Vlková 4. augusta (TASR) – Podtatranská obec Vlková si v tomto roku pripomína 740. výročie svojho vzniku. Prvýkrát sa táto dedinka s približne 800 obyvateľmi spomína v darovacej listine Ladislava IV. z roku 1278 pod názvom Farcasfalva. V nej kráľ pánom z Veľkej Lomnice Polanovi a Rikolfovi daroval za zásluhy práve obec Vlkovú a časť zeme Pokoj.

"V tomto období si veľa spišských obcí pripomína takéto okrúhle výročia a Vlková je jedna z nich. Vždy patrila medzi menšie obce na Spiši, od 17. storočia sa tu usadila rodina Wielandová, ktorá tam mala v 19. storočí veľké hospodárstvo," priblížila Zuzana Kollárová z popradskej pobočky Štátneho archívu v Prešove, ktorá je zároveň zostavovateľkou monografie o obci Vlková.

Dedinka sa skladá z troch častí, okrem centrálnej je to aj osada Levkovce a nová lokalita Park Panoráma postavená na miestnom kopci s výhľadom na okolie i Vysoké Tatry. "Máme už takmer 800 obyvateľov a môžem povedať, že naša obec nemá ten problém, že by z nej ľudia odchádzali, skôr naopak, každoročne sa nám počet obyvateľov zvyšuje," konštatoval starosta Vlkovej Peter Bendík a dodal, že do obce sa sťahujú predovšetkým mladé rodiny s deťmi. Dedinka ťaží najmä zo svojej polohy, blízko je diaľnica D1 a vďaka tomu aj okresné mestá Kežmarok, Poprad, Levoča i Spišská Nová Ves či turistické strediská vo Vysokých Tatrách, v Slovenskom raji i ďalšie.



Vďaka väčšiemu počtu obyvateľov sa tam za posledné roky zvýšil aj objem podielových daní a samospráva tak môže investovať do postupného zveľaďovania obce. "Podarilo sa nám vďaka dotácii z environmentálneho fondu vo výške približne 170.000 eur zrekonštruovať základnú školu, vrátane strechy, fasády, zateplenia a odvodnenia budovy. Okrem toho sme dobudovali čističku v novej lokalite Park Panoráma, pribudol chodník pri hlavnej ceste v blízkosti obecného úradu, zrekonštruovali sme bezdrôtový rozhlas a podarilo sa nám doplniť výbavu v hasičskej zbrojnici, ktorá je z pohľadu častých povodní pre obec veľmi dôležitá," vymenoval starosta.

Cez Pôdohospodársku platobnú agentúru sa podarilo obci získať prostriedky vo výške 89.000 eur aj na revitalizáciu priestoru pred obecným úradom. Zároveň bola samospráva úspešná aj v žiadosti o dotáciu na obnovu historického parku. "Vybudujú sa tam chodníky, obloží sa jazierko, pribudnú lavičky i koše, vďaka čomu sa vytvorí relaxačná zóna pre našich obyvateľov a zároveň vznikne napojenie na základnú školu. Žiadali sme viac peňazí, napokon nám schválili viac ako 80.000 eur, takže sa nám nepodarí park obnoviť celý naraz. Ale postupne každý rok tam chceme niečo upraviť, aby bola táto časť obce naozaj reprezentatívna," doplnil Bendík s tým, že úvodná etapa revitalizácie parku by mohla byť hotová na jeseň. Vďaka prefinancovaniu úveru sa v obci zároveň obnovia existujúce asfaltové plochy a chodníky.

V najbližšom období bude podľa starostu samospráva pracovať najmä na dobudovaní vodovodu v dolnej časti obce a v osade Levkovce by mala na jeseň pribudnúť automatická tlaková stanica, ktorá zvýši tlak vody. Cieľom vedenia je tiež vybudovať kanalizáciu a dokončiť rozpracovaný projekt nájomnej bytovky s 11 bytmi pre mladé rodiny.

Foto: TASR - Oliver Ondráš

Obec sa môže popýšiť dvoma kaštieľmi, oba však postupne chátrajú

V malej obci Vlková pod Tatrami sa môžu popýšiť až dvoma historickými kaštieľmi, oba však postupne chátrajú. Postavila ich rodina Wielandovcov a majú renesančné jadro. Zatiaľ čo väčší východne situovaný kaštieľ si zachoval podobu z čias barokovej prestavby z roku 1764, menší západný bol empírovo upravený v roku 1830 a na prelome 19. a 20. storočia. V tom čase ku kaštieľu pristavili jednopodlažnú historizujúcu prístavbu. Už dlhé roky sú však historické budovy nevyužívané.

Mladší kaštieľ slúžil do roku 2006 obecnému úradu, sídlila tam knižnica i kultúrna sála. Odvtedy mu však súkromní vlastníci nenašli využitie. „Mali sme veľkého investora, ktorý bol ochotný investovať do rekonštrukcie tohto menšieho kaštieľa zhruba 1,5 milióna eur, nedokázal však nájsť spoločnú reč s pamiatkarmi. Stroskotalo to na požiadavke investora, ktorý tam chcel v jednej časti urobiť nadstavbu o približne 1,5 metra. Bol pritom ochotný platiť zo svojich zdrojov výskum, architektonický návrh i samotné práce,“ konštatoval starosta Vlkovej Peter Bendík.

Upozornil, že prácu si tam mohlo nájsť približne desať ľudí a Vlkovej by to pomohlo predovšetkým z pohľadu cestovného ruchu. Obec totiž leží v blízkosti Vysokých Tatier, Slovenského raja či kúpaliska Vrbov a ďalších atrakcií regiónu. „Je mi to veľmi ľúto, celá obec je z toho sklamaná, mohlo nám to veľmi pomôcť,“ dodal s tým, že podľa neho to sčasti zlyhalo aj na lepšej komunikácii, keďže potenciálnymi investormi boli Slováci žijúci v zahraničí. Mali v pláne v kaštieli vybudovať menší hotel so zázemím.

Majiteľmi kaštieľa sú súkromné osoby a v súčasnosti je stále na predaj. „Hneď na začiatku som upozornil na jeden zásadný problém, že kaštieľ má limitované možnosti využitia podkrovia. Východná renesančná časť kaštieľa má vyššiu strechu a nakoľko je krov z čias vzniku historizujúcej prístavby, uvažovali sme aj nad možnosťou jeho nahradenia novým krovom, ktorý by mal parametre renesančnej stavby a zároveň by poskytol väčší priestor pre vytvorenie ubytovacích kapacít. Nad západnou častou kaštieľa je však oveľa nižšia strecha, avšak s autentickým krovom z čias vzniku samotnej prístavby. Aj ten by sa dal zobytniť, avšak možnosti sú veľmi obmedzené, nakoľko má krov väzné trámy vo výške 60 – 70 centimetrov nad podlahou,“ zdôvodnil pamiatkar Pavol Jackovič z pracoviska Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Prešov v Poprade.

Pamiatkari si vedia predstaviť, že by sa budova postavená vedľa kaštieľa, ktorá nemá žiadnu historickú hodnotu, zbúrala a namiesto nej by tam investor mohol postaviť ubytovacie kapacity, prípadne zázemie pre fungovanie kaštieľa. „Nadstavba západnej historizujúcej časti kaštieľa o 1,5 metra, ktorú nám záujemcovia o kúpu kaštieľa predložili ako podmienku bez akejkoľvek overovacej štúdie využiteľnosti podkroví, by úplne zmenila proporcie stavby, čím by sa narušili jej pamiatkové hodnoty. Dobrým podkladom pre obnovu je spracovanie architektonicko-historického výskumu, ktorý by stanovil aj pamiatkové hodnoty krovov a možnosti úprav stavby ako takej,“ vysvetľuje Jackovič s tým, že sú hranice, za ktoré ich jednoducho nepustí pamiatková ochrana.

Príkladom, ako sa to dá zrealizovať, je podľa vedúcej popradského pracoviska KPÚ Prešov Ivety Bujnovej hotel Lomnica v Tatranskej Lomnici. „Pri obnove hotela musel a aj vlastník splnil prísne kritériá, pri ktorých bola obnova hotela zrealizovaná so zachovaním všetkých pamiatkových hodnôt objektu. V prístavbe k hotelu boli umiestnené funkcie, ktoré nebolo z kapacitného hľadiska možné situovať v historickom objekte. Podobne, v menšom meradle, je prípustné prístavbu zrealizovať aj pri historickom kaštieli vo Vlkovej,“ konštatovala.

Jackovič zároveň dodal, že okolie kaštieľa je veľmi malé a je potrebné zvážiť úpravu priestoru medzi oboma kaštieľmi. Nutné je očistiť ho od hospodárskych a provizórnych stavieb, ktoré sa tam v súčasnosti nachádzajú, resp. z tohto priestoru medzi kaštieľmi úplne vylúčiť výrobné, hospodárske a skladovacie funkcie. "Aby v centre obce, ktorého súčasťou sú dva kaštiele a anglický voľnokrajinársky park za cestou, vzniklo zaujímavejšie a atraktívnejšie územie pre investora,“ uzatvára Jackovič s tým, že túto lokalitu je potrebné riešiť komplexne.

Vďaka novej výstavbe rodinných domov sa počet obyvateľov obce zvýšil

Vďaka novej výstavbe rodinných domov sa počet obyvateľov obce Vlková (okres Kežmarok) v posledných rokoch zvýšil o približne stovku. Starosta Peter Bendík potvrdil, že v súčasnosti atakujú hranicu 800 ľudí s trvalým pobytom a samospráva dlhodobo eviduje záujem o výstavbu rodinných domov.

Pred niekoľkým rokmi vznikla v smere na obec Abrahámovce nová lokalita Park Panoráma, v ktorej je k dispozícii 180 pozemkov na výstavbu rodinných domov. V súčasnosti je zastavaná niečo menej ako tretina tohto územia. Zároveň by v menšej lokalite za tamojšou školou mohlo pribudnúť ďalších 13 rozparcelovaných pozemkov. Záujem o rozšírenie výstavby je aj v osade Levkovce.

„Okrem budovania rodinných domov je však záujem o bývanie aj v obecnej bytovke, ktorú plánujeme postaviť tu oproti Obecnému úradu. Bude v nej dohromady 11 bytov," poznamenal starosta. Dodal, že investíciu na úrovni približne 500.000 eur budú financovať zo Štátneho fondu rozvoja bývania, v súčasnosti prebieha verejné obstarávanie na dodávateľa stavby.

Dedinka ťaží najmä zo svojej polohy, blízko je diaľnica D1 a vďaka tomu aj okresné mestá Kežmarok, Poprad, Levoča i Spišská Nová Ves či turistické strediská vo Vysokých Tatrách i v Slovenskom raji. Podľa realitného makléra Miroslava Antošku ju práve tieto fakty predurčujú k tomu, aby sa čoraz viac rozrastala a počet obyvateľov v nej rástol. „Myslím, že pre ľudí z okolitých miest je Vlková zaujímavá z viacerých dôvodov. Jednak je to blízkosť diaľnice, zároveň pekné okolité prostredie i výhľad na Vysoké Tatry. Väčšie mestá sú už, dá sa povedať preplnené, nie je priestor na výstavbu rodinných domov a tak čoraz viac ľudí smeruje do blízkych dedín. Výhodou Vlkovej je, že má takýto chýbajúci priestor vybudovaný a za relatívne dobré peniaze sa tam dá kúpiť pozemok, ktorý je výrazne, možno aj dvakrát, lacnejší ako v mestách a o niečo lacnejší ako v iných obciach v regióne," objasnil Antoška.

Ceny pozemkov sa vo Vlkovej pohybujú na úrovni od 30 do 40 eur za meter štvorcový. Podľa realitného makléra sa samospráva v tejto súvislosti vydala dobrým smerom a je predpoklad, že počet obyvateľov tam v najbližšom období ešte porastie.

O rozmach obce sa v minulosti najviac zaslúžil rod Wielandovcov

O rozmach malej podtatranskej obce Vlková sa v minulosti najviac zaslúžil nemecký rod Wielandovcov. Aj vďaka nim má v súčasnosti dedinka s takmer 800 obyvateľmi dva kaštiele a historický anglický park. Podľa Zuzany Kollárovej z popradskej pobočky Štátneho archívu v Prešove bola najznámejšou členkou tohto rodu Barbora Alžbeta alebo tiež Babetta von Wielandová, ktorá bola veľkou láskou slovenského spisovateľa a učiteľa Jána Chalupku.

„Bola to taká láska nerovná, keďže ona bola šľachtičná s maďarskými a nemeckými koreňmi a Ján Chalupka bol slovenský učiteľ a neskôr farár. Táto dvojica preto mala veľa prekážok práve zo strany Wielandovej rodiny, najmä Babettinho strýka, ktorý rozhodol o tom, že manželstvo nie je vhodné. Babetta však ostala Jánovi verná aj napriek tomu, že on sa po odchode z Kežmarku oženil. Ostala celý život slobodná a stále si nosila tú lásku v srdci," priblížila Kollárová.

Tento rod sa v obci usadil v 17. storočí a podľa nej sa skutočne o miestnych staral. Najväčší význam z pohľadu rozvoja malo 19. a 20. storočie, keď bolo vo Vlkovej veľké hospodárstvo. „Wielandovci patrili medzi najlepších hospodárov a poľnohospodárov v regióne. Dokonca aj v čase hospodárskej krízy sa v spisoch písalo, že vo Vlkovej nezaznamenali žiaden pokles pracovných miest ani životnej úrovne, pretože toto hospodárstvo zabezpečovalo život celej dediny," povedala Kollárová s tým, že Wielandovci vyplácali väčšinu robotníkov formou ubytovania a stravy.

Jedinou z rodu Wielandovcov, ktorá ostala žiť na Spiši, je Anna, ktorá momentálne býva v Poprade. „Mám z detstva krásne spomienky na Vlkovú, my sme mali les za humnami a naša mama veľmi rada chodila do lesa a naučila nás zbierať kvietky, lesné jahody, vtedy ich bolo veľa, rôzne huby, hlavne šampiňónov a rýdzikov bolo veľa. Na jeseň sme zase zbierali šišky, rôzne čačiny a iné ozdoby na kytice k dušičkám. Chodili k nám mnohí bratranci a sesternice na prázdniny a s nimi mám kontakty dodnes," spomína Anna Wielandová. Neskôr to už podľa nej bolo horšie, keď im všetko zobrali. Dodáva však, že nemá z obce na nikoho zle spomienky. Do Popradu sa odsťahovali v roku 1961. „Nerada chodievam v súčasnosti do Vlkovej, lebo sa mi ťažko díva na chátrajúci rodný dom, ale okolo dušičiek sa vždy zastavím," dodáva. Kaštiele, ktoré dali v obci postaviť jej predkovia a v súčasnosti ich vlastnia súkromní vlastníci, už totiž niekoľko rokov chátrajú.

Ťažké obdobie rodina prežívala v období 2. svetovej vojny, no aj napriek tomu Vlkovú neopustili. „Keď sme sa Anny pýtali, prečo neodišli zo Spiša, tak nám vysvetlila, že jej otec nechápal, prečo by mal opúšťať svoje hospodárstvo a nikdy nikomu neublížil, tak prečo by mal niekam utekať," dodáva Kollárová. Rodina Wielandovcov je široko rozvetvená, niektorí jej členovia žijú v Maďarsku, v Kanade i Spojených štátoch, no naďalej medzi sebou udržujú veľmi blízke vzťahy.