Dolnozemplínsku obec Veľaty v okrese Trebišov kedysi skrášľoval kaštieľ s rozľahlým parkom. Posledným majiteľom šľachtického sídla s veľkostatkom bol gróf Alexander Andrássy.
Autor TASR
Veľaty 19. októbra (TASR) – V obci Veľaty v Trebišovskom okrese pôsobí jeden z vôbec prvých sociálnych podnikov na Slovensku. Obecná firma Thermostav, ktorá vznikla v roku 2017, získala sociálny status koncom minulého roku. Okrem iných činností sa chystá spustiť výrobu drevených brikiet.
"Hlavným zameraním podniku je spracovanie odpadového dreva a sčasti stavebná činnosť, práce pri realizácii projektov, aj pri obecných nehnuteľnostiach, ktoré potrebujú rekonštrukciu a údržbu. Aktuálne má podnik piatich zamestnancov, štyroch z našej obce a jedného zo susednej, plus manažéra. Zamestnancov máme zo skupiny dlhodobo nezamestnaných, zo znevýhodnených a zraniteľných osôb," priblížil pre TASR starosta obce Mikuláš Levkut. Podnik podľa neho využíva výhody sociálneho statusu aj pri zákazkách v rámci projektov, na ktoré obec získala financie z externých zdrojov, ako sú eurofondy, ako aj zo zdrojov obecného rozpočtu. Zamestnanci mali napríklad na starosti subdodávateľské práce v dedine pri nedávnom kladení asfaltu na Obchodnej ulici.
Na svoju činnosť získal podnik vládny príspevok v sume takmer 145.000 eur. Časť peňazí je určená na výstavbu haly s briketovacím lisom, kde sa budú vyrábať brikety, na nákup štiepkovača, traktora či traktorovej vlečky. Štiepku a brikety chce obec využívať jednak pre vlastné potreby, nadprodukcia pôjde na predaj. "Thermostav musí byť čiastočne ziskový, časť mzdových nákladov dotuje úrad práce a zvyšok si musíme zarobiť sami," uviedol starosta. Samotné štiepkovanie a výrobu brikiet plánujú spustiť po dobudovaní haly a jej technologického vybavenia. V rámci domácej spotreby palivo vyžijú v obci na vykurovanie materskej školy a po vybudovaní novej kotolne aj kultúrneho domu a obecného úradu. K možným zdrojom biomasy patrí lesný urbariát, štátne lesy, zarastené bývalé vinice v okolí či odpad z domácich záhrad.
K aktivitám podniku v týchto dňoch patria menšie stavebné práce, ako je úprava chodníka do obecnej materskej školy. "Je to taká prírodná konštrukcia mlatového chodníka, ktorý korešponduje s okolím miestneho parku. Na budúci rok máme 800. výročie prvej písomnej zmienky o obci, takže všetky tie drobné akcie sú zamerané na to, aby sme boli pripravení na tú veľkú oslavu," povedal manažér podniku Ján Jakubčík.
Starosta oceňuje výhody sociálneho podniku, hoci zároveň poukazuje, že pre samosprávu je náročné viesť ho. "Myslím si, že to stojí za to, len pre starostov zo znamená viac práce a zodpovednosti, ono je jednoduchšie, ako sa povie, len kúriť a svietiť a sem-tam realizovať menší projekt. Na druhej strane, treba pomôcť, tým, že tu zamestnávame v súčasnosti päť ľudí, predsa len znižujeme nezamestnanosť a prakticky obec je tu najväčším zamestnávateľom," skonštatoval.
Dolnozemplínsku obec Veľaty v okrese Trebišov kedysi skrášľoval kaštieľ s rozľahlým parkom. Posledným majiteľom šľachtického sídla s veľkostatkom bol gróf Alexander Andrássy (1863 – 1946), ktorému patril aj známy kaštieľ v Humennom.
Vo Veľatoch sa mu s manželkou narodili štyri deti - Aladár, Imrich, Michal a Margita. Aladár, ktorý zomrel v roku 1895 len ako štvorročný, je v tunajšom rímskokatolíckom kostole aj pochovaný.
Miestny kaštieľ s pôvabným vzhľadom však v roku 1928 vyhorel a neskôr existoval už len v zrúcaninách. Do dneška sa nad zemou po tejto pamiatke nezachovalo nič. "Ja sa ešte pamätám, že ako chlapci sme chodili aj po vyšších plochách toho kaštieľa, ktorý bol postavený z bieleho kameňa, ale ľudia to postupne celkom rozobrali na stavbu príbytkov," povedal pre TASR starosta Mikuláš Levkut. Podobu tejto pamiatky tak možno obdivovať už len na starých fotografiách na stenách obecného úradu. Po objekte ostali len zasypané pivničné priestory. Pôvodný rozľahlý areál kaštieľa sa v minulosti rozparceloval na pozemky a výstavbu domov.
Andrássyovský park so starými a vzácnymi drevinami utrpel veľké škody pri prechode frontu počas druhej svetovej vojny. Jeho dominantou ostal impozantný 150-ročný platan západný s priemerom koruny 29 metrov.
K prírodným zaujímavostiam obce patrí aj zdroj termálnej vody, prezývaný oddávna Slaná studňa. Koncom 19. storočia boli pri prameni so slanou zásaditou jódovou vodou miestne kúpele, ktoré sa využívali pri liečbe zápalov horných dýchacích ciest a ochorení štítnej žľazy. Schátrali údajne po tom, keď gróf Andrássy obmedzil vstup ľudí do tejto lokality. V roku 2014 obec realizovala obnovu prameňa s jeho vyčistením, prikrytím a osadením ručnej pumpy. "V súčasnosti sa v areáli nachádza prístupový chodník, prístrešok s možnosťou posedenia a drevené mólo nad voľne vytekajúcou vodou. Slúži to na oddych, obyvatelia z obce i okolia si chodia aj s bandaskami nabrať vodu domov na pitie," povedal starosta.
Veľaty, ktoré sa nachádzajú v smere od Trebišova na tokajskú oblasť, majú v súčasnosti zhruba 850 obyvateľov, pôsobí tu aj elokované pracovisko trebišovskej cirkevnej strednej odbornej školy. V obci realizujú viaceré projekty, postavili tu obecné byty, najnovšie sa pripravuje rekonštrukcia kultúrneho domu. "Chceme pripraviť aj pozemky na výstavbu rodinných domov a vybudovať novú bytovku so štandardným vybavením," povedal Levkut.
Obec Veľaty v okrese Trebišov plánuje obnoviť pivničné priestory zaniknutého Andrássyovského kaštieľa a využívať ich na rôzne prezentácie, podujatia aj na priblíženie, ako samotný kaštieľ kedysi vyzeral. Zasypané podzemné priestory s klenbami sa nachádzajú v obecnom parku medzi základnou a materskou školou a sú jediným zachovaným stavebným prvkom niekdajšieho šľachtického sídla.
"Stavebno-technickými úpravami chceme sprístupniť pivničné priestory kaštieľa, kde chceme prezentovať verejnosti zachovalý kultúrno–historický potenciál obce a prispieť k rozvoju cestovného ruchu na južnom Zemplíne. Ich obnova je v súlade so spracovanou štúdiou revitalizácie miestneho parku," uviedol pre TASR starosta obce Mikuláš Levkut.
Obec sa uchádza o dotáciu z Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v rámci podpory regionálneho rozvoja. Celkové stavebné náklady predstavujú zhruba 50.000 eur s desaťpercentnou spoluúčasťou obce. Samospráva teraz čaká, či so žiadosťou uspeje. Pri realizácii bude potrebné vyčistenie priestorov, v súčasnosti je pivnica odkrytá len na niekoľko metrov.
"V rámci projektu chceme aj upraviť Andrássyovský park a urobiť chodník, ktorý by viedol k pivničným priestorom. Vpredu by bola vstupná brána, vnútri by sme dali osvetlenie. Neboli by to nejaké dlhé pivničné priestory, ale do tých 50 metrov by sme to dokázali zrekonštruovať," priblížil starosta.
Snahou obce je realizovať projekt do budúcoročných osláv 800. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Pivnice s klenbami môžu slúžiť na prezentáciu histórie a kultúry, ale aj na využitie pre drobných podnikateľov.
Posledným majiteľom kaštieľa vo Veľatoch bol gróf Alexander Andrássy (1863 – 1946), ktorý vlastnil aj kaštieľ v Humennom. Objekt v obci utrpel požiarom v roku 1928, neskôr sa premenil na zrúcaninu, jeho zvyšky sa použili na stavbu domov. Pivničné priestory slúžili po vojne ako sklad poľnohospodárskych produktov, pre výstavbu základnej školy ich zasypali.
"Hlavným zameraním podniku je spracovanie odpadového dreva a sčasti stavebná činnosť, práce pri realizácii projektov, aj pri obecných nehnuteľnostiach, ktoré potrebujú rekonštrukciu a údržbu. Aktuálne má podnik piatich zamestnancov, štyroch z našej obce a jedného zo susednej, plus manažéra. Zamestnancov máme zo skupiny dlhodobo nezamestnaných, zo znevýhodnených a zraniteľných osôb," priblížil pre TASR starosta obce Mikuláš Levkut. Podnik podľa neho využíva výhody sociálneho statusu aj pri zákazkách v rámci projektov, na ktoré obec získala financie z externých zdrojov, ako sú eurofondy, ako aj zo zdrojov obecného rozpočtu. Zamestnanci mali napríklad na starosti subdodávateľské práce v dedine pri nedávnom kladení asfaltu na Obchodnej ulici.
Na svoju činnosť získal podnik vládny príspevok v sume takmer 145.000 eur. Časť peňazí je určená na výstavbu haly s briketovacím lisom, kde sa budú vyrábať brikety, na nákup štiepkovača, traktora či traktorovej vlečky. Štiepku a brikety chce obec využívať jednak pre vlastné potreby, nadprodukcia pôjde na predaj. "Thermostav musí byť čiastočne ziskový, časť mzdových nákladov dotuje úrad práce a zvyšok si musíme zarobiť sami," uviedol starosta. Samotné štiepkovanie a výrobu brikiet plánujú spustiť po dobudovaní haly a jej technologického vybavenia. V rámci domácej spotreby palivo vyžijú v obci na vykurovanie materskej školy a po vybudovaní novej kotolne aj kultúrneho domu a obecného úradu. K možným zdrojom biomasy patrí lesný urbariát, štátne lesy, zarastené bývalé vinice v okolí či odpad z domácich záhrad.
K aktivitám podniku v týchto dňoch patria menšie stavebné práce, ako je úprava chodníka do obecnej materskej školy. "Je to taká prírodná konštrukcia mlatového chodníka, ktorý korešponduje s okolím miestneho parku. Na budúci rok máme 800. výročie prvej písomnej zmienky o obci, takže všetky tie drobné akcie sú zamerané na to, aby sme boli pripravení na tú veľkú oslavu," povedal manažér podniku Ján Jakubčík.
Starosta oceňuje výhody sociálneho podniku, hoci zároveň poukazuje, že pre samosprávu je náročné viesť ho. "Myslím si, že to stojí za to, len pre starostov zo znamená viac práce a zodpovednosti, ono je jednoduchšie, ako sa povie, len kúriť a svietiť a sem-tam realizovať menší projekt. Na druhej strane, treba pomôcť, tým, že tu zamestnávame v súčasnosti päť ľudí, predsa len znižujeme nezamestnanosť a prakticky obec je tu najväčším zamestnávateľom," skonštatoval.
V obci sídlil gróf Alexander Andrássy, narodili sa tu jeho štyri deti
Dolnozemplínsku obec Veľaty v okrese Trebišov kedysi skrášľoval kaštieľ s rozľahlým parkom. Posledným majiteľom šľachtického sídla s veľkostatkom bol gróf Alexander Andrássy (1863 – 1946), ktorému patril aj známy kaštieľ v Humennom.
Vo Veľatoch sa mu s manželkou narodili štyri deti - Aladár, Imrich, Michal a Margita. Aladár, ktorý zomrel v roku 1895 len ako štvorročný, je v tunajšom rímskokatolíckom kostole aj pochovaný.
Miestny kaštieľ s pôvabným vzhľadom však v roku 1928 vyhorel a neskôr existoval už len v zrúcaninách. Do dneška sa nad zemou po tejto pamiatke nezachovalo nič. "Ja sa ešte pamätám, že ako chlapci sme chodili aj po vyšších plochách toho kaštieľa, ktorý bol postavený z bieleho kameňa, ale ľudia to postupne celkom rozobrali na stavbu príbytkov," povedal pre TASR starosta Mikuláš Levkut. Podobu tejto pamiatky tak možno obdivovať už len na starých fotografiách na stenách obecného úradu. Po objekte ostali len zasypané pivničné priestory. Pôvodný rozľahlý areál kaštieľa sa v minulosti rozparceloval na pozemky a výstavbu domov.
Andrássyovský park so starými a vzácnymi drevinami utrpel veľké škody pri prechode frontu počas druhej svetovej vojny. Jeho dominantou ostal impozantný 150-ročný platan západný s priemerom koruny 29 metrov.
K prírodným zaujímavostiam obce patrí aj zdroj termálnej vody, prezývaný oddávna Slaná studňa. Koncom 19. storočia boli pri prameni so slanou zásaditou jódovou vodou miestne kúpele, ktoré sa využívali pri liečbe zápalov horných dýchacích ciest a ochorení štítnej žľazy. Schátrali údajne po tom, keď gróf Andrássy obmedzil vstup ľudí do tejto lokality. V roku 2014 obec realizovala obnovu prameňa s jeho vyčistením, prikrytím a osadením ručnej pumpy. "V súčasnosti sa v areáli nachádza prístupový chodník, prístrešok s možnosťou posedenia a drevené mólo nad voľne vytekajúcou vodou. Slúži to na oddych, obyvatelia z obce i okolia si chodia aj s bandaskami nabrať vodu domov na pitie," povedal starosta.
Veľaty, ktoré sa nachádzajú v smere od Trebišova na tokajskú oblasť, majú v súčasnosti zhruba 850 obyvateľov, pôsobí tu aj elokované pracovisko trebišovskej cirkevnej strednej odbornej školy. V obci realizujú viaceré projekty, postavili tu obecné byty, najnovšie sa pripravuje rekonštrukcia kultúrneho domu. "Chceme pripraviť aj pozemky na výstavbu rodinných domov a vybudovať novú bytovku so štandardným vybavením," povedal Levkut.
Obec chce obnoviť pivnicu niekdajšieho Andrássyovského kaštieľa
Obec Veľaty v okrese Trebišov plánuje obnoviť pivničné priestory zaniknutého Andrássyovského kaštieľa a využívať ich na rôzne prezentácie, podujatia aj na priblíženie, ako samotný kaštieľ kedysi vyzeral. Zasypané podzemné priestory s klenbami sa nachádzajú v obecnom parku medzi základnou a materskou školou a sú jediným zachovaným stavebným prvkom niekdajšieho šľachtického sídla.
"Stavebno-technickými úpravami chceme sprístupniť pivničné priestory kaštieľa, kde chceme prezentovať verejnosti zachovalý kultúrno–historický potenciál obce a prispieť k rozvoju cestovného ruchu na južnom Zemplíne. Ich obnova je v súlade so spracovanou štúdiou revitalizácie miestneho parku," uviedol pre TASR starosta obce Mikuláš Levkut.
Obec sa uchádza o dotáciu z Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu v rámci podpory regionálneho rozvoja. Celkové stavebné náklady predstavujú zhruba 50.000 eur s desaťpercentnou spoluúčasťou obce. Samospráva teraz čaká, či so žiadosťou uspeje. Pri realizácii bude potrebné vyčistenie priestorov, v súčasnosti je pivnica odkrytá len na niekoľko metrov.
"V rámci projektu chceme aj upraviť Andrássyovský park a urobiť chodník, ktorý by viedol k pivničným priestorom. Vpredu by bola vstupná brána, vnútri by sme dali osvetlenie. Neboli by to nejaké dlhé pivničné priestory, ale do tých 50 metrov by sme to dokázali zrekonštruovať," priblížil starosta.
Snahou obce je realizovať projekt do budúcoročných osláv 800. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Pivnice s klenbami môžu slúžiť na prezentáciu histórie a kultúry, ale aj na využitie pre drobných podnikateľov.
Posledným majiteľom kaštieľa vo Veľatoch bol gróf Alexander Andrássy (1863 – 1946), ktorý vlastnil aj kaštieľ v Humennom. Objekt v obci utrpel požiarom v roku 1928, neskôr sa premenil na zrúcaninu, jeho zvyšky sa použili na stavbu domov. Pivničné priestory slúžili po vojne ako sklad poľnohospodárskych produktov, pre výstavbu základnej školy ich zasypali.