Žilina 16. júna (TASR) – Vodné dielo (VD) Žilina, ktoré je najmladším vodným dielom na Váhu, začali stavať v roku 1994 a do komerčnej prevádzky ho uviedli v roku 1998. Podľa hovorkyne majiteľa a správcu VD Žilina - Vodohospodárskej výstavby (VV), š. p., Bratislava Diany Migaľovej Baschierovej popri ročnej výrobe 173 GWh elektrickej energie vodné dielo ochraňuje Žilinu proti veľkým vodám, rieši sanáciu zosuvných svahov Dubňa a kontaminovaných podzemných vôd pod východným priemyselným pásmom Žiliny.


Vodné dielo Žilina je podľa nej hydroenergetickým, ale súčasne aj ekologickým dielom. "Je to prvé vodné dielo, a to nielen na Váhu, pri ktorom sa dôsledky jeho vplyvov na životné prostredie posudzovali komplexne metódou EIA. V tom čase sa ešte len pripravoval zákon Národnej rady (NR) SR o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Výsledný vykonávací pokyn zodpovední overovali a dolaďovali práve na tejto stavbe. Spolupráca vodohospodárov, stavbárov i odborníkov na ochranu životného prostredia tak dostala základ, na ktorom stavia dodnes," uviedla hovorkyňa VV, š.p.

Vodná elektráreň (VE) Žilina, ktorá je súčasťou VD, dodáva zhruba 4 percentá celkovej produkcie elektrickej energie vyrobenej vo vodných elektrárňach na Slovensku. "Sú v nej inštalované dve vertikálne Kaplanove turbíny, každá s výkonom 36 MW. Za 15 rokov prevádzky dodala do energetickej siete približne 2,35 milióna MWh elektrickej energie. Protipovodňová ochrana sa osvedčila pri všetkých väčších povodňových prietokoch v rokoch 2001 a 2010. Bezpečne boli prevedené prietoky 1200 kubických metrov za sekundu, ktoré v minulosti spôsobovali v kombinácii s ľadovými bariérami pravidelné zatápanie územia východného priemyselného pásma Žiliny," dodala Migaľová Baschierová.

Pripomenula, že súčasťou vybudovania vodného diela bola aj likvidácia 12 neriadených skládok odpadov. "Cenným je vybudovanie biokoridoru na pravej strane vodného diela, ktorý je náhradou za brehovú vegetáciu Váhu a novou – umelou cestou pre migráciu rýb," podotkla hovorkyňa VV, š.p.

V územnom pláne mesta Žilina je VD deklarované ako prímestská rekreačná zóna. "Nie je určené ako plocha pre kúpanie a nie je zaradené do zoznamu miest na kúpanie, ktorý spracúva Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Prevádzkovateľ VD Žilina totiž nevie zabezpečiť trvalú kvalitu vody v nádrži. Kvalita pritekajúcej vody je ovplyvňovaná prítokmi Turca, Varínky, Hoskory, kde sa vyskytujú lokálne zrážky ovplyvňujúce kvalitu vody vo Váhu. Kúpanie v nádrži je iba na vlastné riziko. Nie sú vyhradené plochy pre kúpanie ani zabezpečená vodná záchranná služba," informovala Migaľová Baschierová.

VV, š.p., ako majiteľ a správca pozemkov podľa nej na pravej a ľavej strane nádrže VD Žilina postupne zabezpečil asfaltové spevnenie pôvodných štrkopieskových komunikácií. "V súčasnosti je vybudovaná asfaltová komunikácia na pravej strane nádrže – pravostranná hrádza – v úseku hydrouzol – Varín v dĺžke zhruba 7,3 km. Na ľavej strane nádrže je taktiež vybudovaná asfaltová cesta od hydrouzla až do obce Strečno v dĺžke zhruba 8 km. Cesty na ľavej aj pravej strane nádrže sú súčasťou cyklotrás hrad Budatín - hrad Strečno. Obe komunikácie sú prepojené približne 3,6 km od hydrouzla lávkou ponad nádrž, spájajúcou obec Mojš s Mojšovou Lúčkou. Malý okruh hydrouzol – Mojš - hydrouzol má teda asi 7,2 km. Je možné využiť aj veľký okruh hydrouzol – Varín - Nezbudská Lúčka – lávka ponad Váh – Strečno – hydrouzol," dodala hovorkyňa.

Majiteľ a správca VD Žilina spolupracuje aj pri realizácii ďalších rekreačných aktivít. "Na pozemkoch prenajatých od VV, š.p., vybudovalo mesto Žilina Skatepark pri hydrouzle a Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) cyklotrasu Budatín – hydrouzol na ľavom aj pravom brehu odpadného koryta. V príprave je výstavba vodného lyžiarskeho vleku, buduje sa občerstvenie Loď s terasou a zberné parkovisko vpravo od hydrouzla pre 60 osobných automobilov, ktoré by malo byť dokončené v auguste 2013," uzatvorila Migaľová Baschierová.