Beluša 10. augusta (TASR) – História belušského košikárstva siaha do 18. storočia, keď malo charakter domáceho remesla. K jeho veľkému rozmachu došlo najmä koncom 19. storočia, keď v Beluši otvorili známu košikársku školu, ktorá prezentovala košikárske umenie aj na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Košikárstvo zanechalo v obci korene na dlhé roky a pokračovatelia tradície žijú v Beluši i dnes.

„Košikárska škola tu v Beluši bola najlepšia v Európe, o čom svedčí aj účasť na výstave v Paríži. Belušskí košikári vyrábali všetko, čo sa dalo vyrobiť z prútia a výrobky z Beluše, medzi ktoré patril napríklad i prútený nábytok, putovali do celej Európy,“ povedal mladý pokračovateľ belušskej košikárskej tradície Milan Jankovič. Košikárske umenie rozšíril aj o výrobky z drôtu a svoje skúsenosti odovzdáva aj najmladšej generácii v celom kraji.

Košikárska škola v Beluši vznikla v roku 1893, vydržiavalo ju ministerstvo obchodu, ministerstvo pôdohospodárstva a Trenčianska župa. V rámci teoretickej časti výučby sa preberala čítanka pre priemyselné školy, pričom žiaci si osvojili základy matematiky, geometrie, účtovníctva, kreslenia, zemepisu, fyziky a obchodného práva. Ťažiskom výučby bola praktická časť. Výrobky v prvom ročníku mali úžitkový charakter, v druhom a treťom už dosiahli úroveň produktov umeleckého priemyslu.

Podľa historických materiálov, v prvom ročníku sa preberali základy pletenia. Praktickú náplň činnosti tvorilo pletenie okrúhlych košov na ovocie a zemiaky, podlhovastých na bielizeň, ručných tašiek, hranatých košov na drevo a cestovných kufrov. Pletací materiál tvorili rozličné druhy vŕbových prútov. V druhom ročníku ako pletací materiál používali tŕstie, lyko, slamu, morskú trávu a šachor. Frekventanti vyrábali ručné tašky náročnejších tvarov, košíky a krošne na chlieb, košíky na ovocie a kvety.

"V tomto ročníku sa zapodievali už aj farbením a lakovaním výrobkov. V treťom ročníku sa žiaci zameriavali na rozličné druhy pletenia, ktoré mali aj ozdobnú funkciu. Šlo o pletenie štvorcové, krížové a prstencové. K používaným materiálom pribudol bambus, vhodný pre nosné časti výrobkov. Sortiment produktov tvorili pletené stojany na kvety, stojany na noty pre hudobníkov, cestovné kufre, detské kočíky, hojdačky, stojany na knihy, čajové stoly, rozličný verandový a izbový nábytok, najmä kreslá a stolíky," uvádza sa v materiáloch.

Po vzniku Československej republiky v budove košikárskej školy ubytovali vojsko, a to na dlhší čas. Potom tu sídlil aj obvodný notársky úrad. Hoci košikárska škola po roku 1918 prestala v Beluši pôsobiť, dielňa fungovala až do 30-tych rokov.