Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Muzikantsky boli založení už ich rodičia, ktorí ich od detstva viedli k hudbe.
Autor TASR
,aktualizované Košice 21. augusta (TASR) - Nezvyčajné remeslo sa stalo záľubou i profesiou pre bratov Farkašovcov. V malej spoločnej dielni v Košiciach vyrábajú a opravujú klasickým spôsobom husle.
Ľubomír (36) a Vladimír (35) vyštudovali odbornú husliarsku školu v českom mestečku Luby pri Chebe, neskôr stážovali u husliarskych majstrov. "Výhodou tohto remesla je jeho kreatívnosť, človek sa stále niečo nové dozvedá, aj keď drobnosti a niekam ho to vždy posunie," hovorí Ľubomír. Pripomína tiež, že každý nástroj pri takejto ručnej výrobe je originál.
Muzikantsky boli založení už ich rodičia, ktorí ich od detstva viedli k hudbe. "Husliarina ma dosť ťahala. Zaujímalo ma to po manuálnej zručnej stránke, ako aj po umeleckej, čo sa týka hrania. Brat sa mnou zrejme inšpiroval," spomína Ľubomír.
Vytvorenie jedných huslí je náročná a komplexná práca, podľa nárokov a podmienok trvá aj niekoľko mesiacov. Cena sa pohybuje od 1000 eur nahor. "Viac-menej cena práce je tá istá, celková cena závisí od toho, aký materiál sa použije, ako dlho je drevo prirodzene sušené, aké laky sa používajú, a vo finále, aký tón to má," vysvetľuje husliar.
Okrem huslí vyrábajú bratia aj iné sláčikové nástroje, opravujú tiež gitary či mandolíny. Predtým pôsobili v Spišských Vlachoch, do Košíc ich začiatkom tohto roka priviedol väčší okruh potenciálnych záujemcov a úsilie orientovať sa viac na zákazkovú výrobu. "Chodia sem ľudia, či už z ľudových súborov, filharmónie, divadla, opery, konzervatória alebo základných umeleckých škôl, a to buď pre nové nástroje, alebo, keď sa im niečo pokazí," uviedol Ľubomír.
Ako Farkašovci hovoria, štandardne sa u huslí robí model Stradivari a Guarneri, odchýlky sú v tvare. Na výrobu sa používa javorové drevo, ktoré musí dlhé roky schnúť, predná doska je smreková, hmatník a podbradník sú z ebenu alebo iných exotických drevín.
Každé husle majú pritom svoju dušu, a to nielen v obrazovom zmysle. "Je to taký malý kolíček vo vnútri, cez ktorý sa prenáša vibrácia nástroja na spodnú dosku a tá slúži ako rezonátor a vracia ten tón. Nebyť toho, tak nástroj nehrá. Husle teda majú obraznú, aj doslovnú dušu," vysvetľuje Ľubomír.
A čo je na výrobe huslí najťažšie? "Zladiť to všetko dokopy tak, aby to dobre hralo," dodáva s úsmevom Vladimír.
Ľubomír (36) a Vladimír (35) vyštudovali odbornú husliarsku školu v českom mestečku Luby pri Chebe, neskôr stážovali u husliarskych majstrov. "Výhodou tohto remesla je jeho kreatívnosť, človek sa stále niečo nové dozvedá, aj keď drobnosti a niekam ho to vždy posunie," hovorí Ľubomír. Pripomína tiež, že každý nástroj pri takejto ručnej výrobe je originál.
Muzikantsky boli založení už ich rodičia, ktorí ich od detstva viedli k hudbe. "Husliarina ma dosť ťahala. Zaujímalo ma to po manuálnej zručnej stránke, ako aj po umeleckej, čo sa týka hrania. Brat sa mnou zrejme inšpiroval," spomína Ľubomír.
Vytvorenie jedných huslí je náročná a komplexná práca, podľa nárokov a podmienok trvá aj niekoľko mesiacov. Cena sa pohybuje od 1000 eur nahor. "Viac-menej cena práce je tá istá, celková cena závisí od toho, aký materiál sa použije, ako dlho je drevo prirodzene sušené, aké laky sa používajú, a vo finále, aký tón to má," vysvetľuje husliar.
Okrem huslí vyrábajú bratia aj iné sláčikové nástroje, opravujú tiež gitary či mandolíny. Predtým pôsobili v Spišských Vlachoch, do Košíc ich začiatkom tohto roka priviedol väčší okruh potenciálnych záujemcov a úsilie orientovať sa viac na zákazkovú výrobu. "Chodia sem ľudia, či už z ľudových súborov, filharmónie, divadla, opery, konzervatória alebo základných umeleckých škôl, a to buď pre nové nástroje, alebo, keď sa im niečo pokazí," uviedol Ľubomír.
Ako Farkašovci hovoria, štandardne sa u huslí robí model Stradivari a Guarneri, odchýlky sú v tvare. Na výrobu sa používa javorové drevo, ktoré musí dlhé roky schnúť, predná doska je smreková, hmatník a podbradník sú z ebenu alebo iných exotických drevín.
Každé husle majú pritom svoju dušu, a to nielen v obrazovom zmysle. "Je to taký malý kolíček vo vnútri, cez ktorý sa prenáša vibrácia nástroja na spodnú dosku a tá slúži ako rezonátor a vracia ten tón. Nebyť toho, tak nástroj nehrá. Husle teda majú obraznú, aj doslovnú dušu," vysvetľuje Ľubomír.
A čo je na výrobe huslí najťažšie? "Zladiť to všetko dokopy tak, aby to dobre hralo," dodáva s úsmevom Vladimír.
