Žilina 29. októbra (TASR) – Europoslanec Miroslav Mikolášik by na poste predsedu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) zmenil štýl práce inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja i samotného Úradu ŽSK. Zmeny by sa mali prejaviť predovšetkým v transparentnom a rozumnom hospodárení. Na predsedu ŽSK kandiduje 61-ročný Miroslav Mikolášik z Dolného Kubína s podporou Koalície pre zmenu (Kresťanskodemokratické hnutie, Most-Híd, Sloboda a Solidarita, Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana). Rozhovor s M. Mikolášikom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje kandidátov vo voľbách na predsedov vyšších územných celkov (VÚC).

O post predsedu ŽSK sa uchádzate s podporou Koalície pre zmenu zloženej zo štyroch politických strán. Máte už predstavu o personálnom obsadení Úradu ŽSK v prípade úspechu vo voľbách?

Obsadzovať miesta na úrade ŽSK čo i len v myšlienkach, skôr než dostanú voliči šancu ma doň poslať, by bolo, ako hovorí múdre slovenské príslovie kričaním "hop" skôr, než by som preskočil. V každom prípade všetci, čo ma poznajú, vedia, že nepozerám na spolupracovníkov spôsobom, kto nejde so mnou, ide proti mne. Rád ľudí priberám k spolupráci a spájam pre dobré myšlienky. Skúsenosť s riadením ľudí ma však naučila, že ak sa niekto sám rozhodne urobiť si pracovnú náplň z myšlienky "ísť proti mne", v tej chvíli prestáva pracovať pre dobro veci, pre ľudí, ktorí ho platia a potrebujú. Myslím si, že je v našom regióne pred nami toľko práce, že majú dostať šancu tí, ktorí sú ochotní sa do nej pustiť a ponúknuť odbornosť a kvalitu v prospech občanov, a nie tí, čo pracovný čas mienia tráviť zákulisnými bojmi.

Ak sa stanete predsedom ŽSK, chceli by ste sa oprieť o podporu zastupiteľstva. Čo však v prípade, ak koalícia pre zmenu nezíska väčšinu poslaneckých mandátov?

Na takúto situáciu je desať rokov zastupovania záujmov Slovenska v Európskou parlamente výbornou a nenahraditeľnou prípravou. Tam nemá žiadna zo slovenských politických strán väčšinu, ale bez ohľadu na to, ktorú časť politického spektra reprezentujeme, vieme sa spojiť a pracovať pre Slovensko, pre jeho záujmy, ktoré máme spoločné. To isté platí aj v župe. S každým, koho cieľom je naozaj zlepšenie života jej obyvateľov, je spolupráca možná.

V doterajšom fungovaní ŽSK treba podľa vás urobiť zmeny vo všetkých oblastiach a zmeniť aj štýl práce. Ako by sa to malo prejaviť v praktickom fungovaní ŽSK a inštitúcií v jeho kompetencii?

Predovšetkým v transparentnom a rozumnom hospodárení, a to vo všetkých oblastiach, vrátane samotného úradu ŽSK, ktorého prebujnená administratíva momentálne odkrajuje značnú časť rozpočtu župy. Ďalším do očí bijúcim prípadom je zdravotníctvo – nemocnice v pôsobnosti ŽSK patria k najzadlženejším, a to najmä voči Sociálnej poisťovni. Sám župan priznáva dlh za minulý rok 799.000 eur, na druhej strane nakupuje kraj zdravotnícku techniku, konkrétne CT, mnohokrát rokovacím konaním bez zverejnenia. Čo je najmenej transparentný postup nákupu, kde sa rokuje s vopred vybraným dodávateľom. Tak to bolo aj pri nákupe prístrojov pre Liptovský Mikuláš a Trstenú. A výsledkom je podľa Transparency International len v týchto dvoch nemocniciach zbytočne vyhodených 700.000 eur. A podobne by sme mohli prejsť oblasť za oblasťou.

Koalícia chce pre zmenu predovšetkým výrazne rozhýbať čerpanie eurofondov. ŽSK však deklaruje, že v ich čerpaní je na poprednom mieste. Kde sú teda podľa vás rezervy v čerpaní eurofondov?

Z peňazí v programovacom období 2007-2013 v rámci všetkých 14 operačných programov Slovensko vyčerpalo k 31. 8. 2013 prostriedky len na úrovni 44,63 percenta. Je samozrejme dobré, že žilinská župa je v čerpaní na popredných miestach, ale keď stále zostáva viac ako polovica finančných prostriedkov určených pre Slovensko nevyužitá, nie je ničím viac ako len jednookým medzi slepými. Je tu 12,5-percentná nezamestnanosť a práve operačné programy ako vzdelávanie, doprava a informatizácia spoločnosti, ktoré sú doslova pôdou pod nohami pre príchod investorov a vytváranie nových pracovných miest, sú čerpané len z jednej tretiny. Ak Žilinský kraj bude mať jednu z najnižších mier nezamestnanosti, jedny z najlepších ciest a bude môcť ponúknuť podnikateľom jednu z najpripravenejších komunikačných infraštruktúr, potom je čas hovoriť o popredných miestach. Nie dnes, keď sú ľudia nútení odchádzať za prácou do zahraničia a keď aj tí investori, ktorí sú tu, dvíhajú varovný prst, že čo sa týka dopravnej infraštruktúry, plní sa len málo z toho, čo im bolo už dávno sľúbené.

V oblasti tranzitnej dopravy je situácia v ŽSK na viacerých miestach kritická, čo ovplyvňuje aj situáciu na cestách II. a III. triedy v kompetencii samosprávneho kraja. Aké opatrenia a na ktorých úsekoch treba podľa vás prijať na zlepšenie tejto situácie?

Foto: TASR/Štefan Puškáš

V minulosti sa preinvestovalo na cesty v správe ŽSK veľké množstvo finančných prostriedkov. Ale, bohužiaľ, nie najefektívnejšie, keďže ani zďaleka nesmerovali na najzaťaženejšie úseky, ale často sa vyberalo skôr politicky ako logicky. Toto je prvá vec, ktorú treba zmeniť na zlepšenie situácie. Už dnes spolupracujem so skupinou odborníkov, ktorí sú pripravení ponúknuť kraju v tejto oblasti naozaj efektívne a odborné riešenia.

O post predsedu ŽSK sa uchádzate ako poslanec Európskeho parlamentu (EP). Neuvažovali ste v prípade úspechu vo voľbách o vzdaní sa mandátu poslanca?

Poslancom Európskeho parlamentu som sa nestal z vlastnej vôle, ale z vôle občanov Slovenska, ktorí mi dali dôveru na päť rokov. Preto je mojou povinnosťou dokončiť, k čomu som sa im zaviazal a neutiecť z bojiska predčasne. Rovnako zodpovedne sa však chcem správať aj k tým, ktorí mi dajú dôveru vo voľbách predsedu ŽSK. Ak budem zvolený, na jednej strane využijem všetky svoje kontakty a možnosti v končiacom volebnom období EP v ich prospech, no zároveň sa v tomto období vzdám platu župana a venujem ho na podporu projektov šikovných a iniciatívnych ľudí pre zlepšenie života v našom kraji. A v budúcoročným voľbách do EP už kandidovať nebudem.