Podľa etnologičky Margity Méryovej dnešné diskotéky nahrádzajú tradičné zábavy, ktoré sa konali počas veľkonočných sviatkov na dedinách.
Autor TASR
Dunajská Streda/Borka/Večelov 21. apríla (TASR) - Vo viacerých obciach južného Slovenska sa konali v nedeľu (20. 4.) veľkolepé veľkonočné diskotéky. Stalo sa tak aj v Topoľníkoch v okrese Dunajská Streda, kde sa zišlo niekoľko stovák mladých ľudí. Podľa etnologičky Margity Méryovej dnešné diskotéky nahrádzajú tradičné zábavy, ktoré sa konali počas veľkonočných sviatkov na dedinách.
"Podľa mojich vedomostí sa tradícia zábav zachovala v pôvodnej podobe už len na Gemeri, napríklad v obci Borka v okrese Rožňava. Počas pôstneho obdobia sa zábavy nekonali, až na Veľkú Noc sa mohlo tancovať a spievať. Veľkonočná nedeľa bola prvou možnosťou, kde sa ľudia mohli zabaviť a túto príležitosť využili takmer v každej dedine," priblížila Méryová. Poznamenala, že dievčatá odchádzali zo zábavy skôr, chlapci ostávali a ešte pred svitaním išli oblievať. "Na raňajšej svätej omši boli dievčatá väčšinou už prezlečené," konštatovala.
Podľa jej ďalších slov rovnako na Gemeri sa zachoval zvyk, podľa ktorého zvolili už na Silvestra prvého mládenca a zbor, ktorý sa skladal z ministrov. "Ich úlohou bolo, aby počas veľkonočnej zábavy udržiavali poriadok. Oblievačka mala svoje pravidlá. Nesmel sa vynechať ani jeden dom, chlapci zavítali do každého dvora. Všade boli pohostení, dostali do koša vajíčko, slaninu, klobásu, víno i pálenku," prezradila Méryová. Dodala, že mládenec, ktorý mal frajerku, sa nemohol odtrhnúť od skupiny, musel absolvovať s ostatnými celú šibačku a len potom sa mohol zabávať so svoju vyvolenou.
"V poludňajších hodinách sa pozbierané dobrôtky zobrali do krčmy. Tam sa to upieklo a celá dedina, starí i mladí sa pohostili. Tento zvyk je do dnešného dňa zachovaný vo Večelkove v okrese Rimavská Sobota. Starší mládenci, tzv. predstavení dávajú pozor na mladších chlapcov," uviedla etnologička. Podotkla, že na južnom Slovensku sa korbáče nepoužívali, dievčatá sa oblievali vedrami vody. Korbáče chytili do rúk dievčatá a to po sviatkoch, v utorok. "Mládenec svojej frajerke pripravil korbáč, hodil jej do dvora. Ona už vedela odkiaľ prichádza, tak išla svojho frajera vyšibať."
"Podľa mojich vedomostí sa tradícia zábav zachovala v pôvodnej podobe už len na Gemeri, napríklad v obci Borka v okrese Rožňava. Počas pôstneho obdobia sa zábavy nekonali, až na Veľkú Noc sa mohlo tancovať a spievať. Veľkonočná nedeľa bola prvou možnosťou, kde sa ľudia mohli zabaviť a túto príležitosť využili takmer v každej dedine," priblížila Méryová. Poznamenala, že dievčatá odchádzali zo zábavy skôr, chlapci ostávali a ešte pred svitaním išli oblievať. "Na raňajšej svätej omši boli dievčatá väčšinou už prezlečené," konštatovala.
Podľa jej ďalších slov rovnako na Gemeri sa zachoval zvyk, podľa ktorého zvolili už na Silvestra prvého mládenca a zbor, ktorý sa skladal z ministrov. "Ich úlohou bolo, aby počas veľkonočnej zábavy udržiavali poriadok. Oblievačka mala svoje pravidlá. Nesmel sa vynechať ani jeden dom, chlapci zavítali do každého dvora. Všade boli pohostení, dostali do koša vajíčko, slaninu, klobásu, víno i pálenku," prezradila Méryová. Dodala, že mládenec, ktorý mal frajerku, sa nemohol odtrhnúť od skupiny, musel absolvovať s ostatnými celú šibačku a len potom sa mohol zabávať so svoju vyvolenou.
"V poludňajších hodinách sa pozbierané dobrôtky zobrali do krčmy. Tam sa to upieklo a celá dedina, starí i mladí sa pohostili. Tento zvyk je do dnešného dňa zachovaný vo Večelkove v okrese Rimavská Sobota. Starší mládenci, tzv. predstavení dávajú pozor na mladších chlapcov," uviedla etnologička. Podotkla, že na južnom Slovensku sa korbáče nepoužívali, dievčatá sa oblievali vedrami vody. Korbáče chytili do rúk dievčatá a to po sviatkoch, v utorok. "Mládenec svojej frajerke pripravil korbáč, hodil jej do dvora. Ona už vedela odkiaľ prichádza, tak išla svojho frajera vyšibať."