Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kyjatické hračky sa vyrábali z bukového dreva a boli bohato zdobené ornamentmi. Názov dostali podľa Kyjatíc, malej dedinky na Gemeri, kde sa vyrábali od 19. storočia.
Autor TASR
Veľké Teriakovce 21. januára (TASR) - Dielňa na výrobu kyjatických hračiek vo Veľkých Teriakovciach (okr. Rimavská Sobota) je už roky zariadená a pripravená na používanie, avšak výroba sa v nej v blízkom čase nerozbehne. Podľa projektovej manažérky Miroslavy Kubaliakovej z občianskeho združenia Ozveny, ktoré chcelo projekt realizovať, je dôvodom opakované nepodporenie jeho druhej časti zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ako vysvetlila, organizácie v regiónoch v minulosti predkladali Fondu sociálneho rozvoja projekty, ktoré museli byť rozdelené na dve časti. „Jedna časť mohla byť infraštruktúrna, teda v našom prípade sa týkala úprav priestorov dielne a kúpy zariadenia na hrubé opracovanie dreva. Na tieto infraštruktúrne projekty mali nadväzovať neinvestičné, tzv. mäkké časti projektov, teda vzdelávanie a zaškolenie ľudí a v rámci nášho projektu aj zakúpenie nástrojov na jemné opracovanie dreva,“ povedala Vargová. Ako dodala, v ich prípade boli úspešní iba v infraštruktúrnej časti. „Druhá časť projektu, ktorá sa týkala zaučenia ľudí do výroby kyjatických hračiek, nebola v troch prípadoch za sebou podporená zo strany riadiaceho orgánu rozhodujúceho o projektoch. Týmto orgánom bolo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny,“ uviedla manažérka.
Na projekte participovala aj obec, ktorá poskytla priestory. „Dielňa bola zriadená v budove kultúrneho domu v časti Malé Teriakovce, priestory sme občianskemu združeniu dali do prenájmu,“ povedal starosta Veľkých Teriakoviec Andrej Karas. Ako doplnil, jemu aj obecným poslancom je ľúto, že k výrobe hračiek nakoniec nedošlo, pretože okrem vytvorenia nových pracovných miest by v obci pribudla aj ďalšia zaujímavosť.
Oporou projektu mal byť miestny ľudový umelec Rudolf Stehlík. Ten bol posledným výrobcom kyjatických hračiek v regióne, v roku 2010 však nečakane zomrel. „Pán Stehlík pre nás poctivo pripravil všetky potrebné dokumenty, učebné plány a osnovy. Bez neho by bolo veľmi ťažké projekt zrealizovať, ale dalo by sa to,“ potvrdila Vargová.
Teoreticky by teda nič nebránilo rozbehnutiu projektu, problémom je však skutočnosť, že momentálne sa ho už nemá kto ujať, nakoľko v Ozvenách sa k nemu v dohľadnom čase neplánujú vrátiť. „Osem alebo až desať rokov je dielňa hotová a vybavená a keď sa za celý čas nenašla neveľká suma na jeho dokončenie, tak sme stratili chuť pokračovať. Ak je riadiacemu orgánu jedno, že dal peniaze na projekt, ktorý sa nemôže realizovať v dôsledku nepodporenia druhého, tak nám to už tiež môže byť srdečne jedno,“ uzavrela Vargová. Podľa vlastných slov má na ministerstvo ťažké srdce, keďže podporu dostali mnohé iné nepremyslené sociálne projekty, a tento nie, hoci by si to zaslúžil.
Kyjatické hračky sa vyrábali z bukového dreva a boli bohato zdobené ornamentmi. Názov dostali podľa Kyjatíc, malej dedinky na Gemeri, kde sa vyrábali od 19. storočia. V druhej polovici 20. storočia však ich výroba postupne upadala a posledným majstrom, ktorý ich vyrábal, bol spomínaný Rudolf Stehlík.
Ako vysvetlila, organizácie v regiónoch v minulosti predkladali Fondu sociálneho rozvoja projekty, ktoré museli byť rozdelené na dve časti. „Jedna časť mohla byť infraštruktúrna, teda v našom prípade sa týkala úprav priestorov dielne a kúpy zariadenia na hrubé opracovanie dreva. Na tieto infraštruktúrne projekty mali nadväzovať neinvestičné, tzv. mäkké časti projektov, teda vzdelávanie a zaškolenie ľudí a v rámci nášho projektu aj zakúpenie nástrojov na jemné opracovanie dreva,“ povedala Vargová. Ako dodala, v ich prípade boli úspešní iba v infraštruktúrnej časti. „Druhá časť projektu, ktorá sa týkala zaučenia ľudí do výroby kyjatických hračiek, nebola v troch prípadoch za sebou podporená zo strany riadiaceho orgánu rozhodujúceho o projektoch. Týmto orgánom bolo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny,“ uviedla manažérka.
Na projekte participovala aj obec, ktorá poskytla priestory. „Dielňa bola zriadená v budove kultúrneho domu v časti Malé Teriakovce, priestory sme občianskemu združeniu dali do prenájmu,“ povedal starosta Veľkých Teriakoviec Andrej Karas. Ako doplnil, jemu aj obecným poslancom je ľúto, že k výrobe hračiek nakoniec nedošlo, pretože okrem vytvorenia nových pracovných miest by v obci pribudla aj ďalšia zaujímavosť.
Oporou projektu mal byť miestny ľudový umelec Rudolf Stehlík. Ten bol posledným výrobcom kyjatických hračiek v regióne, v roku 2010 však nečakane zomrel. „Pán Stehlík pre nás poctivo pripravil všetky potrebné dokumenty, učebné plány a osnovy. Bez neho by bolo veľmi ťažké projekt zrealizovať, ale dalo by sa to,“ potvrdila Vargová.
Teoreticky by teda nič nebránilo rozbehnutiu projektu, problémom je však skutočnosť, že momentálne sa ho už nemá kto ujať, nakoľko v Ozvenách sa k nemu v dohľadnom čase neplánujú vrátiť. „Osem alebo až desať rokov je dielňa hotová a vybavená a keď sa za celý čas nenašla neveľká suma na jeho dokončenie, tak sme stratili chuť pokračovať. Ak je riadiacemu orgánu jedno, že dal peniaze na projekt, ktorý sa nemôže realizovať v dôsledku nepodporenia druhého, tak nám to už tiež môže byť srdečne jedno,“ uzavrela Vargová. Podľa vlastných slov má na ministerstvo ťažké srdce, keďže podporu dostali mnohé iné nepremyslené sociálne projekty, a tento nie, hoci by si to zaslúžil.
Kyjatické hračky sa vyrábali z bukového dreva a boli bohato zdobené ornamentmi. Názov dostali podľa Kyjatíc, malej dedinky na Gemeri, kde sa vyrábali od 19. storočia. V druhej polovici 20. storočia však ich výroba postupne upadala a posledným majstrom, ktorý ich vyrábal, bol spomínaný Rudolf Stehlík.
