Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hegerovi i Remišovej poďakoval primátor Bratislavy za ich doterajšiu podporu a verí, že pri rokovaniach s Európskou komisiou vytrvajú až do konca.
Autor TASR
Bratislava 19. novembra (TASR) – Som presvedčený, že Bratislava má získať férový podiel z eurofondov, ktorý odzrkadľuje skutočné pomery, problémy, kvalitu života a rozpočet hlavného mesta. Vyhlásil to primátor Bratislavy Matúš Vallo s tým, že Európska komisia si myslí, že bratislavský metropolitný región je bohatý a eurofondy až tak nepotrebuje. "Skutočnosť je ale iná," podotkol.
Reagoval tak na to, že rokovania o nastavení čerpania eurofondov na programové obdobie rokov 2021 až 2027 sú vo finálnej fáze. "Práve sa rozhoduje o tom, do akej miery bude môcť Bratislava v nasledujúcich rokoch dobiehať svoj obrovský investičný dlh," vysvetlil Vallo. Nové eurofondy chce hlavné mesto využiť na modernizáciu a predlžovanie električkových tratí, rozvoj udržateľnej dopravy, obnovu verejných priestranstiev, tvorbu modrých a zelených adaptačných opatrení či obehového hospodárstva.
"Kolegovia na Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK) zasa pripravujú kvalitné rekonštrukcie sociálnych zariadení, rozširovanie kapacít materských a základných škôl, a tiež modernizáciu stredoškolského vzdelávania tak, aby zodpovedalo potrebám trhu práce v 21. storočí," poznamenal bratislavský primátor.
Bez európskych peňazí sa, ako tvrdí, veľké problémy Bratislavy nevyriešia. Spoločne s predsedom BSK Jurajom Drobom preto vyzval premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) a vicepremiérku a ministerku investícií Veroniku Remišovú (Za ľudí), aby v nadchádzajúcich rokovaniach s Európskou komisiou naďalej podporovali Bratislavu a Bratislavský kraj pri získaní férového podielu prostriedkov z eurofondov.
"Európska komisia už tretie programové obdobie vníma Bratislavský kraj ako viac rozvinutý región. Podľa vzorca, ktorý Európska únia používa na klasifikáciu regiónov, sme dokonca dvanástym najbohatším európskym regiónom, tesne za Štokholmom a Kodaňou. V Bratislave, Pezinku, Senci a Malackách sa ale nežije rovnakou ani porovnateľnou kvalitou života ako v regiónoch Štokholmu či Kodane," skonštatoval Vallo. Kritériá Európskej komisie podľa jeho slov nezohľadňujú reálnu kvalitu života, nezarátavajú stovky tisíc ľudí, ktorí do bratislavského regiónu dochádzajú, či tu žijú bez trvalého pobytu.
Hegerovi i Remišovej poďakoval za ich doterajšiu podporu a verí, že pri rokovaniach s Európskou komisiou vytrvajú až do konca. "Naše problémy sú alarmujúce a bez európskych peňazí ich nevyriešime," podotkol predseda BSK Droba.
Remišová vo štvrtok (18. 11.) uviedla, že slovenská vláda má záujem, aby v rámci novej partnerskej dohody s Európskou komisiou "vybojovala" viac finančných zdrojov z rozpočtu Európskej únie pre Bratislavský kraj. "Budú to veľmi tvrdé rokovania s Európskou komisiou," skonštatovala.
Reagoval tak na to, že rokovania o nastavení čerpania eurofondov na programové obdobie rokov 2021 až 2027 sú vo finálnej fáze. "Práve sa rozhoduje o tom, do akej miery bude môcť Bratislava v nasledujúcich rokoch dobiehať svoj obrovský investičný dlh," vysvetlil Vallo. Nové eurofondy chce hlavné mesto využiť na modernizáciu a predlžovanie električkových tratí, rozvoj udržateľnej dopravy, obnovu verejných priestranstiev, tvorbu modrých a zelených adaptačných opatrení či obehového hospodárstva.
"Kolegovia na Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK) zasa pripravujú kvalitné rekonštrukcie sociálnych zariadení, rozširovanie kapacít materských a základných škôl, a tiež modernizáciu stredoškolského vzdelávania tak, aby zodpovedalo potrebám trhu práce v 21. storočí," poznamenal bratislavský primátor.
Bez európskych peňazí sa, ako tvrdí, veľké problémy Bratislavy nevyriešia. Spoločne s predsedom BSK Jurajom Drobom preto vyzval premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) a vicepremiérku a ministerku investícií Veroniku Remišovú (Za ľudí), aby v nadchádzajúcich rokovaniach s Európskou komisiou naďalej podporovali Bratislavu a Bratislavský kraj pri získaní férového podielu prostriedkov z eurofondov.
"Európska komisia už tretie programové obdobie vníma Bratislavský kraj ako viac rozvinutý región. Podľa vzorca, ktorý Európska únia používa na klasifikáciu regiónov, sme dokonca dvanástym najbohatším európskym regiónom, tesne za Štokholmom a Kodaňou. V Bratislave, Pezinku, Senci a Malackách sa ale nežije rovnakou ani porovnateľnou kvalitou života ako v regiónoch Štokholmu či Kodane," skonštatoval Vallo. Kritériá Európskej komisie podľa jeho slov nezohľadňujú reálnu kvalitu života, nezarátavajú stovky tisíc ľudí, ktorí do bratislavského regiónu dochádzajú, či tu žijú bez trvalého pobytu.
Hegerovi i Remišovej poďakoval za ich doterajšiu podporu a verí, že pri rokovaniach s Európskou komisiou vytrvajú až do konca. "Naše problémy sú alarmujúce a bez európskych peňazí ich nevyriešime," podotkol predseda BSK Droba.
Remišová vo štvrtok (18. 11.) uviedla, že slovenská vláda má záujem, aby v rámci novej partnerskej dohody s Európskou komisiou "vybojovala" viac finančných zdrojov z rozpočtu Európskej únie pre Bratislavský kraj. "Budú to veľmi tvrdé rokovania s Európskou komisiou," skonštatovala.
