Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obyvatelia niekdajšieho Svätého Mikuláša medzi sebou obchodovali už v 14. storočí, keď mestečko tvorilo pár domov v blízkosti katolíckeho Kostola svätého Mikuláša.
Autor TASR
Liptovský Mikuláš 30. júla (TASR) - Okrúhle 600. výročie získania jarmočných privilégií v Liptovskom Mikuláši približuje bannerová výstava na Ulici 1. mája. Informácie z histórie jarmokov, trhov a remesiel v meste sa tak verejnosť dozvie počas letnej prechádzky centrom. Výstava bude na stĺpoch do konca leta. Informovala o tom hovorkyňa mesta Viktória Perďoch Čapčíková.
Obyvatelia niekdajšieho Svätého Mikuláša medzi sebou obchodovali už v 14. storočí, keď mestečko tvorilo pár domov v blízkosti katolíckeho Kostola svätého Mikuláša. "Zemepáni si všimli miestny trhový potenciál, videli v ňom impulz na rozvoj miestneho hospodárstva, a tiež zdroj vlastného obohatenia. Panovníka najprv požiadali o trhové privilégiá, neskôr v roku 1424 aj o jarmočné. V druhej polovici 18. storočia tvorili vyzbierané trhové poplatky takmer desať percent z celkových príjmov mestečka," priblížila hovorkyňa.
Trhy a jarmoky boli príležitosťou nielen pre trhovníkov, ale aj pre podvodníkov a zlodejov. Na poriadok preto dohliadali dozorcovia, ktorými boli vždy dvaja mešťania. "Boli kadejakí zlodeji a zlodejíčkovia, ale poniektorí sa špecializovali hlavne na krádeže na trhoch a jarmokoch. Medzi nimi obzvlášť vynikali manželia Cvikovci z Nižných Malatínov, ktorí nezmeškali žiaden jarmok a boli postrachom pre Zvolenskú, Oravskú aj Liptovskú stolicu. Zobrali všetko, čo sa im na lepkavé prsty prichytilo," uviedla riaditeľka mestského Múzea Janka Kráľa Katarína Verešová. Zlodejov potrestali verejne na pranieri, ktorý sa nachádzal uprostred námestia.
Riaditeľka múzea podotkla, že šikovnosť v obchodovaní sa Liptovskomikulášanom nikdy nedala odoprieť. Na vozoch či peši prechádzali krajinu a mnohí viackrát za život navštívili ďaleké kraje. Najčastejšie sa do sveta zatúlali šafraníci, olejkári, čipkári, plátenníci a drotári. "Niektorí sami alebo v celých skupinách zašli až po turecké hranice. Zbojníci a kadejakí vagabundi ale striehli na úbohých obchodníkov a neváhali ich obrať až na košeľu. Nebola zriedkavosť, že za biedny zárobok zaplatili vlastným životom," dodala. Medzi najrozšírenejšie liptovskomikulášske remeslá patrili garbiarstvo, kováčstvo, pltníctvo, medovnikárstvo, čipkárstvo či mliekarenstvo.
Obyvatelia niekdajšieho Svätého Mikuláša medzi sebou obchodovali už v 14. storočí, keď mestečko tvorilo pár domov v blízkosti katolíckeho Kostola svätého Mikuláša. "Zemepáni si všimli miestny trhový potenciál, videli v ňom impulz na rozvoj miestneho hospodárstva, a tiež zdroj vlastného obohatenia. Panovníka najprv požiadali o trhové privilégiá, neskôr v roku 1424 aj o jarmočné. V druhej polovici 18. storočia tvorili vyzbierané trhové poplatky takmer desať percent z celkových príjmov mestečka," priblížila hovorkyňa.
Trhy a jarmoky boli príležitosťou nielen pre trhovníkov, ale aj pre podvodníkov a zlodejov. Na poriadok preto dohliadali dozorcovia, ktorými boli vždy dvaja mešťania. "Boli kadejakí zlodeji a zlodejíčkovia, ale poniektorí sa špecializovali hlavne na krádeže na trhoch a jarmokoch. Medzi nimi obzvlášť vynikali manželia Cvikovci z Nižných Malatínov, ktorí nezmeškali žiaden jarmok a boli postrachom pre Zvolenskú, Oravskú aj Liptovskú stolicu. Zobrali všetko, čo sa im na lepkavé prsty prichytilo," uviedla riaditeľka mestského Múzea Janka Kráľa Katarína Verešová. Zlodejov potrestali verejne na pranieri, ktorý sa nachádzal uprostred námestia.
Riaditeľka múzea podotkla, že šikovnosť v obchodovaní sa Liptovskomikulášanom nikdy nedala odoprieť. Na vozoch či peši prechádzali krajinu a mnohí viackrát za život navštívili ďaleké kraje. Najčastejšie sa do sveta zatúlali šafraníci, olejkári, čipkári, plátenníci a drotári. "Niektorí sami alebo v celých skupinách zašli až po turecké hranice. Zbojníci a kadejakí vagabundi ale striehli na úbohých obchodníkov a neváhali ich obrať až na košeľu. Nebola zriedkavosť, že za biedny zárobok zaplatili vlastným životom," dodala. Medzi najrozšírenejšie liptovskomikulášske remeslá patrili garbiarstvo, kováčstvo, pltníctvo, medovnikárstvo, čipkárstvo či mliekarenstvo.
