Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Veľkú pozornosť venovali ľudia úprave štedrovečerného stola a príprave pokrmov. Keď si už gazdiná sadla za štedrovečerný stôl, nesmela vstať, aby aj hydina dobre sedela.
Autor TASR
Rimavská Sobota 24. decembra (TASR) – Jednoducho ozdobený vianočný stromček visiaci zo stropu, plieskanie pastierov bičmi po dedine či polnočné kúpanie v potokoch sú tradičné zvyky, ktoré v minulosti počas obdobia Vianoc udržiavali obyvatelia regiónu Gemer-Malohont. Súčasťou Štedrého dňa vo viacerých obciach však bolo aj šibanie. Pre TASR to uviedla etnografka Gemersko-malohontského múzea (GMM) Ľudmila Pulišová.
"Vo viacerých obciach Gemera-Malohontu chodili na Štedrý deň po domoch pastieri a roznášali brezové prúty. Gazdiná z nich jeden vytiahla, najprv vyšibala pastiera, ktorý musel vyskakovať, aby jemu zverené stádo bolo čulé, a potom vyšibala deti. Ak šibla prvého chlapca, mal v ovčinci pribudnúť baranček, ak dievča, mala pribudnúť ovečka," priblížila Pulišová.
Na Štedrý deň v domoch pribudol vianočný stromček, vo viacerých lokalitách zavesený za vrcholec zo stropu. Ozdobený bol jednoducho, a to jablkami, orechmi, slamenými ozdobami či domácimi salónkami. V obciach regiónu Gemer-Malohont v tento deň pastieri plieskali po dedinách bičmi a trúbili, za čo ich ľudia odmeňovali naturáliami. Ako priblížila etnografka GMM, vo Veľkej Suchej, ktorá je dnes časťou Hrnčiarskej Vsi, sa tento zvyk uchoval až do roku 1956.
Veľkú pozornosť venovali ľudia úprave štedrovečerného stola a príprave pokrmov. Keď si už gazdiná sadla za štedrovečerný stôl, nesmela vstať, aby aj hydina dobre sedela. Tradičným vianočným jedlom v regióne Gemer-Malohont boli opekance, často posypané makom a obliate medom. Za nimi nasledovala polievka, najčastejšie kyslá kapustnica, a po nej kaša z prosa a sušené ovocie uvarené v sladkej vode.
"V Hrnčiarskych Zalužanoch gazdiné na Vianoce piekli malý chlebík chudobným vdovám pre božskú odplatu. Okrem toho sa na stôl dával cesnak, jablká, orechy, soľ, med. Doma sa robili aj oblátky z jemného cesta, ktoré sa piekli nad sporákom v železnej oblátkovnici," dodala Pulišová s tým, že najdôležitejšie pečivo, ktoré na štedrovečernom stole nesmelo chýbať, bol chlieb. Ten zostal na stole neporušený až do Nového roka, aby po celý nasledujúci rok v dome nechýbal.
Po vianočnej večeri nasledovali rôzne obchôdzky, koledovali pastieri i deti, hrávať po domoch chodili rómski muzikanti. V regióne Gemer-Malohont bola tradícia chodenia s betlehemom v minulosti rozšírená najmä v lokalitách s obyvateľstvom katolíckeho vierovyznania, v niektorých obciach chodili až do Troch kráľov.
"Vo Vlachove sa betlehemská hra nazývala gubajka. Nenosia tam betlehem, ale hviezdu prilepenú na zakrytom site, ktoré je upevnené na otáčavej paličke. V Králi chodia s betlehemom potomkovia Novoklenovčanov, mladí chlapci oblečení v plátennej košeli a dlhých plátenných nohaviciach, ktorí majú na hlavách vysoké papierové klobúky ozdobené stuhami," priblížila Pulišová.
Za magický čas považovali obyvatelia Gemera-Malohontu polnoc Štedrého dňa. Najvýznamnejšiu udalosť, ktorá človeka čakala v budúcom roku, mal vidieť v zrkadle, ak sa doň pozrel práve o polnoci. "Verilo sa tiež, že liečivú moc mala voda, preto sa ľudia chodili o polnoci umývať do potokov," dodala entografka GMM.
"Vo viacerých obciach Gemera-Malohontu chodili na Štedrý deň po domoch pastieri a roznášali brezové prúty. Gazdiná z nich jeden vytiahla, najprv vyšibala pastiera, ktorý musel vyskakovať, aby jemu zverené stádo bolo čulé, a potom vyšibala deti. Ak šibla prvého chlapca, mal v ovčinci pribudnúť baranček, ak dievča, mala pribudnúť ovečka," priblížila Pulišová.
Na Štedrý deň v domoch pribudol vianočný stromček, vo viacerých lokalitách zavesený za vrcholec zo stropu. Ozdobený bol jednoducho, a to jablkami, orechmi, slamenými ozdobami či domácimi salónkami. V obciach regiónu Gemer-Malohont v tento deň pastieri plieskali po dedinách bičmi a trúbili, za čo ich ľudia odmeňovali naturáliami. Ako priblížila etnografka GMM, vo Veľkej Suchej, ktorá je dnes časťou Hrnčiarskej Vsi, sa tento zvyk uchoval až do roku 1956.
Veľkú pozornosť venovali ľudia úprave štedrovečerného stola a príprave pokrmov. Keď si už gazdiná sadla za štedrovečerný stôl, nesmela vstať, aby aj hydina dobre sedela. Tradičným vianočným jedlom v regióne Gemer-Malohont boli opekance, často posypané makom a obliate medom. Za nimi nasledovala polievka, najčastejšie kyslá kapustnica, a po nej kaša z prosa a sušené ovocie uvarené v sladkej vode.
"V Hrnčiarskych Zalužanoch gazdiné na Vianoce piekli malý chlebík chudobným vdovám pre božskú odplatu. Okrem toho sa na stôl dával cesnak, jablká, orechy, soľ, med. Doma sa robili aj oblátky z jemného cesta, ktoré sa piekli nad sporákom v železnej oblátkovnici," dodala Pulišová s tým, že najdôležitejšie pečivo, ktoré na štedrovečernom stole nesmelo chýbať, bol chlieb. Ten zostal na stole neporušený až do Nového roka, aby po celý nasledujúci rok v dome nechýbal.
Po vianočnej večeri nasledovali rôzne obchôdzky, koledovali pastieri i deti, hrávať po domoch chodili rómski muzikanti. V regióne Gemer-Malohont bola tradícia chodenia s betlehemom v minulosti rozšírená najmä v lokalitách s obyvateľstvom katolíckeho vierovyznania, v niektorých obciach chodili až do Troch kráľov.
"Vo Vlachove sa betlehemská hra nazývala gubajka. Nenosia tam betlehem, ale hviezdu prilepenú na zakrytom site, ktoré je upevnené na otáčavej paličke. V Králi chodia s betlehemom potomkovia Novoklenovčanov, mladí chlapci oblečení v plátennej košeli a dlhých plátenných nohaviciach, ktorí majú na hlavách vysoké papierové klobúky ozdobené stuhami," priblížila Pulišová.
Za magický čas považovali obyvatelia Gemera-Malohontu polnoc Štedrého dňa. Najvýznamnejšiu udalosť, ktorá človeka čakala v budúcom roku, mal vidieť v zrkadle, ak sa doň pozrel práve o polnoci. "Verilo sa tiež, že liečivú moc mala voda, preto sa ľudia chodili o polnoci umývať do potokov," dodala entografka GMM.
