Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hradisko bolo osídlené v období neskorej doby kamennej a predovšetkým v dobe laténskej a staršej dobe rímskej.
Autor TASR
Jánovce 19. júla (TASR) - Štvrtá a zároveň záverečná etapa výskumu na hradisku v obci Jánovce v Popradskom okrese priniesla nové poznatky o tom, že obyvatelia lokality sa intenzívne venovali spracovávaniu železa. Na tlačovej konferencii o tom v piatok pri príležitosti ukončenia výskumu informovala jeho vedúca Mária Hudáková, archeologička Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi.
Hradisko bolo osídlené v období neskorej doby kamennej a predovšetkým v dobe laténskej a staršej dobe rímskej. Výskum tam realizovalo od roku 2021 Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi v spolupráci s Katedrou archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Múzeom v Kežmarku a spoločnosťou Archeológia Spiš.
"V prvých troch etapách sa skúmala severozápadná časť opevnenia s dvoma valmi, medzi ktorými sa nachádzala priekopa. Dosiaľ sa preskúmala hradba tvorená drevenou roštovou konštrukciou vyplnenou nasucho naukladanými kameňmi a hlinou a časť priekopy," priblížila Hudáková. Na základe hnuteľných nálezov a výsledkov rádiouhlíkového datovania zachovaných častí drevenej roštovej konštrukcie vedia archeológovia povedať, že skúmané opevnenie bolo vybudované badenskou kultúrou, ktorá osídľovala Spiš v období druhej polovice 4. tisícročia až na začiatku 3. tisícročia pred Kristom. Opevnenie bolo následne v neskorej dobe laténskej nositeľmi púchovskej kultúry prebudované. V závere 1. storočia pred Kristom ho zničili pravdepodobne nepriatelia, ktorí hradisko dobyli.
"Tento rok sa výskumné aktivity presunuli do priestoru 30 hektárov veľkého predhradia východne od hradiska. Na základe vlaňajšieho geofyzikálneho merania a predošlých zberov archeologických nálezov boli vytypované vhodné miesta na overenie archeologického potenciálu tejto časti," doplnila Hudáková. Výskum realizovali formou sondáže, prostredníctvom ktorej zachytili sídliskové kultúrne vrstvy a objekty datované do obdobia 1. storočia pred Kristom.
Početné archeologické nálezy podľa vedúcej výskumu poukazujú na to, že obyvatelia hradiska a jeho predhradia sa venovali v danom období špecializovanej remeselnej činnosti. "V preskúmaných sondách bolo prostredníctvom nálezov železnej strusky doložené tavenie železa, ktorého zdroje sa nachádzajú predovšetkým južne od lokality v Slovenskom Rudohorí. Mince nájdené počas archeologických prieskumov v predchádzajúcich rokoch dokladajú aj významný obchodný charakter hradiska," objasnila s tým, že jedným z artiklov bolo určite aj železo. Jánovce pritom ležia na križovatke významných ciest smerujúcich zo západu na východ a z juhu na sever.
Okrem keramiky našli archeológovia v lokalite aj fragmenty zvieracích kostí, kovových súčastí odevu, ozdôb či remeselníckych nástrojov. Po skončení výskumu nálezy ďalej spracujú, a to aj s použitím moderných archeologických a prírodovedných analýz. "Tento výskum je dôkazom toho, že múzeá nie sú len prezentačné inštitúcie, ale vznikli, aby skúmali vývoj histórie, prírody a spoločnosti. Výsledky, ktoré získame, sú hneď prezentované v expozícii, čo veľmi pozitívne hodnotí archeologická i laická verejnosť," uviedla ešte počas výskumu riaditeľka Múzea Spiša Zuzana Krempaská.
Hradisko bolo osídlené v období neskorej doby kamennej a predovšetkým v dobe laténskej a staršej dobe rímskej. Výskum tam realizovalo od roku 2021 Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi v spolupráci s Katedrou archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Múzeom v Kežmarku a spoločnosťou Archeológia Spiš.
"V prvých troch etapách sa skúmala severozápadná časť opevnenia s dvoma valmi, medzi ktorými sa nachádzala priekopa. Dosiaľ sa preskúmala hradba tvorená drevenou roštovou konštrukciou vyplnenou nasucho naukladanými kameňmi a hlinou a časť priekopy," priblížila Hudáková. Na základe hnuteľných nálezov a výsledkov rádiouhlíkového datovania zachovaných častí drevenej roštovej konštrukcie vedia archeológovia povedať, že skúmané opevnenie bolo vybudované badenskou kultúrou, ktorá osídľovala Spiš v období druhej polovice 4. tisícročia až na začiatku 3. tisícročia pred Kristom. Opevnenie bolo následne v neskorej dobe laténskej nositeľmi púchovskej kultúry prebudované. V závere 1. storočia pred Kristom ho zničili pravdepodobne nepriatelia, ktorí hradisko dobyli.
"Tento rok sa výskumné aktivity presunuli do priestoru 30 hektárov veľkého predhradia východne od hradiska. Na základe vlaňajšieho geofyzikálneho merania a predošlých zberov archeologických nálezov boli vytypované vhodné miesta na overenie archeologického potenciálu tejto časti," doplnila Hudáková. Výskum realizovali formou sondáže, prostredníctvom ktorej zachytili sídliskové kultúrne vrstvy a objekty datované do obdobia 1. storočia pred Kristom.
Početné archeologické nálezy podľa vedúcej výskumu poukazujú na to, že obyvatelia hradiska a jeho predhradia sa venovali v danom období špecializovanej remeselnej činnosti. "V preskúmaných sondách bolo prostredníctvom nálezov železnej strusky doložené tavenie železa, ktorého zdroje sa nachádzajú predovšetkým južne od lokality v Slovenskom Rudohorí. Mince nájdené počas archeologických prieskumov v predchádzajúcich rokoch dokladajú aj významný obchodný charakter hradiska," objasnila s tým, že jedným z artiklov bolo určite aj železo. Jánovce pritom ležia na križovatke významných ciest smerujúcich zo západu na východ a z juhu na sever.
Okrem keramiky našli archeológovia v lokalite aj fragmenty zvieracích kostí, kovových súčastí odevu, ozdôb či remeselníckych nástrojov. Po skončení výskumu nálezy ďalej spracujú, a to aj s použitím moderných archeologických a prírodovedných analýz. "Tento výskum je dôkazom toho, že múzeá nie sú len prezentačné inštitúcie, ale vznikli, aby skúmali vývoj histórie, prírody a spoločnosti. Výsledky, ktoré získame, sú hneď prezentované v expozícii, čo veľmi pozitívne hodnotí archeologická i laická verejnosť," uviedla ešte počas výskumu riaditeľka Múzea Spiša Zuzana Krempaská.
