Ničivý požiar v roku 2023 v historickom centre mesta nenávratne zlikvidoval vzácne drevené konštrukcie stropov a krovov na Námestí Svätej Trojice a na Dolnej aj Hornej ružovej ulici.
Autor TASR
Banská Štiavnica 30. decembra (TASR) - V Banskej Štiavnici bude aj v budúcom roku pokračovať výskum historických krovov, ktorý realizuje Fakulta architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave prostredníctvom svojho Vzdelávacieho a vedecko-výskumného centra so sídlom v Banskej Štiavnici. Téme sa v ostatných dvoch rokoch venoval aj študentský workshop Jesenná univerzita architektúry 2023 a 2024.
Ako TASR priblížila koordinátorka tohto projektu Katarína Terao Vošková, ničivý požiar v roku 2023 v historickom centre mesta nenávratne zlikvidoval vzácne drevené konštrukcie stropov a krovov na Námestí Svätej Trojice a na Dolnej aj Hornej ružovej ulici. "Pre štiavnické vedecko-výskumné centrum detašovaného pracoviska Fakulty architektúry a dizajnu STU bola zraniteľnosť drevených konštrukcií impulzom pre urgentný výskum a dokumentáciu zostávajúcich drevených konštrukcií - drevených stropov a krovov," skonštatovala.
Stavebne aj architektonicky pozoruhodné súčasti palácových meštianskych domov sa preto stali predmetom výskumu a dokumentácie počas posledných dvoch ročníkov spomínaných študentských workshopov. Kým v roku 2023 boli skúmané a identifikované jednotlivé typologické druhy drevených stropov, na jeseň v roku 2024 boli predmetom výskumu historické krovy. Do výskumov boli zapojení študenti rôznych univerzít a rôznych vedných odborov.
"Výskum historických krovov pokračuje. Ambíciou projektu je identifikovať historické krovy v meste, zaznamenať ich do mapových podkladov súčasného mesta a následne ich podrobiť analýze. Napríklad z hľadiska typológie krovov, veku, tesárskych spojov, použitej konštrukcie a podobne," priblížila Terao Vošková s tým, že výskum sa zaoberá aj štúdiom súvisiacich detailov.
Mapovanie a dokumentácia krovov v Banskej Štiavnici bude pokračovať aj v roku 2025. Predmetom záujmu sú podľa Terao Voškovej krovy od najstarších, napríklad krov na Kostole svätej Kataríny z roku 1655, až po konštrukčne pozoruhodné konštrukcie, ktoré vznikali začiatkom 20. storočia.
Súčasťou výskumu historických krovov je aj spracovanie krátkeho dokumentárneho filmu, ktorý výskumnú aktivitu dokumentuje. Výstupom vedeckého výskumu bude aj spracovanie monografie "Historické krovy Banskej Štiavnice", ktorá môže slúžiť vlastníkom, metodikom alebo projektantom pri pamiatkovej obnove.
Výskumná aktivita, zameraná na historické krovy v Banskej Štiavnici, a spracovanie dokumentárneho filmu z verejných zdrojov v roku 2024 podporilo Ministerstvo kultúry SR prostredníctvom grantovej schémy Obnovme si svoj dom.
Ako TASR priblížila koordinátorka tohto projektu Katarína Terao Vošková, ničivý požiar v roku 2023 v historickom centre mesta nenávratne zlikvidoval vzácne drevené konštrukcie stropov a krovov na Námestí Svätej Trojice a na Dolnej aj Hornej ružovej ulici. "Pre štiavnické vedecko-výskumné centrum detašovaného pracoviska Fakulty architektúry a dizajnu STU bola zraniteľnosť drevených konštrukcií impulzom pre urgentný výskum a dokumentáciu zostávajúcich drevených konštrukcií - drevených stropov a krovov," skonštatovala.
Stavebne aj architektonicky pozoruhodné súčasti palácových meštianskych domov sa preto stali predmetom výskumu a dokumentácie počas posledných dvoch ročníkov spomínaných študentských workshopov. Kým v roku 2023 boli skúmané a identifikované jednotlivé typologické druhy drevených stropov, na jeseň v roku 2024 boli predmetom výskumu historické krovy. Do výskumov boli zapojení študenti rôznych univerzít a rôznych vedných odborov.
"Výskum historických krovov pokračuje. Ambíciou projektu je identifikovať historické krovy v meste, zaznamenať ich do mapových podkladov súčasného mesta a následne ich podrobiť analýze. Napríklad z hľadiska typológie krovov, veku, tesárskych spojov, použitej konštrukcie a podobne," priblížila Terao Vošková s tým, že výskum sa zaoberá aj štúdiom súvisiacich detailov.
Mapovanie a dokumentácia krovov v Banskej Štiavnici bude pokračovať aj v roku 2025. Predmetom záujmu sú podľa Terao Voškovej krovy od najstarších, napríklad krov na Kostole svätej Kataríny z roku 1655, až po konštrukčne pozoruhodné konštrukcie, ktoré vznikali začiatkom 20. storočia.
Súčasťou výskumu historických krovov je aj spracovanie krátkeho dokumentárneho filmu, ktorý výskumnú aktivitu dokumentuje. Výstupom vedeckého výskumu bude aj spracovanie monografie "Historické krovy Banskej Štiavnice", ktorá môže slúžiť vlastníkom, metodikom alebo projektantom pri pamiatkovej obnove.
Výskumná aktivita, zameraná na historické krovy v Banskej Štiavnici, a spracovanie dokumentárneho filmu z verejných zdrojov v roku 2024 podporilo Ministerstvo kultúry SR prostredníctvom grantovej schémy Obnovme si svoj dom.