Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Umelý ostrovček v severnej časti je súčasťou prírodného biotopu, ktorý vznikol revitalizáciou jazera. Je uspôsobený na hniezdenie migrujúceho vtáctva.
Autor TASR
Bratislava 15. septembra (TASR) – Vtáctvo a vodný biotop Štrkoveckého jazera v bratislavskom Ružinove by mali mať do konca októbra nový umelý ostrovček. Mestská časť totiž vyhlásila verejné obstarávanie na jeho výrobu a osadenie. Nahradiť má pôvodný 20-ročný ostrovček, ktorý je v súčasnosti poškodený a jeho zlomené časti už neplnia svoj účel. Cena zákazky sa odhaduje na 7500 eur.
Umelý ostrovček v severnej časti je súčasťou prírodného biotopu, ktorý vznikol revitalizáciou jazera. Je uspôsobený na hniezdenie migrujúceho vtáctva. "Jazero je domovom pre rôzne druhy fauny. Stálymi druhmi sú labuť hrbozobá, kačica divá, chochlačka vrkočatá a čajka smejivá, v zime je častá lyska čierna," priblížila hovorkyňa Ružinova Jana Pôbišová.
Základom umelého ostrovčeka s nosnosťou minimálne jednej tony, je a rovnako i bude oceľová konštrukcia o rozmere 5x3 metre, podlaha z oceľových roštov a plaváky. Povrch ostrovčeka bude pokrývať geotextília, na ktorú bude osadená živá vŕba a hniezdo. Zeminou sa vytvorí povrch a zaseje sa na ňom tráva. "Ostrovček sa musí ukotviť lanami na dno jazera. Práve jeho utrhnutie od dna bolo dôvodom jeho letného zničenia," podotkla Pôbišová.
Štrkovecké jazero vzniklo umelo v rokoch 1960–1964, ťažením kvartérnych sedimentov Dunaja. Tie sa tu uložili v hrúbke zhruba do desať metrov. Vyťažili ich a použili na výstavbu okolitých budov. Keďže ľudia jazero značne navštevovali, úrady sa snažili o úpravu brehov. Podľa niektorých však použitie lomových kameňov, zvyškov panelov z výstavby a zaliatie betónovou zmesou a následné zatrávnenie malo byť spúšťačom odumierania jazera, ktoré posilňovala neekologická výstavba zariadení a podobne. Kompetentní preto pristúpili k revitalizácii jazera.
Starostlivosť o Štrkovecké jazero a jeho okolie vyplýva mestskej časti zo zmluvy o prenájme. A to na základe revitalizácie jazera, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1996 – 1997, kedy bolo jazero silne znečistené a zdevastované. Pokračovaním tohto projektu je pravidelný monitoring kvality vody v jazere. Jeho cieľom je napríklad včas identifikovať zmeny, ktoré by mohli viesť k zhoršeniu rekreačných a estetických hodnôt jazera, či navrhovať konkrétne opatrenia na odstránenie prípadných zdrojov znečistenia a udržanie rovnováhy hydrobiologických procesov. Monitoring tiež slúži na hodnotenie kvality a environmentálneho stavu jazera.
Umelý ostrovček v severnej časti je súčasťou prírodného biotopu, ktorý vznikol revitalizáciou jazera. Je uspôsobený na hniezdenie migrujúceho vtáctva. "Jazero je domovom pre rôzne druhy fauny. Stálymi druhmi sú labuť hrbozobá, kačica divá, chochlačka vrkočatá a čajka smejivá, v zime je častá lyska čierna," priblížila hovorkyňa Ružinova Jana Pôbišová.
Základom umelého ostrovčeka s nosnosťou minimálne jednej tony, je a rovnako i bude oceľová konštrukcia o rozmere 5x3 metre, podlaha z oceľových roštov a plaváky. Povrch ostrovčeka bude pokrývať geotextília, na ktorú bude osadená živá vŕba a hniezdo. Zeminou sa vytvorí povrch a zaseje sa na ňom tráva. "Ostrovček sa musí ukotviť lanami na dno jazera. Práve jeho utrhnutie od dna bolo dôvodom jeho letného zničenia," podotkla Pôbišová.
Štrkovecké jazero vzniklo umelo v rokoch 1960–1964, ťažením kvartérnych sedimentov Dunaja. Tie sa tu uložili v hrúbke zhruba do desať metrov. Vyťažili ich a použili na výstavbu okolitých budov. Keďže ľudia jazero značne navštevovali, úrady sa snažili o úpravu brehov. Podľa niektorých však použitie lomových kameňov, zvyškov panelov z výstavby a zaliatie betónovou zmesou a následné zatrávnenie malo byť spúšťačom odumierania jazera, ktoré posilňovala neekologická výstavba zariadení a podobne. Kompetentní preto pristúpili k revitalizácii jazera.
Starostlivosť o Štrkovecké jazero a jeho okolie vyplýva mestskej časti zo zmluvy o prenájme. A to na základe revitalizácie jazera, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1996 – 1997, kedy bolo jazero silne znečistené a zdevastované. Pokračovaním tohto projektu je pravidelný monitoring kvality vody v jazere. Jeho cieľom je napríklad včas identifikovať zmeny, ktoré by mohli viesť k zhoršeniu rekreačných a estetických hodnôt jazera, či navrhovať konkrétne opatrenia na odstránenie prípadných zdrojov znečistenia a udržanie rovnováhy hydrobiologických procesov. Monitoring tiež slúži na hodnotenie kvality a environmentálneho stavu jazera.
