Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Primátorom hlavného mesta chce byť deväť mužov a jedna žena.
Autor TASR
Bratislava 6. novembra (TASR) – O post primátora Bratislavy zabojuje v nadchádzajúcich komunálnych voľbách desať kandidátov. Byť bratislavským mestským poslancom v 45-člennom mestskom parlamente má záujem 284 kandidátov. Vyplýva to zo zoznamu zaregistrovaných uchádzačov.
Primátorom hlavného mesta chce byť deväť mužov a jedna žena. Je medzi nimi súčasný primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal, ktorý kandiduje ako nezávislý. Nezávislými kandidátmi sú aj manažér a bývalý generálny riaditeľ RTVS Václav Mika, autor i organizátor Korunovačných slávností v Bratislave Miroslav Vetrík a súčasná viceprimátorka hlavného mesta Iveta Plšeková.
Na bratislavského primátora kandiduje aj architekt a hudobník Matúš Vallo, ktorý má podporu mimoparlamentných zoskupení Spolu – občianska demokracia a Progresívne Slovensko, advokát Jaroslav Brada – kandidát Strany moderného Slovenska, ekonóm a predseda mimoparlamentnej strany NAJ Viktor Béreš, ktorého podporuje NAJ a Strana mladých ľudí.
Jediným spoločným kandidátom opozície OĽaNO, SaS, Sme rodina, KDH, OKS, Nova, Zmena zdola na primátora Bratislavy je súčasný starosta Vajnôr Ján Mrva. S podporou Slovenskej ľudovej strany Andreja Hlinku kandiduje na šéfa bratislavskej samosprávy tiež odborný pracovník Andrej Trnovec a s podporou Slovenskej národnej jednoty - strany vlastencov právnik Roman Ruhig.
Do bratislavského mestského zastupiteľstva kandiduje 284 kandidátov. V mestskom parlamente bude v nasledujúcom volebnom období (2018 - 2022) sedieť 45 poslancov, teda rovnaký počet ako v súčasnosti. Mení sa len počet kresiel pre mestské časti Petržalka a Nové Mesto. Kým v mestskom parlamente teraz sedí 11 poslancov z Petržalky a traja z Nového Mesta, v budúcom volebnom období bude mať Petržalka desať mestských poslancov a Nové Mesto štyroch.
O stoličku primátora Bratislavy malo v minulých komunálnych voľbách v roku 2014 záujem desať kandidátov a medzi poslancov bratislavského mestského zastupiteľstva sa chcelo posadiť 308 uchádzačov.
Komunálne voľby budú v sobotu 10. novembra.
Mgr. Peter Kresánek: 1990 – 1998
V prvých komunálnych voľbách 23. a 24. novembra 1990 bol zvolený Peter Kresánek. Vystriedal vo funkcii prvého porevolučného primátora Romana Hofbauera, ktorý stál na čele hlavného mesta ako nominant Verejnosti proti násiliu od 1. marca 1990.
Historik umenia Kresánek uspel aj v ďalších voľbách 18. a 19. novembra 1994. Podľa výsledkov definitívneho sčítania získal 44.776 hlasov. Ako druhý sa vo voľbách primátora Bratislavy umiestnil poslanec za Slovenskú národnú stranu (SNS) a neskorší primátor Nitry Jozef Prokeš so ziskom 35.043 hlasov a Marta Černá (11.443 hlasov).
V rokoch 1998 až 2002 bol Peter Kresánek poslancom NR SR za SDK. Je tiež jedným zo spoluzakladateľov Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ) Mikuláša Dzurindu. V roku 2009 vydal vlastným nákladom ojedinelé encyklopedické dielo Slovensko: ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
JUDr. doc. Jozef Moravčík Csc.: 1998 – 2002
Občania zvolili Jozefa Moravčíka za primátora Bratislavy vo voľbách 18. a 19. decembra 1998. Kandidoval za širokú koalíciu KDH-DÚ-DS-SDĽ-SDSS-SZS-SDK a získal takmer 67.000 hlasov.
Jozef Moravčík bol v rokoch 1991-1992 poslancom Slovenskej národnej rady za VPN. Od 6. júna do 31. decembra 1992 pôsobil ako poslanec Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR za Mečiarovo Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Od 2. júla do 31. decembra 1992 bol československým ministrom zahraničných vecí, od 19. marca 1993 do 14. marca 1994 zastával post ministra zahraničných vecí SR. Od 16. marca do 13. decembra 1994 bol premiérom a v rokoch 1994-1998 poslancom NR SR.
Ing. Andrej Ďurkovský: 2002 – 2010
V komunálnych voľbách 6. a 7. decembra 2002 sa stal novým primátorom hlavného mesta SR Andrej Ďurkovský, dovtedajší starosta bratislavskej mestskej časti Staré Mesto. Kandidoval za koalíciu KDH-ANO-DS-DÚ-SZS a zo 100.786 hlasujúcich voličov ho podporilo 58.982 občanov.
Svoju funkciu obhájil aj o štyri roky. Vo voľbách 2. decembra 2006 ho podporovala koalícia KDH a SDKÚ-DS, pričom získal 67.097 hlasov. Druhá v poradí skončila Monika Flašíková-Beňová (Smer-SD, ĽS-HZDS, SMK, SZ, SF) s 38.523 hlasmi.
Andrej Ďurkovský bol tiež v rokoch 2010-2012 poslancom NR SR zvoleným za KDH, v roku 2011 hnutie opustil a pôsobil ako nezávislý.
doc. RNDr. Milan Ftáčnik CSc.: 2010 – 2014
Dovtedajší starosta mestskej časti Bratislava-Petržalka zvíťazil v komunálnych voľbách 27. novembra 2010. Kandidoval ako nezávislý uchádzač s podporou Smeru-SD a získal 33,57 percenta hlasov občanov.
Ftáčnik bol od roku 1990 poslancom SNR za Komunistickú stranu Slovenska, neskôr Stranu demokratickej ľavice. SDĽ zastupoval v NR SR aj vo volebných obdobiach 1992 - 1994 a 1994 - 1998. V rokoch 1998 - 2002 zastával funkciu ministra školstva vo vláde Mikuláša Dzurindu.
Ing. Ivo Nesrovnal: 2014 -
Vo voľbách 15. novembra 2014 zvíťazil Ivo Nesrovnal so ziskom 38,65 percenta hlasov. Kandidoval ako nezávislý, predtým bol mestským poslancom za SDKÚ-DS, z ktorej však vystúpil. Nesrovnala volilo 50.630 občanov, zatiaľ čo dovtedajší primátor Ftáčnik získal 40.481 hlasov. Až tretí skončil Milan Kňažko, ktorého podporovali KDH, SDKÚ, Most-Híd, Sieť a Nova. Vo voľbách získal 35.562 hlasov.
Primátorom hlavného mesta chce byť deväť mužov a jedna žena. Je medzi nimi súčasný primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal, ktorý kandiduje ako nezávislý. Nezávislými kandidátmi sú aj manažér a bývalý generálny riaditeľ RTVS Václav Mika, autor i organizátor Korunovačných slávností v Bratislave Miroslav Vetrík a súčasná viceprimátorka hlavného mesta Iveta Plšeková.
Na bratislavského primátora kandiduje aj architekt a hudobník Matúš Vallo, ktorý má podporu mimoparlamentných zoskupení Spolu – občianska demokracia a Progresívne Slovensko, advokát Jaroslav Brada – kandidát Strany moderného Slovenska, ekonóm a predseda mimoparlamentnej strany NAJ Viktor Béreš, ktorého podporuje NAJ a Strana mladých ľudí.
Jediným spoločným kandidátom opozície OĽaNO, SaS, Sme rodina, KDH, OKS, Nova, Zmena zdola na primátora Bratislavy je súčasný starosta Vajnôr Ján Mrva. S podporou Slovenskej ľudovej strany Andreja Hlinku kandiduje na šéfa bratislavskej samosprávy tiež odborný pracovník Andrej Trnovec a s podporou Slovenskej národnej jednoty - strany vlastencov právnik Roman Ruhig.
Do bratislavského mestského zastupiteľstva kandiduje 284 kandidátov. V mestskom parlamente bude v nasledujúcom volebnom období (2018 - 2022) sedieť 45 poslancov, teda rovnaký počet ako v súčasnosti. Mení sa len počet kresiel pre mestské časti Petržalka a Nové Mesto. Kým v mestskom parlamente teraz sedí 11 poslancov z Petržalky a traja z Nového Mesta, v budúcom volebnom období bude mať Petržalka desať mestských poslancov a Nové Mesto štyroch.
O stoličku primátora Bratislavy malo v minulých komunálnych voľbách v roku 2014 záujem desať kandidátov a medzi poslancov bratislavského mestského zastupiteľstva sa chcelo posadiť 308 uchádzačov.
Komunálne voľby budú v sobotu 10. novembra.
Primátori mesta Bratislava od roku 1990:
Mgr. Peter Kresánek: 1990 – 1998
V prvých komunálnych voľbách 23. a 24. novembra 1990 bol zvolený Peter Kresánek. Vystriedal vo funkcii prvého porevolučného primátora Romana Hofbauera, ktorý stál na čele hlavného mesta ako nominant Verejnosti proti násiliu od 1. marca 1990.
Historik umenia Kresánek uspel aj v ďalších voľbách 18. a 19. novembra 1994. Podľa výsledkov definitívneho sčítania získal 44.776 hlasov. Ako druhý sa vo voľbách primátora Bratislavy umiestnil poslanec za Slovenskú národnú stranu (SNS) a neskorší primátor Nitry Jozef Prokeš so ziskom 35.043 hlasov a Marta Černá (11.443 hlasov).
V rokoch 1998 až 2002 bol Peter Kresánek poslancom NR SR za SDK. Je tiež jedným zo spoluzakladateľov Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ) Mikuláša Dzurindu. V roku 2009 vydal vlastným nákladom ojedinelé encyklopedické dielo Slovensko: ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
JUDr. doc. Jozef Moravčík Csc.: 1998 – 2002
Občania zvolili Jozefa Moravčíka za primátora Bratislavy vo voľbách 18. a 19. decembra 1998. Kandidoval za širokú koalíciu KDH-DÚ-DS-SDĽ-SDSS-SZS-SDK a získal takmer 67.000 hlasov.
Jozef Moravčík bol v rokoch 1991-1992 poslancom Slovenskej národnej rady za VPN. Od 6. júna do 31. decembra 1992 pôsobil ako poslanec Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR za Mečiarovo Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS). Od 2. júla do 31. decembra 1992 bol československým ministrom zahraničných vecí, od 19. marca 1993 do 14. marca 1994 zastával post ministra zahraničných vecí SR. Od 16. marca do 13. decembra 1994 bol premiérom a v rokoch 1994-1998 poslancom NR SR.
Ing. Andrej Ďurkovský: 2002 – 2010
V komunálnych voľbách 6. a 7. decembra 2002 sa stal novým primátorom hlavného mesta SR Andrej Ďurkovský, dovtedajší starosta bratislavskej mestskej časti Staré Mesto. Kandidoval za koalíciu KDH-ANO-DS-DÚ-SZS a zo 100.786 hlasujúcich voličov ho podporilo 58.982 občanov.
Svoju funkciu obhájil aj o štyri roky. Vo voľbách 2. decembra 2006 ho podporovala koalícia KDH a SDKÚ-DS, pričom získal 67.097 hlasov. Druhá v poradí skončila Monika Flašíková-Beňová (Smer-SD, ĽS-HZDS, SMK, SZ, SF) s 38.523 hlasmi.
Andrej Ďurkovský bol tiež v rokoch 2010-2012 poslancom NR SR zvoleným za KDH, v roku 2011 hnutie opustil a pôsobil ako nezávislý.
doc. RNDr. Milan Ftáčnik CSc.: 2010 – 2014
Dovtedajší starosta mestskej časti Bratislava-Petržalka zvíťazil v komunálnych voľbách 27. novembra 2010. Kandidoval ako nezávislý uchádzač s podporou Smeru-SD a získal 33,57 percenta hlasov občanov.
Ftáčnik bol od roku 1990 poslancom SNR za Komunistickú stranu Slovenska, neskôr Stranu demokratickej ľavice. SDĽ zastupoval v NR SR aj vo volebných obdobiach 1992 - 1994 a 1994 - 1998. V rokoch 1998 - 2002 zastával funkciu ministra školstva vo vláde Mikuláša Dzurindu.
Ing. Ivo Nesrovnal: 2014 -
Vo voľbách 15. novembra 2014 zvíťazil Ivo Nesrovnal so ziskom 38,65 percenta hlasov. Kandidoval ako nezávislý, predtým bol mestským poslancom za SDKÚ-DS, z ktorej však vystúpil. Nesrovnala volilo 50.630 občanov, zatiaľ čo dovtedajší primátor Ftáčnik získal 40.481 hlasov. Až tretí skončil Milan Kňažko, ktorého podporovali KDH, SDKÚ, Most-Híd, Sieť a Nova. Vo voľbách získal 35.562 hlasov.
