Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Skameneliny, ktoré sa im podarilo získať potrebujú teraz vypreparovať, aby ich mohli komplexne študovať.
Autor TASR
Košice 10. apríla (TASR) – Výskumníci z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (PF UPJŠ) a Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity (TUKE) v Košiciach sa v uplynulých dňoch vrátili z dvojtýždňovej expedície. Skúmali tam prehistorické organizmy a ekosystémy.
"Na to, že sme strávili v teréne pomerne málo času, vzhľadom na to obrovské teritórium, prešli sme okolo 5000 kilometrov, tak Irán sa k nám zachoval by som povedal príliš štedro. Vo všetkých lokalitách sa nám podarilo objaviť pozostatky života a ak mám rozprávať za seba, tak ma veľmi potešilo, že medzi nimi nechýbali ani pozostatky dinosaurov," uviedol vedúci expedície Martin Kundrát z Centra interdisciplinárnych biovied PF UPJŠ v Košiciach.
Skameneliny, ktoré sa im podarilo získať potrebujú teraz podľa jeho slov vypreparovať, aby ich mohli komplexne študovať. "Potom ich začneme porovnávať so životom, ktorý bol v okolí, s faunou, ktorá žila v tom období v Afrike alebo Číne a uvidíme, či existujú nejaké podobnosti, alebo či tá fauna je skutočne endemická, to znamená, natoľko unikátna, že sa viac-menej vyvíjala vlastným spôsobom,“ vysvetlil Kundrát.
Na skameneliny z Iránu si však ešte musia počkať. Predpokladajú, že na Slovensko dorazia ešte v tomto roku. „Na to, aby ste ich vyviezli z inej krajiny potrebujete prejsť administratívnou procedúrou a získať povolenia. My to riešime systémom určitých krokov a ten prvý krok je podpísanie memoranda o porozumení, medzi slovenskými a iránskymi univerzitami," povedal Kundrát.
Podľa Juraja Janočka z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií TUKE v Košiciach expedícia, ktorej sa tiež zúčastnil priniesla unikátne výsledky a to predovšetkým preto, že spojili dve vedné disciplíny, geológiu a paleontológiu.
"Ak dáme dokopy výsledky geologickej interpretácie ukladania hornín a paleontológie, ktoré vedia povedať, že či dané živočíchy žili na súši alebo v mori, aké to boli živočíchy, v akých prostrediach vedeli žiť, tak potom sa náš obzor veľmi rozšíri a vieme omnoho komplexnejšie podať charakteristiku ekosystémov, ktoré panovali v dobe života týchto živočíchov a v dobe ukladania týchto hornín,“ vysvetlil.
Výskumníci z Košíc by chceli v Iráne realizovať sedem až desaťročnú expedíciu v každoročných intervaloch. Najbližšie sa tam chystajú budúci rok. "Hlavným výskumným cieľom celého projektu je rekonštrukcia ekosystémov, ktoré sú zapísané do hornín Iránu. Tá krajina mala veľmi zložitú skladbu. Vznikala z izolovaných platforiem. Na každej z tých platforiem ten život mohol prebiehať pod vlastným evolučným scenárom. Nás práve zaujíma, akým spôsobom ten život, ktorý je izolovaný v nejakom ostrovnom systéme, sa odlišuje od evolúcie života na veľkých kontinentoch," vysvetlil Kundrát s tým, že z hľadiska geologického veku hornín je expedícia zameraná najmä na obdobie druhohôr.
"Ako dinosaurológ očakávam, že objavíme nejaké operené dinosaury a dinosaurie vajíčka, čiže objavíme skameneliny, ktoré nám opäť objasnia niektoré problematické evolučné otázniky týkajúce sa dinosaurov,“ dodal Kundrát.
"Na to, že sme strávili v teréne pomerne málo času, vzhľadom na to obrovské teritórium, prešli sme okolo 5000 kilometrov, tak Irán sa k nám zachoval by som povedal príliš štedro. Vo všetkých lokalitách sa nám podarilo objaviť pozostatky života a ak mám rozprávať za seba, tak ma veľmi potešilo, že medzi nimi nechýbali ani pozostatky dinosaurov," uviedol vedúci expedície Martin Kundrát z Centra interdisciplinárnych biovied PF UPJŠ v Košiciach.
Skameneliny, ktoré sa im podarilo získať potrebujú teraz podľa jeho slov vypreparovať, aby ich mohli komplexne študovať. "Potom ich začneme porovnávať so životom, ktorý bol v okolí, s faunou, ktorá žila v tom období v Afrike alebo Číne a uvidíme, či existujú nejaké podobnosti, alebo či tá fauna je skutočne endemická, to znamená, natoľko unikátna, že sa viac-menej vyvíjala vlastným spôsobom,“ vysvetlil Kundrát.
Na skameneliny z Iránu si však ešte musia počkať. Predpokladajú, že na Slovensko dorazia ešte v tomto roku. „Na to, aby ste ich vyviezli z inej krajiny potrebujete prejsť administratívnou procedúrou a získať povolenia. My to riešime systémom určitých krokov a ten prvý krok je podpísanie memoranda o porozumení, medzi slovenskými a iránskymi univerzitami," povedal Kundrát.
Podľa Juraja Janočka z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií TUKE v Košiciach expedícia, ktorej sa tiež zúčastnil priniesla unikátne výsledky a to predovšetkým preto, že spojili dve vedné disciplíny, geológiu a paleontológiu.
"Ak dáme dokopy výsledky geologickej interpretácie ukladania hornín a paleontológie, ktoré vedia povedať, že či dané živočíchy žili na súši alebo v mori, aké to boli živočíchy, v akých prostrediach vedeli žiť, tak potom sa náš obzor veľmi rozšíri a vieme omnoho komplexnejšie podať charakteristiku ekosystémov, ktoré panovali v dobe života týchto živočíchov a v dobe ukladania týchto hornín,“ vysvetlil.
Výskumníci z Košíc by chceli v Iráne realizovať sedem až desaťročnú expedíciu v každoročných intervaloch. Najbližšie sa tam chystajú budúci rok. "Hlavným výskumným cieľom celého projektu je rekonštrukcia ekosystémov, ktoré sú zapísané do hornín Iránu. Tá krajina mala veľmi zložitú skladbu. Vznikala z izolovaných platforiem. Na každej z tých platforiem ten život mohol prebiehať pod vlastným evolučným scenárom. Nás práve zaujíma, akým spôsobom ten život, ktorý je izolovaný v nejakom ostrovnom systéme, sa odlišuje od evolúcie života na veľkých kontinentoch," vysvetlil Kundrát s tým, že z hľadiska geologického veku hornín je expedícia zameraná najmä na obdobie druhohôr.
"Ako dinosaurológ očakávam, že objavíme nejaké operené dinosaury a dinosaurie vajíčka, čiže objavíme skameneliny, ktoré nám opäť objasnia niektoré problematické evolučné otázniky týkajúce sa dinosaurov,“ dodal Kundrát.
