Bratislava 18. mája (TASR) – Slovenská akadémia vied ponúka pomoc pri riešení problému s toxickou skládkou bývalých Chemických závodov J. Dimitrova v bratislavskej Vrakuni. Jej vedci navrhli bezodpadovú technológiu čistenia podzemných vôd, ktoré sú skládkou ohrozené. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.

Vedci zo SAV realizujú výskum orientovaný na aktuálne globálne výzvy spojené s klimatickou krízou. Osobitnú pozornosť venujú otázkam vývoja komplexných technologických postupov pre likvidáciu environmentálnych záťaží a obnovu znečistených území.

"Od roku 2017 sa výskum na SAV venuje aj problematike sanácie skládky vo Vrakuni. Charakter znečistenia tejto lokality vyžaduje aplikáciu pokročilých fyzikálno-chemických a biologických postupov v technológii čistenia podzemnej vody," priblížila Gáliková.

Odborníkmi v tejto oblasti sú vedeckí pracovníci z Ústavu geotechniky SAV v Košiciach, ktorí vďaka koordinácii medzinárodného projektu v rokoch 2013 - 2017 získali významné výsledky v základnom výskume, ktoré dokážu uplatniť pri sanácii environmentálnej záťaže vo Vrakuni. Spolu s vedcami z Univerzity Komenského v Bratislave už testovali rôzne spôsoby čistenia reálnych vzoriek vôd z vrakunskej skládky.

"Nosnou metódou nami navrhovanej technológie je elektrochemická oxidácia, ktorá je vhodná na spracovanie vôd obsahujúcich ťažko rozložiteľné a vysoko toxické látky. Jej hlavnou výhodou je, že nepoužíva žiadne chemické látky, iba elektrickú energiu," priblížil vedúci oddelenia minerálnych biotechnológií na Ústave geotechniky SAV Daniel Kupka. Elektrochemické procesy označil za ekologicky prijateľné, pretože elektrón je sám osebe považovaný za "čisté", bezpečné a veľmi účinné reakčné činidlo.

Vedci tak podľa SAV prichádzajú s riešením najnáročnejšej úlohy sanácie skládky. Ich filtračná technológia môže nájsť využitie po vybudovaní podzemnej a povrchovej tesniacej vrstvy, ktorá skládku vo Vrakuni odizoluje.

"Odčerpávanie a čistenie vody nahromadenej v tomto telese tak zastaví toxický mrak, ktorý dnes prúdi rýchlosťou 300 až 500 metrov za rok a smeruje do husto obývaného, poľnohospodársky a vodohospodársky využívaného územia," spresnila Gáliková.

Odčerpávanie vôd však musí byť podľa vedcov realizované dlhodobo, desiatky rokov, s cieľom udržiavania zníženej hladiny podzemnej vody a vytvorenia "hydraulickej depresie v telese skládky". Takto sa podľa nich zamedzí vytekaniu kontaminovaných vôd zo skládky.

"Vody sa cez tesniace prvky v malom množstve infiltrujú dovnútra telesa, ale z neho už do vonkajšieho prostredia nebude odtekať žiadna voda. Z odborného hľadiska najkomplikovanejšou časťou úlohy sanácie skládky je návrh a realizácia technicky a finančne efektívneho spôsobu dlhodobého čistenia vôd z telesa skládky," uviedol biochemik. SAV deklaruje pomoc pri riešení situácie so skládkou. Upozorňuje však na potrebu dodatočných financií, aby mohli vedci výskum dotiahnuť do väčších prevádzkových rozmerov.

Skládku vo Vrakuni, z ktorej do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy, chce štát sanovať metódou enkapsulácie. Vybudovať sa má podzemná tesniaca stena, ktorou sa zdroj znečistenia odizoluje od okolitého prostredia. Súčasťou má byť aj čerpanie a čistenie znečistených podzemných vôd v okolí skládky. Hoci sa spustenie prác očakávalo ešte v roku 2018, doteraz sa tak nestalo, a to aj pre povoľovací proces, ktorý brzdia viaceré odvolania.