Návrh zonácie sa zameriava predovšetkým na ochranu najvzácnejších biotopov a prírody na základe najnovších poznatkov z terénu.
Autor TASR
Spišská Nová Ves 13. júla (TASR) – Zonácia Národného parku (NP) Slovenský raj by mohla byť predložená na rokovanie vlády SR do konca tohto roka. Po prvom oficiálnom stretnutí so zástupcami samospráv, ochranárov a vlastníkov pozemkov to dnes v Spišskej Novej Vsi potvrdil minister životného prostredia Peter Žiga. „Slovenský raj je parkom, kde sme pri príprave zonácie pokročili najviac. Návrh je kompromisom medzi ochranou prírody a štátom, samosprávou a vlastníkmi. Slovenský raj sa môže stať úspešným modelovým príkladom pre ostatné národné parky, ako chrániť to, čo je naozaj vzácne,“ upozornil Žiga.
Návrh zonácie sa zameriava predovšetkým na ochranu najvzácnejších biotopov a prírody na základe najnovších poznatkov z terénu. Výsledkom má byť napr. rozšírenie Zóny A, kde je najvyšší stupeň ochrany prírody, o 1000 hektárov, čo je o štvrtinu viac, ako je doterajšia výmera zóny. Zároveň vznikne vďaka novej zonácii podľa ministra priestor na to, aby sa región mohol udržateľne rozvíjať.
Po novom by malo byť pásmo ochrany prírody v Slovenskom raji niečo cez 19.500 hektárov, čo je menej o 214 hektárov ako v súčasnosti. Podľa riaditeľa Správy NP Slovenský raj Tomáša Dražila tento návrh vychádza z reálneho stavu prírody, ktorá sa v danom území nachádza, a reflektuje súčasný stav tamojších prírodných hodnôt a biotopov. „Do stupňa s najvyššou ochranou tak pribudnú hlavne lesy, ktoré sú v najlepšom stave a doteraz neboli v 5. stupni. Týka sa to viac-menej záverov dolín, keďže rokliny už majú svoju ochranu, je to napr. lokalita Zadného Klauzu, kde pribudne okolo 800 hektárov,“ konkretizoval Dražil. Správa NP Slovenský raj už predbežne rokovala a dohodla sa s vlastníkmi pozemkov v 4. a 5. stupni ochrany.
Dražil zároveň ubezpečil, že turistika v Slovenskom raji bude mať rovnaký priestor ako doposiaľ. Turistické chodníky v Slovenskom raji neubudnú, to, či ich bude k dispozícii viac, sa rozhodne na budúci rok, keď sa chce Správa NP podrobnejšie venovať aj návštevnému poriadku. Ochranári však už do budúcna neuvažujú udeľovať výnimky na ťažbu dreva v NP.
Po prvý raz sa pri zonácii využijú aj nové nástroje na základe novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorými sú nájom a výkup pozemkov. Štát to bude ročne stáť podľa Žigu 150.000 eur ročne a jednorazovo cez 200.000 eur, ktoré sa použijú na výkup viac ako 80 hektárov pozemkov v národnej prírodnej rezervácii Prielom Hornádu. Jeho súčasťou je aj najnavštevovanejšie miesto v Slovenskom raji, Tomášovský výhľad.
Navrhovaný stav ponúka príležitosť aj pre ďalší rozvoj samospráv a cestovný ruch. V septembri chce Správa NP Slovenský raj napr. predstaviť nový projekt, a to regulovaný splav Hornádu v Prielome Hornádu. „Tá zonácia je veľmi dobrá vec, myslím si, že sa nájde spoločné riešenie a cesta ochrany národného parku. Aj my si uvedomujeme, že turisti, ktorí k nám veľmi často chodia, nachádzajú u nás v Slovenskom raji taký pokoj, ticho a to chceme zachovať. Budeme bojovať, aby sa lokality, ako sú napr. v našom prípade Majere, Hrabušická píla, časť pred Podlesokom, nezastavali. Chceme si to územie chrániť,“ zdôraznila starostka obce Hrabušice Jana Skokanová, ktorá zároveň zastupuje mikrokregión Slovenský raj.
Ďalšie národné parky a chránené územia, ktorých zonáciu chce rezort životného prostredia riešiť v dohľadnom čase, sú napr. Veľká Fatra a Muránska Planina. „Je to proces, ktorý nesmie vyvolávať konflikt, musí dôjsť ku konsenzu všetkých zainteresovaných strán, až potom som pripravený to predložiť na vládu a bojovať o peniaze, ktoré bude potrebné investovať do tejto ochrany,“ uzavrel Žiga.
Návrh zonácie sa zameriava predovšetkým na ochranu najvzácnejších biotopov a prírody na základe najnovších poznatkov z terénu. Výsledkom má byť napr. rozšírenie Zóny A, kde je najvyšší stupeň ochrany prírody, o 1000 hektárov, čo je o štvrtinu viac, ako je doterajšia výmera zóny. Zároveň vznikne vďaka novej zonácii podľa ministra priestor na to, aby sa región mohol udržateľne rozvíjať.
Po novom by malo byť pásmo ochrany prírody v Slovenskom raji niečo cez 19.500 hektárov, čo je menej o 214 hektárov ako v súčasnosti. Podľa riaditeľa Správy NP Slovenský raj Tomáša Dražila tento návrh vychádza z reálneho stavu prírody, ktorá sa v danom území nachádza, a reflektuje súčasný stav tamojších prírodných hodnôt a biotopov. „Do stupňa s najvyššou ochranou tak pribudnú hlavne lesy, ktoré sú v najlepšom stave a doteraz neboli v 5. stupni. Týka sa to viac-menej záverov dolín, keďže rokliny už majú svoju ochranu, je to napr. lokalita Zadného Klauzu, kde pribudne okolo 800 hektárov,“ konkretizoval Dražil. Správa NP Slovenský raj už predbežne rokovala a dohodla sa s vlastníkmi pozemkov v 4. a 5. stupni ochrany.
Dražil zároveň ubezpečil, že turistika v Slovenskom raji bude mať rovnaký priestor ako doposiaľ. Turistické chodníky v Slovenskom raji neubudnú, to, či ich bude k dispozícii viac, sa rozhodne na budúci rok, keď sa chce Správa NP podrobnejšie venovať aj návštevnému poriadku. Ochranári však už do budúcna neuvažujú udeľovať výnimky na ťažbu dreva v NP.
Po prvý raz sa pri zonácii využijú aj nové nástroje na základe novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorými sú nájom a výkup pozemkov. Štát to bude ročne stáť podľa Žigu 150.000 eur ročne a jednorazovo cez 200.000 eur, ktoré sa použijú na výkup viac ako 80 hektárov pozemkov v národnej prírodnej rezervácii Prielom Hornádu. Jeho súčasťou je aj najnavštevovanejšie miesto v Slovenskom raji, Tomášovský výhľad.
Navrhovaný stav ponúka príležitosť aj pre ďalší rozvoj samospráv a cestovný ruch. V septembri chce Správa NP Slovenský raj napr. predstaviť nový projekt, a to regulovaný splav Hornádu v Prielome Hornádu. „Tá zonácia je veľmi dobrá vec, myslím si, že sa nájde spoločné riešenie a cesta ochrany národného parku. Aj my si uvedomujeme, že turisti, ktorí k nám veľmi často chodia, nachádzajú u nás v Slovenskom raji taký pokoj, ticho a to chceme zachovať. Budeme bojovať, aby sa lokality, ako sú napr. v našom prípade Majere, Hrabušická píla, časť pred Podlesokom, nezastavali. Chceme si to územie chrániť,“ zdôraznila starostka obce Hrabušice Jana Skokanová, ktorá zároveň zastupuje mikrokregión Slovenský raj.
Ďalšie národné parky a chránené územia, ktorých zonáciu chce rezort životného prostredia riešiť v dohľadnom čase, sú napr. Veľká Fatra a Muránska Planina. „Je to proces, ktorý nesmie vyvolávať konflikt, musí dôjsť ku konsenzu všetkých zainteresovaných strán, až potom som pripravený to predložiť na vládu a bojovať o peniaze, ktoré bude potrebné investovať do tejto ochrany,“ uzavrel Žiga.