Bratislava 21. júna (TASR) - Priemerná dĺžka života Slovákov je takmer 74 rokov, avšak priemerná dĺžka "zdravého života" Slovákov je 54,5 roka u mužov a 57 rokov u žien. V rebríčku zdravia seniorov sa v rámci EÚ za nami umiestnili už len Litva, Maďarsko, Lotyšsko a Rumunsko. Vedci z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Viedenskej univerzity chcú práve preto zvýšiť povedomie seniorov o zdravom životnom štýle. TASR o tom informovala hovorkyňa UK Lenka Miller.

Zdravý životný štýl, vrátane stravy a fyzickej aktivity prispievajú k výraznému zníženiu chronických ochorení a k zvýšeniu kvality života vrátane duševného zdravia. Neustály nárast strednej dĺžky života v strednej Európe, sprevádzaný chorobami spojenými s vekom, predstavuje spoločensko-ekonomickú výzvu, ktorá bude v budúcnosti predstavovať pre zdravotníctvo značnú finančnú záťaž. "Práve preto je nutné zvýšiť povedomie seniorov a budúcich seniorov o výžive a strave, a rovnako tak aj odborného personálu a všetkých ľudí, ktorí seniorov podporujú v ich životnej situácii," uviedla zodpovedná riešiteľka projektu za slovenskú stranu Jana Muchová z UK.

Výsledkom projektu Výživa a zdravé starnutie bude vybudovanie dvoch nových laboratórií s prístrojovým vybavením na definovanie markerov starnutia, pomocou ktorých sa bude monitorovať vplyv niektorých nutrientov, ako aj fyzickej aktivity na zdravie seniorov. V spolupráci s partnermi z Viedenskej univerzity sa budú stanovovať markery starnutia na viacerých úrovniach. "Doteraz sme prebudovali dve laboratóriá a zakúpili dva nové prístroje. Hľadáme vhodné markery starnutia najprv na molekulovej úrovni, na orgánovej úrovni a pripravujeme humánnu štúdiu s podávaním omega-3 mastných kyselín," opísala výskum Muchová. Vo Viedni rozbiehajú druhú humánnu štúdiu. V prvej štúdii sledovali vplyv konzumácie proteínov v kombinácii s fyzickým cvičením na zdravotný stav seniorov a v súčasnosti sa realizuje štúdia vplyvu vitamínu D a fyzickej aktivity na vybrané markery starnutia.

Projekt by mal pomôcť najmä seniorom, ale aj profesionálnemu personálu (lekári, fyzioterapeuti, ošetrovatelia) v uplatňovaní nových poznatkov o vplyve životného štýlu v praxi. "Nízky zdravý vek seniorov na Slovensku nepredstavuje len zdravotný, ale aj socioekonomický problém. Verím, že vďaka cezhraničnej spolupráci našich odborníkov sa nelichotivé postavenie Slovenska v rebríčku "zdravého starnutia" zlepší," povedal rektor UK Marek Števček.

Projekt Výživa a zdravé starnutie Ústavu lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie Lekárskej fakulty UK a Ústavu vedy o výžive Viedenskej univerzity je financovaný z grantu EÚ z programu cezhraničnej spolupráce Slovensko-Rakúsko, Interreg V-A.