Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ničivý živel zasiahol aj územia v Nízkych Tatrách, na Hornej Orave, Horehroní, čiastočne v Slovenskom raji i Kysuciach.
Autor TASR
,aktualizované Vysoké Tatry/Bratislava 19. novembra (TASR) - atranská príroda sa po desiatich rokoch od ničivej veternej kalamity pomaly spamätáva.
„Desať rokov v živote človeka je dosť veľa, z pohľadu prírody či lesa je to však ešte veľmi málo. Les fungoval, funguje a aj bude fungovať, čas v Tatranskom národnom parku (TANAP) nezastal. Holiny, ktoré vznikli po spracovaní kalamity, lesníci zalesnili odolnejšími drevinami, v lokalitách, kde to nebolo umožnené z titulu 5. stupňa ochrany prírody nám taktiež rastie mladý les, ktorého zloženie namiešala matka príroda,“ zhodnotil pre TASR riaditeľ Správy TANAP Pavol Majko.
Podľa neho ide všetko tak, ako má, les odrastá a postupne sa aj na kalamitu zabudne. „Človek je náročný a výsledok by chcel hneď, ale možno všetko bude vo finále, keď my už tu nebudeme,“ upozornil Majko. Lesníci tvrdia, že najväčšie problémy po kalamite robí momentálne lykožrút, ktorý najmä v oblasti nad Cestou slobody takmer zlikvidoval smrekový porast. Pod Cestou slobody už podľa Lenky Burdovej zo Štátnych lesov TANAP vyrastá nový les, keďže tu zväčša platí 3. a 4. stupeň ochrany prírody. „Lesníci tu po spracovaní kalamitného dreva vnášali popri prirodzenom zmladení drevín výsadbou aj tie, ktoré tu pôvodne mali svoje prirodzené stanovištia," uviedla Burdová. Veľké plochy v nižšom stupni ochrany prírody však následkom lykožrúta zostali bez stromov, v 5. stupni ochrany prírody je les hnedý, sem tam popretkávaný zeleným smrekovcom. Populáciu lykožrúta podľa odborníkov zdecimuje až nedostatok potravy, teda živých stromov. „V súčasnosti už nehovoríme len o centrálnej časti Tatier, kde bóra lesy poškodila, ale aj o Tatranskej Javorine a Západných Tatrách, kde lesy poškodili víchrice v decembri 2013 a v máji tohto roku. Opätovne z rozhodnutia štátnej správy ochrany prírody zostane priveľa kalamitného dreva bez spracovania ako výdatná báza pre množenie lykožrúta aj v tejto časti TANAP,“ upozornila Burdová.
Podľa Majka však po každej živelnej pohrome dôjde k oslabeniu funkcie lesa a premnoží sa podkôrny hmyz. „Ja nevidím dôvod sa prieť s kolegami lesníkmi, ktorí tvrdia, že došlo k premnoženiu podkôrneho hmyzu, chcem však apelovať na uhol pohľadu. Treba sa na to pozrieť tak, že TANAP je park a nejakým spôsobom bojovať so zložkami prírody, ktorou je aj lykožrút, mi príde pritiahnuté za vlasy,“ konštatoval Majko. Človek podľa neho boj s prírodou nikdy nevyhrá a musí sa jej prispôsobiť. Na druhej strane však ochranári chápu, že je deprimujúce pre návštevníkov, že les odišiel veľmi rýchlo. V tomto zmysle sa však podľa riaditeľa Správy TANAP nemajú ľudia kam ponáhľať. Neobáva sa, že by to príroda nezvládla. „Človek by si mal zároveň zvykať aj na zmeny klímy. Treba myslieť na to, do akej miery sme rozvíjali svoju civilizáciu a teraz dostávame to, čo si zaslúžime,“ uzavrel Majko.
Od roku 2005 až do minulého roka lesníci ŠL TANAP obnovili viac ako 42,6 milióna štvorcových metrov postihnutého územia. V rámci umelej obnovy vysadili približne päť miliónov sadeníc.
Severné Slovensko zasiahla pred desiatimi rokmi silná víchrica, ktorá zničila najviac Vysoké Tatry. Porast zničený 19. novembra 2004 na rozlohe 12.600 hektárov predstavoval takmer 3,5 milióna kubických metrov dreva.
Ničivý živel zasiahol aj územia v Nízkych Tatrách, na Hornej Orave, Horehroní, čiastočne v Slovenskom raji i Kysuciach. Vyžiadal si aj obete. O život prišli dvaja ľudia. Vo Vysokých Tatrách zomrel vodič auta, na ktorého padol strom, v Nízkych Tatrách český turista.
Veterná smršť kulminovala vo Vysokých Tatrách v popoludňajších a večerných hodinách. Spôsobila ju tlaková níž, ktorá sa postupne presunula sponad Britských ostrovov nad naše územie. Za touto tlakovou nížou začal zo severu smerom k Slovensku prúdiť studený vzduch s vysokým tlakom a vzniklo veľmi ostré rozhranie medzi tlakmi vzduchu, dôsledkom bol padavý vietor - bóra, ktorý sa prehnal Tatrami a na rozlohe 12.600 ha spôsobil vyvrátenie a vylámanie lesných porastov v páse lesa širokom 3-4 km a dlhom 40 km.
Vývraty v oblasti od Štrbského Plesa po Tatranskú Kotlinu v okrese Poprad zatarasili všetky komunikácie na území mesta Vysoké Tatry, poškodili elektrické a trolejové vedenie. Cestná i železničná doprava bola prerušená. Výška závalov na tatranských cestách miestami dosahovala až šesť metrov. Na 100-metrovom úseku bolo aj 300 popadaných stromov. Záchranári pomáhali ľuďom v sanatóriách a hoteloch a v obydliach odrezaných od sveta. V Tatrách bola 19. novembra toho roku vyhlásená mimoriadna situácia, odvolali ju až 2. decembra. Tatranskí školáci mali v tomto období týždňové prázdniny.
Víchrica skomplikovala návrat vtedajšieho prezidenta SR Ivana Gašparoviča z dvojdňovej oficiálnej návštevy v Poľsku. Hlava štátu bola nútená po návšteve miest na juhu Poľska prekročiť poľsko-slovenské hranice v autokolóne a na vládny špeciál Gašparovič nastúpil až na popradskom letisku. Do Bratislavy sa vrátil so štyriapolhodinovým meškaním.
Pomoc Tatrám aj ostatným postihnutých oblastiam v tomto krízovom období poskytli profesionálni záchranári, hasiči aj obetaví dobrovoľníci. Vyhlásené boli peňažné zbierky, viaceré podniky poskytli financie na obnovu poškodenej krajiny. Ľudskosť mala rôznu podobu, napríklad dva dni nezvestný furman odmietol odísť so záchranármi z hájovne medzi Štrbským Plesom a Podbanským, pretože nechcel opustiť svoje koníky. Kolóniu netopierov vyrušených zo zimného spánku ratovali pracovníci z Výskumnej stanice ŠL TANAP a presťahovali ju do Belianskej jaskyne. Pilčíci pri upratovaní vývratov v intraviláne zachovali vrchnú časť čiernej borovice ako pekný vianočný stromček pre neďalekú bytovku.
Tatranská kalamita a rôzniace sa názory na spôsob ochrany prírodného prostredia, obnovu lesných porastov a ochranu lesov pred podkôrnym hmyzom vyvolali neskôr medzi štátnymi organizáciami, lesníkmi a predstaviteľmi ochranárskych združení nepríjemný dlhotrvajúci spor.
V stredu 19. novembra to je presne desať rokov, čo sa Vysokými Tatrami prehnala ničivá smršť. Vietor vtedy lámal stromy, zhadzoval strechy a ničil všetko, čo mu prišlo do cesty. „Na jednej strane sme prežívali beznádej a na tej druhej sme sa dokázali zomknúť a spoločnými silami zabojovať pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy. Navyše, nám mnohí, neraz úplne cudzí ľudia, prejavili spolupatričnosť, a to nielen zo Slovenska, ale obrovskej podpory sa nám dostalo zo susednej Českej republiky,“ vracia sa k dramatickým chvíľam primátor mesta Vysoké Tatry Ján Mokoš.
Tatrám po víchrici pomohlo 982 darcov, medzi ktorými nie sú len spoločnosti, firmy a inštitúcie, ale aj fyzické osoby, obyčajní ľudia a dokonca anonymní darcovia. Viac ako 30 najväčších donorov pozval primátor na osobné stretnutie, mená všetkých ostatných darcov však budú vysvietené počas podujatia pod názvom Tatranský príbeh. To sa uskutoční 19. novembra o 16.00 hodine pri pamätnom mieste pred Domom Služieb v Starom Smokovci.
Udalosti spred desiatich rokov nenechali ľahostajnými ani umelcov, ktorí svoje pocity pretavili do umeleckého diela. Podobný osud má aj minikantáta pre zmiešaný zbor a štvorručný klavír od hudobného skladateľa, národného umelca Milana Nováka, ktorú pomenoval Tatry 2004. „Tragédia z roku 2004 ho inšpirovala a pod vplyvom udalostí napísal túto kantátu. V stredu bude mať jeho dielo premiéru. Na hudobný zážitok sa môžeme tešiť v podaní 30-členného Mestského speváckeho zboru Nostro Canto z Prešova. O umelecké dotvorenie atmosféry sa pričinia ešte aj operný spevák Filip Tůma i herec a moderátor Jozef Šimonovič,“ upozornil vedúci oddelenia kultúry a športu mesta Vysoké Tatry Ján Bendík.
Prostredníctvom videoprojekcie sa Tatranci vrátia v čase, aby si priblížili ťažké okamihy a udalosti, na čo poslúžia zostrihané spravodajské relácie a zábery z filmu Premeny Tatier. V ten istý deň sa uskutoční v Hoteli Grand Starý Smokovec aj vernisáž rovnomennej výstavy Tatranský príbeh. Autorom fotoobrazov je fotograf Mikuláš Jacečko. „Zemplínčan sa chodieva do Tatier liečiť desiatky rokov a pravidelne tu trávi obdobie jesene, takže víchrica neobišla ani jeho a výstava je inšpirovaná práve týmito udalosťami. Z fotografií vznikne stála expozícia, ktorá bude prístupná návštevníkom hotela. Len pre zaujímavosť, toto je už druhá stála výstava Jacečka, prvá je umiestnená v Hoteli Slovan v Tatranskej Lomnici pod názvom Tatry, môj druhý domov,“ doplnil Mokoš.
„Desať rokov v živote človeka je dosť veľa, z pohľadu prírody či lesa je to však ešte veľmi málo. Les fungoval, funguje a aj bude fungovať, čas v Tatranskom národnom parku (TANAP) nezastal. Holiny, ktoré vznikli po spracovaní kalamity, lesníci zalesnili odolnejšími drevinami, v lokalitách, kde to nebolo umožnené z titulu 5. stupňa ochrany prírody nám taktiež rastie mladý les, ktorého zloženie namiešala matka príroda,“ zhodnotil pre TASR riaditeľ Správy TANAP Pavol Majko.
Podľa neho ide všetko tak, ako má, les odrastá a postupne sa aj na kalamitu zabudne. „Človek je náročný a výsledok by chcel hneď, ale možno všetko bude vo finále, keď my už tu nebudeme,“ upozornil Majko. Lesníci tvrdia, že najväčšie problémy po kalamite robí momentálne lykožrút, ktorý najmä v oblasti nad Cestou slobody takmer zlikvidoval smrekový porast. Pod Cestou slobody už podľa Lenky Burdovej zo Štátnych lesov TANAP vyrastá nový les, keďže tu zväčša platí 3. a 4. stupeň ochrany prírody. „Lesníci tu po spracovaní kalamitného dreva vnášali popri prirodzenom zmladení drevín výsadbou aj tie, ktoré tu pôvodne mali svoje prirodzené stanovištia," uviedla Burdová. Veľké plochy v nižšom stupni ochrany prírody však následkom lykožrúta zostali bez stromov, v 5. stupni ochrany prírody je les hnedý, sem tam popretkávaný zeleným smrekovcom. Populáciu lykožrúta podľa odborníkov zdecimuje až nedostatok potravy, teda živých stromov. „V súčasnosti už nehovoríme len o centrálnej časti Tatier, kde bóra lesy poškodila, ale aj o Tatranskej Javorine a Západných Tatrách, kde lesy poškodili víchrice v decembri 2013 a v máji tohto roku. Opätovne z rozhodnutia štátnej správy ochrany prírody zostane priveľa kalamitného dreva bez spracovania ako výdatná báza pre množenie lykožrúta aj v tejto časti TANAP,“ upozornila Burdová.
Podľa Majka však po každej živelnej pohrome dôjde k oslabeniu funkcie lesa a premnoží sa podkôrny hmyz. „Ja nevidím dôvod sa prieť s kolegami lesníkmi, ktorí tvrdia, že došlo k premnoženiu podkôrneho hmyzu, chcem však apelovať na uhol pohľadu. Treba sa na to pozrieť tak, že TANAP je park a nejakým spôsobom bojovať so zložkami prírody, ktorou je aj lykožrút, mi príde pritiahnuté za vlasy,“ konštatoval Majko. Človek podľa neho boj s prírodou nikdy nevyhrá a musí sa jej prispôsobiť. Na druhej strane však ochranári chápu, že je deprimujúce pre návštevníkov, že les odišiel veľmi rýchlo. V tomto zmysle sa však podľa riaditeľa Správy TANAP nemajú ľudia kam ponáhľať. Neobáva sa, že by to príroda nezvládla. „Človek by si mal zároveň zvykať aj na zmeny klímy. Treba myslieť na to, do akej miery sme rozvíjali svoju civilizáciu a teraz dostávame to, čo si zaslúžime,“ uzavrel Majko.
Od roku 2005 až do minulého roka lesníci ŠL TANAP obnovili viac ako 42,6 milióna štvorcových metrov postihnutého územia. V rámci umelej obnovy vysadili približne päť miliónov sadeníc.
Veterná smršť sa pred desiatimi rokmi prehnala Vysokými Tatrami
Severné Slovensko zasiahla pred desiatimi rokmi silná víchrica, ktorá zničila najviac Vysoké Tatry. Porast zničený 19. novembra 2004 na rozlohe 12.600 hektárov predstavoval takmer 3,5 milióna kubických metrov dreva.
Ničivý živel zasiahol aj územia v Nízkych Tatrách, na Hornej Orave, Horehroní, čiastočne v Slovenskom raji i Kysuciach. Vyžiadal si aj obete. O život prišli dvaja ľudia. Vo Vysokých Tatrách zomrel vodič auta, na ktorého padol strom, v Nízkych Tatrách český turista.
Veterná smršť kulminovala vo Vysokých Tatrách v popoludňajších a večerných hodinách. Spôsobila ju tlaková níž, ktorá sa postupne presunula sponad Britských ostrovov nad naše územie. Za touto tlakovou nížou začal zo severu smerom k Slovensku prúdiť studený vzduch s vysokým tlakom a vzniklo veľmi ostré rozhranie medzi tlakmi vzduchu, dôsledkom bol padavý vietor - bóra, ktorý sa prehnal Tatrami a na rozlohe 12.600 ha spôsobil vyvrátenie a vylámanie lesných porastov v páse lesa širokom 3-4 km a dlhom 40 km.
Fotogaléria
Vývraty v oblasti od Štrbského Plesa po Tatranskú Kotlinu v okrese Poprad zatarasili všetky komunikácie na území mesta Vysoké Tatry, poškodili elektrické a trolejové vedenie. Cestná i železničná doprava bola prerušená. Výška závalov na tatranských cestách miestami dosahovala až šesť metrov. Na 100-metrovom úseku bolo aj 300 popadaných stromov. Záchranári pomáhali ľuďom v sanatóriách a hoteloch a v obydliach odrezaných od sveta. V Tatrách bola 19. novembra toho roku vyhlásená mimoriadna situácia, odvolali ju až 2. decembra. Tatranskí školáci mali v tomto období týždňové prázdniny.
Víchrica skomplikovala návrat vtedajšieho prezidenta SR Ivana Gašparoviča z dvojdňovej oficiálnej návštevy v Poľsku. Hlava štátu bola nútená po návšteve miest na juhu Poľska prekročiť poľsko-slovenské hranice v autokolóne a na vládny špeciál Gašparovič nastúpil až na popradskom letisku. Do Bratislavy sa vrátil so štyriapolhodinovým meškaním.
Pomoc Tatrám aj ostatným postihnutých oblastiam v tomto krízovom období poskytli profesionálni záchranári, hasiči aj obetaví dobrovoľníci. Vyhlásené boli peňažné zbierky, viaceré podniky poskytli financie na obnovu poškodenej krajiny. Ľudskosť mala rôznu podobu, napríklad dva dni nezvestný furman odmietol odísť so záchranármi z hájovne medzi Štrbským Plesom a Podbanským, pretože nechcel opustiť svoje koníky. Kolóniu netopierov vyrušených zo zimného spánku ratovali pracovníci z Výskumnej stanice ŠL TANAP a presťahovali ju do Belianskej jaskyne. Pilčíci pri upratovaní vývratov v intraviláne zachovali vrchnú časť čiernej borovice ako pekný vianočný stromček pre neďalekú bytovku.
Tatranská kalamita a rôzniace sa názory na spôsob ochrany prírodného prostredia, obnovu lesných porastov a ochranu lesov pred podkôrnym hmyzom vyvolali neskôr medzi štátnymi organizáciami, lesníkmi a predstaviteľmi ochranárskych združení nepríjemný dlhotrvajúci spor.
Tatranci budú spomínať na víchricu spred desiatich rokov
V stredu 19. novembra to je presne desať rokov, čo sa Vysokými Tatrami prehnala ničivá smršť. Vietor vtedy lámal stromy, zhadzoval strechy a ničil všetko, čo mu prišlo do cesty. „Na jednej strane sme prežívali beznádej a na tej druhej sme sa dokázali zomknúť a spoločnými silami zabojovať pri odstraňovaní následkov živelnej pohromy. Navyše, nám mnohí, neraz úplne cudzí ľudia, prejavili spolupatričnosť, a to nielen zo Slovenska, ale obrovskej podpory sa nám dostalo zo susednej Českej republiky,“ vracia sa k dramatickým chvíľam primátor mesta Vysoké Tatry Ján Mokoš.
Tatrám po víchrici pomohlo 982 darcov, medzi ktorými nie sú len spoločnosti, firmy a inštitúcie, ale aj fyzické osoby, obyčajní ľudia a dokonca anonymní darcovia. Viac ako 30 najväčších donorov pozval primátor na osobné stretnutie, mená všetkých ostatných darcov však budú vysvietené počas podujatia pod názvom Tatranský príbeh. To sa uskutoční 19. novembra o 16.00 hodine pri pamätnom mieste pred Domom Služieb v Starom Smokovci.
Udalosti spred desiatich rokov nenechali ľahostajnými ani umelcov, ktorí svoje pocity pretavili do umeleckého diela. Podobný osud má aj minikantáta pre zmiešaný zbor a štvorručný klavír od hudobného skladateľa, národného umelca Milana Nováka, ktorú pomenoval Tatry 2004. „Tragédia z roku 2004 ho inšpirovala a pod vplyvom udalostí napísal túto kantátu. V stredu bude mať jeho dielo premiéru. Na hudobný zážitok sa môžeme tešiť v podaní 30-členného Mestského speváckeho zboru Nostro Canto z Prešova. O umelecké dotvorenie atmosféry sa pričinia ešte aj operný spevák Filip Tůma i herec a moderátor Jozef Šimonovič,“ upozornil vedúci oddelenia kultúry a športu mesta Vysoké Tatry Ján Bendík.
Prostredníctvom videoprojekcie sa Tatranci vrátia v čase, aby si priblížili ťažké okamihy a udalosti, na čo poslúžia zostrihané spravodajské relácie a zábery z filmu Premeny Tatier. V ten istý deň sa uskutoční v Hoteli Grand Starý Smokovec aj vernisáž rovnomennej výstavy Tatranský príbeh. Autorom fotoobrazov je fotograf Mikuláš Jacečko. „Zemplínčan sa chodieva do Tatier liečiť desiatky rokov a pravidelne tu trávi obdobie jesene, takže víchrica neobišla ani jeho a výstava je inšpirovaná práve týmito udalosťami. Z fotografií vznikne stála expozícia, ktorá bude prístupná návštevníkom hotela. Len pre zaujímavosť, toto je už druhá stála výstava Jacečka, prvá je umiestnená v Hoteli Slovan v Tatranskej Lomnici pod názvom Tatry, môj druhý domov,“ doplnil Mokoš.
