulice sú bezpečné, že autá sú držané na uzde, seniori zasa to, že mesto vie podať pomocnú ruku ohrozeným skupinám obyvateľov, že dokáže byť inkluzívne. Nikto nepochybuje o tom, že chceme dať skôr narodeným čo najlepšiu starostlivosť, veď sú to naši rodičia. Preto jedným zo základných problémov, ktorý riešime, je domáca opatrovateľská služba. V súčasnosti podľa prognóz a odporúčaní potrebuje mesto cez 5000 opatrovateľských miest, no reálne ich má čosi cez 1000. Na tomto rozdiele vidíte, že to nefunguje. Preto si myslím, že by sa i magistrát mal v tejto oblasti oveľa viac angažovať a aj prostredníctvom tretích subjektov potrebnú starostlivosť zabezpečiť. Takisto, práve s prihliadnutím na seniorov, no i ďalšie skupiny ľudí so zhoršenou mobilitou, chceme vytvoriť tlak na bezbariérovosť a na to, aby bezbariérové priechody také aj naozaj boli. Lebo keď ich detailne skúmate, tak mnohé tým, že sú zle urobené, často neplnia svoju funkciu. A ďalším konkrétnym opatrením je inštalovanie 1000 lavičiek v meste. Možno sa to zdá niekomu banálne, ale... Seniori mi často hovoria, že ani veľmi nejdú von, lebo keď majú prejsť trasu z domu do lekárne, do obchodu, do centra pre seniorov, na tej ceste si nemajú kde sadnúť. A to nie je banálny problém, opäť je to dôležité pre kvalitu mesta ako takého.

-Bratislava potrebuje nový územný plán – na tom je všeobecná zhoda. Ale príprava je stále len v úplných začiatkoch, v štádiu prvých prieskumov... Ako tento proces zrýchliť?-

Hoci v posledných štyroch rokoch bolo na tvorbu územného plánu vyčlenených približne 370.000 eur, reálne sa vyčerpalo okolo 60.000. Na kúpu softvérov a počítačov. Tých pár prieskumov, ktoré potrebujete k tvorbe územného plánu a ktoré sa urobili, boli už vtedy, keď ich predložili, neaktuálne. Magistrát v príprave územného plánu vlastne nič viditeľné neurobil. Ja nebudem sľubovať, že v nasledujúcom volebnom období bude hotový nový územný plán, ak to niekto sľubuje, zavádza. Je to práca na minimálne 6 až 8 rokov. Ja môžem sľúbiť, že sa razantne pustíme do jeho prípravy, aby sme ho v tom ďalšom volebnom období už mohli finalizovať.

-Nový územný plán je potrebný aj preto, aby zastavil neregulovanú výstavbu a určil podmienky, v ktorých sa i vzťah mesto - developer bude odohrávať transparentne podľa jasných a ľahko kontrolovateľných pravidiel. Čo ale dovtedy? Jednou z vašich téz je práve to, že mestu teraz diktujú developeri...-

Som presvedčený, že sa môžeme inšpirovať mestami v zahraničí, kde to funguje. Aj z reálnych skúseností z rozhovorov s Bratislavčanmi som presvedčený, že potrebujeme zriadiť ombudsmana pre túto oblasť, kde sa budú môcť ľudia opýtať na ich okolie, aký je tam územný plán, prípadne informovať, čo sa okolo nich deje a či je to v súlade s územným plánom. Takáto kancelária by bola súčasťou väčšieho celku - Metropolitného inštitútu Bratislavy, mestskej príspevkovej organizácie. Na rozdiel od súčasnosti, keď pod gesciou hlavnej architektky mesta pracuje sedem ľudí, v minulosti existoval útvar hlavného architekta so stovkou zamestnancov. Jednoducho sa musíme vrátiť k modelu, že tu bude silná skupina pracovať na vytvorení koncepcie, ale aj na monitorovaní a dozorovaní stanovených pravidiel. Máme v pláne aj ďalšie konkrétne opatrenia. Napríklad, že dopravno-kapacitné štúdie, ktoré majú posúdiť skutočné dopady plánovanej výstavby na občiansku i dopravnú infraštruktúru, bude robiť mesto a nie developeri ako doteraz. Asi ťažko totiž čakať, že tí na svoj projekt niekedy urobia štúdiu, ktorá im projekt neodsúhlasí.

-Svoju kampaň odvíjate od faktu, že Bratislava sa nepohne dopredu, ak nebude konštruktívna spolupráca medzi primátorom a zastupiteľstvom. Preto zvýrazňujete, že kandidujete spolu s tímom ďalších 33 uchádzačov o post mestského poslanca. Čo ale v tom prípade, ak sa z tejto skupiny dostane do zastupiteľstva len malá časť? Ste v prípade získania primátorského mandátu, pripravený aj na tento plán b? A to, že budete musieť hľadať politickú podporu pre presadenie svojich myšlienok?-

Veľmi sme pracovali na tom, aby sme voličov presvedčili ako tím. V každom prípade nepochybujem, že aj medzi inými kandidátmi je dosť kvalitných ľudí, ktorým záleží na hlavnom meste a bude možné s nimi konštruktívne spolupracovať. A takisto som pripravený nerobiť chyby môjho predchodcu. Poslancov chcem od začiatku vtiahnuť do zmeny mesta a rozhodovať spolu s nimi.