Na snímke listina, kde sa spomína prvá písomná zmienka o obci s názvom Gajdel (Kľačno).Foto: TASR/Alexandra MoštkováNa snímke kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Kľačne, kde bol a bude uložený vzácny organ.Foto: TASR/Alexandra Moštková
Prvá písomná zmienka o Kľačne je z roku 1413, a to v zmluve medzi panovníkom panstva Bojnického zámku a občanmi Kľačna o možnosti spolupráce a poddanských dávkach.
Kľačno 2. novembra (TASR) - Obec Kľačno v okrese Prievidza si pripomenula v tomto roku 600. výročie prvej písomnej zmienky už niekoľkými kultúrnymi podujatiami, na december pripravuje krst monografie.
Prvá písomná zmienka o Kľačne je z roku 1413, a to v zmluve medzi panovníkom panstva Bojnického zámku a občanmi Kľačna o možnosti spolupráce a poddanských dávkach.
Výročie prvej písomnej zmienky si obyvatelia obce pripomenuli spolu so samosprávou v jarných mesiacoch na Súzvukoch, slávnosti speváckych súborov karpatských Nemcov. "Potom sme prijali návštevu z českej družobnej obce Olšany - Klášterec z okresu Šumperk, zorganizovali sme futbalový turnaj. Na júl sme pripravili s turistami a poslancami výstup na Kľak, na ktorom sa zúčastnilo 40 ľudí a bol spojený s oslavou dňa detí," vymenoval starosta Jozef Vrábeľ.
Úspešným podujatím boli podľa neho dvojdňové Gajdlanské hody, ktoré sa konali v polovici októbra. "Kolektív speváckej skupiny Neutrataler ponúkol škôlkarom detské divadielko, deti hľadali poklad, potom absolvovali tekvicový pochod a svoje výtvory z tekvičiek vystavili na križovatke smerom na Martin či na obecnom úrade," priblížil Vrábeľ. Gajdlanské hody pokračovali podujatím, v rámci ktorého obec "oprášila" históriu či slávu gajdlanských sliviek.
Počas gajdlanských hodov vyrobila jedna občianka stĺp (na snímke), ktorý znázorňuje všetky mestá, kam sa Kľačianci rozbehli. Foto: TASR/Alexandra Moštková"Niektorí historici ma upozornili, že Kľačno bolo známe pestovaním bystrických sliviek i výrobou produktov z nich, sušených sliviek, lekvárov, marmelády, a samozrejme, aj slivovice. Tak sme oprášili túto slávu a zorganizovali sme gajdlanské slivkové trhy," vysvetlil Vrábeľ.
Organizácie, mládež i poslanci mali za úlohu navariť nejaké jedlo, ktorého súčasťou sú slivky, a to slivkové koláče, buchty, palacinky, lokše, lekvár, kapustnicu. A nechýbala ani súťaž o najlepšiu slivovicu. Súčasťou hodov bolo aj sadenie dvoch pamätných lipiek, a to v areáli obecného úradu a v blízkosti kostola. V obci tiež pribudol stĺp, na ktorom sú vyznačené na drevených smerovníkoch mestá z celého sveta, kam sa pobrali obyvatelia Kľačna. Hody zakončili veselicou.
V súvislosti s výročím prvej písomnej zmienky obecné zastupiteľstvo schválilo aj vydanie monografie o obci Kľačno. Tá je už vytlačená. Na jej tvorbe sa podieľal kolektív autorov pod vedením historika Matice slovenskej Richarda Lacka, svojimi historickými fotografiami podľa slov starostu prispeli aj obyvatelia obce. "Monografiu chceme oficiálne odovzdať verejnosti 6. alebo 7. decembra počas kultúrnej slávnosti," uzavrel Vrábeľ.
Nemeckú históriu obce oživuje spolok, súbor Neutrataler a pamätníci
Obec Kľačno začali osídľovať Nemci už pred prvou dochovanou písomnou zmienkou z roku 1413, v polovici 20. storočia sa však z nej museli vysťahovať. Dnes už nemecké korene obce oživuje len Spolok karpatských Nemcov, domáci spevácky súbor Neutrataler a žijúci pamätníci, ktorí sa doma medzi sebou rozprávajú po nemecky.
Z pôvodných 2500 obyvateľov v medzivojnovom období zostalo v tom povojnovom v dôsledku Benešových dekrétov len 500, aj to boli spojené slovensko-nemecké rodiny. "Veľa chlapov odviedli do koncentrákov, z ktorých sa nevrátili, ženy s menšími deťmi odviedli na roboty do Nemecka. Malých chlapcov, 10- až 14-ročných zobrali na Sudety, kde chodili do školy, mali aj učiteľov nemeckých, dokonca aj z Kľačna tam bol učiteľ," vysvetľuje starosta obce Jozef Vrábeľ. V povojnovom období, keď sa ženy z nútených prác vrátili domov, prišlo nariadenie, že sa zo svojich domov musia vysťahovať. "Zobrali si do batôžka pár vecí a museli odísť do pracovných táborov v Koši a tam čakali na 'dobytčáky'. Ich muži zahynú v Buchenwalde, Mauthausene, a doma deti - choré, malé. Žena sa chce pozviechať a zrazu dostane Befehl (príkaz, pozn. TASR), že sa musí vysťahovať do Nemecka, do neznámeho sveta. To bolo kruté. Spomínalo to veľa 70-ročných pamätníkov, ktorí mali vtedy 10, 14 rokov," dodáva. V 60. rokoch sa do obce prisťahovalo viacero obyvateľov zo Slovenska či Maďarska, v obci zostalo aj zopár Nemcov.
Dnes zachováva nemecké tradície v obci Spolok karpatských Nemcov a spevácky súbor Neutrataler, ktorý začal svoju činnosť po revolúcii v roku 1989. "Vedie ju Vilko Solčány na harmonike, oprašujú pesničky zo starých nemeckých spevníkov a potom ich prezentujú na folklórnom podujatí Súzvuky alebo Hauerlandfeste, a v Bratislave, Košiciach, Kežmarku," objasnil Vrábeľ s tým, že pre neho je súbor veľkým prínosom, lebo dokážu spríjemniť hociktorý program. Spevácky súbor aj obnovil tradíciu Gajdlanských hodov v obci.
Ako vysvetlil Vrábeľ, "pretrhnutie nití" v povojnovom období bolo príčinou, že v obci doteraz nevedia nájsť kroniku z obdobia pred vojnou, prípadne mali problém s obnovou typického kroja, ktorý si obyvatelia pri ich vysťahovaní zobrali so sebou. "Čo sa týka jazyka, v minulých rokoch bol v materskej škôlke krúžok nemčiny, no možno pre nezáujem rodičov a uprednostnenie angličtiny ho zrušili. Teraz deti môžu študovať nemčinu v Nitrianskom Pravne na základnej škole od prvého ročníka," dodal.
K zachovaniu nemčiny v obci prispievajú aj 70-roční pamätníci, ktorí sa medzi sebou rozprávajú doma po nemecky, ako poznamenal starosta, kľačnianskou handrbalčinou. "Údajne sa Kľačňan a Tužinčan v nemčine medzi sebou nedohodnú, lebo Kľačňan bol z jednej nemeckej oblasti a Tužinčan z druhej. Tiež v starej histórii bolo nepísané pravidlo, že Tužinčan si nemohol zobrať Kľačnianku a naopak," uzavrel starosta.
Obec bola v minulosti multinárodná
Na území bývalej nemeckej obce Kľačno žilo v polovici 20. storočia niekoľko národov, okrem Slovákov aj Nemci, Maďari, Bulhari či Rumuni. Obec, v ktorej katastri pramení rieka Nitra, by sa podľa jej starostu Jozefa Vrábeľa dala v tých rokoch označiť za malý Brusel.
Kľačno, po nemecky Gajdel, tento rok oslavuje 600. výročie prvej písomnej zmienky, jeho história sa však začala písať skôr. "A to, keď do tohto kraja na hornej Nitre prichádzali na základe pozvania panovníka nemeckí kolonisti pre rozvoj remesiel a hlavne ťažby zlata, ktoré sa objavilo v oblasti Malinovej a Chvojnice," objasnil Vrábeľ.
Kľačno vzniklo na základe zákupného práva, keď šoltýs (zakladateľ osídlenia obce na základe nemeckého alebo valašského práva, pozn. TASR) založil osadu pri rieke Nitra. "Meno tohto šoltýsa sa nezachovalo, no vzhľadom na to, že sa obec v minulosti volala Gajdel, tak pravdepodobne názov obce vychádzal z jeho priezviska," poznamenal Vrábeľ.
Aj keď má obec momentálne počet obyvateľov nižší, v medzivojnovom období ich mala 2500 až 2800. Boli betonármi, železiarmi, tesármi a hlavne kováčmi. Práve kováči v jej okolí založili jeden z prvých kováčskych cechov. Ako vysvetlil Vrábeľ, obyvateľov ubudlo v povojnovom období, v ktorom sa muselo veľa ľudí z obce vysťahovať na základe Benešových dekrétov a veľká časť z nich musela so skromným majetkom odísť do Nemecka. "Veľa našich občanov sa v tom čase nevrátilo z koncentračných táborov, nakoľko niektorí obyvatelia aj nemeckej národnosti boli antifašisti a partizáni," povedal.
V 50. rokoch 20. storočia žilo v Kľačne približne 500 ľudí a snahou vtedajšej vlády bolo osídliť aj toto územie. Pozývala sem obyvateľov z okolia, konkrétne z Oravy, ktorí dostali domy a pôdu. "Potom to bola veľká časť maďarských Slovákov, ktorí boli repatriovaní z Maďarska, domáci Nemci, dokonca nejaký Bulhar, Rumun. Vyrastali tu deti rôznych národností, už vtedy sme tu mali malý Brusel," podotkol Vrábeľ. Podľa jeho ďalších slov rozvoj obce po vojne nastal obnovením príbytkov, vytvorením družstva, štátnych lesov, jej občania pracovali v poľnohospodárstve, nábytkárstve, baníctve.
Kľačno sa nachádza na hornom toku rieky Nitra, ktorú obopína z pravej i ľavej strany. Obec je dlhá až päť kilometrov a jej katastrálne územie sa rozprestiera na 4700 hektároch. V súčasnosti má 1100 obyvateľov.
Samospráva plánuje výstavbu malého amfiteátra
Výstavbu malého amfiteátra z dôvodu absencie námestia, doplnenie futbalového areálu o detské ihrisko či rekonštrukciu priestorov spoločenského klubu v starej škole plánuje samospráva obce Kľačno v okrese Prievidza v nasledujúcich rokoch.
Samospráva v uplynulom období podala dva projekty v rámci programu obnovy a rozvoja obce v plánovacom období 2007 až 2013, ktoré mali byť zaplatené z prostriedkov Európskej únie. Okrem rekonštrukcie chodníkov okolo cesty I. triedy v obci aj projekt rekonštrukcie bývalej základnej školy na budovu obecného významu. "Na prvý spomínaný projekt sme kládli s poslancami väčší dôraz, lebo z obecného rozpočtu peniaze na to nemáme. Tento projekt nám schválený nebol. Chceli sme zrekonštruovať dva kilometre chodníkov popri hlavnom ťahu na Žilinu. Je to veľký problém, tu je tak silná automobilová doprava a v zimných mesiacoch žiaci, deti, dôchodcovia majú problém prejsť celkom bezpečne po tejto ceste," objasnil starosta obce Jozef Vrábeľ.
Druhý spomínaný projekt vo výške 126.000 eur obci schválili, v budove zrekonštruovanej základnej školy teraz sídli na prízemí obecný úrad, na prvom poschodí materská škola. "Zrekonštruovali sme školu na obecný úrad, konkrétne na kanceláriu starostu, archív, obecný rozhlas, ústredňu a spoločenskú miestnosť, kde máme zasadnutia obecného zastupiteľstva. Pri tomto projekte sme sčasti zrekonštruovali aj materskú škôlku, urobili sme podlahy, hygienu, vytvorili sklad pre bielizeň, zlepšili sme priestory pre možnosť prijatia 35 detí do škôlky, ktoré sa naplno využívajú," konkretizoval projekt Vrábeľ. V uplynulých rokoch tiež v obci zrekonštruovali pamätník SNP, vybudovali chodníky, obnovili trávniky, opravili malý sad a na náklady obce postavili novú autobusovú zástavku.
V nasledujúcom programovacom období má obec záujem opätovne požiadať o prostriedky na rekonštrukciu chodníkov, aj keď starosta zastáva názor, že rekonštrukciu či výstavbu chodníkov okolo štátnej cesty by mal uhradiť štát. "Náš futbalový areál chceme doplniť o detské ihrisko, kde by boli preliezky, kde by mamičky s deťmi mohli využívať voľný čas. Máme ambíciu zrekonštruovať priestory spoločenského klubu v ďalšej bývalej základnej škole, kde by bolo potrebné vymeniť okná, zmeniť kúrenie, podlahy, fasádu. Tieto priestory by boli strediskom stretávania sa všetkých spoločenských organizácií," priblížil plánované projekty Vrábeľ.
Rekonštrukciu by podľa starostu potreboval aj starý kultúrny dom, kde by bolo potrebné vymeniť okná. V nevyhovujúcom stave je aj cintorín, ktorý sa nachádza na svahu a nevedú k nemu prístupové komunikácie, starosta by chcel vytvoriť na cintoríne urnový háj. "Pri slávnostiach mi ľudia stále hovoria, aby sme si postavili nejaký malý amfiteáter. Ťažko sa totiž organizujú akcie v dedine, keď nemáme námestíčko. Zatiaľ sa sústreďujeme pri futbalovom ihrisku," uzavrel Vrábeľ.
Vzácny organ z miestnej kaplnky reštaurujú
Značne poškodený organ z roku 1825, ktorý sa nachádza v Kaplnke Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Kľačne (okres Prievidza), reštaurujú už približne tri roky. Práce na ňom by mali byť dokončené v júni budúceho roka.
Ako uviedol miestny farár Štefan Machaj, päťregistrový organ sa nachádza v kaplnke, ktorú postavili v roku 1824 a podľa dostupných materiálov ide o nástroj, ktorý bol skonštruovaný výlučne pre túto kaplnku. "Ako uviedol vo svojej správe organolog Mayer, podľa výtvarných prvkov aj technického riešenia pochádza jednoznačne z dielne Pažických. Potvrdzuje to aj zápis v dielenskej knihe, kde sú evidované takmer všetky nástroje, ktoré opustili dielňu Pažických od jej založenia v roku 1757 až do skončenia činnosti, pravdepodobne v 80. rokoch 19. storočia," vysvetlil Machaj.
Tento nástroj sa zachoval, aj keď sa už niekoľko desaťročí nepoužíva a mnoho jeho píšťal sa stratilo. Nebol prestavaný ani dispozične upravený. "Organolog žiaľ pri jeho poslednej prehliadke ešte pred pár rokmi zistil napadnutie drevokaznou hubou, ktorá už úplne znehodnotila značnú časť tónových ventilov," doplnil Machaj.
Približne pred tromi rokmi na organe opravil reštaurátor Miroslav Sluka jeho skriňu. V tomto období podľa Machaja prebieha druhá etapa reštaurovania, kde sa nahrádzajú jeho poškodené časti - vzdušnice, mechy či píšťaly.
