Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výstava mapuje aj návrat Jána Smreka do Bratislavy v roku 1939.
Autor TASR
Martin 21. júna (TASR) – Básnickú, ale aj editorskú a novinársku činnosť Jána Smreka prezentuje výstava Cválajúce dni Jána Smreka, ktorú vo štvrtok (20. 6.) sprístupnili v Literárnom múzeu Slovenskej národnej knižnice (SNK) v Martine.
Základná línia výstavy sa podľa jej kurátorky Jarmily Kováčovej venuje etape Smrekovho života, zviazanej s pobytom v mestách Martin, Praha a Bratislava. "Ide o 30 rokov medzivojnovej, vojnovej a tesne povojnovej etapy jeho tvorby. Nielen básnickej, ale aj editorskej a vydavateľskej. Na pozadí obdivuhodného životného príbehu sa odvíja i príbeh moderných dejín slovenskej knižnej kultúry prvej polovice 20. storočia. Jeho nekonečný elán nepoznal prekážky a žil tak, ako to má v názve i výstava – cválajúco," povedala Kováčová.
Výstava návštevníkom poodhaľuje aj editorské a novinárske dielo Jána Smreka. "Stále je známy v prvom rade ako skvelý básnik. Výstava sleduje, okrem iného, aj jeho enormné editorské a novinárske dielo. V tom je výnimočná. Aj preto, že ponúka niektoré úvodníky časopisu Elán, ktoré písal Smrek. A ktoré jednoducho reflektovali dobu, v ktorej žil. Neobával sa ani vojnových rokov, kedy pôsobil v Bratislave. Do časopisu Elán pravidelne písaval úvodníky a jednoducho reflektoval aj tú naozaj konfliktnú a zlú dobu," podotkla kurátorka výstavy.
Pripomenula, že v rokoch 1925 – 1939 spolupracoval s českým nakladateľom Leopoldom Mazáčom a zastrešili medzivojnovú produkciu slovenských kníh a časopisu Elán. "Vedúci redaktor edície Ján Smrek si k výtvarnej spolupráci pozýval predovšetkým elitu - Martina Benku, Mikuláša Galandu, Štefana Bednára. Rovnako úspešne spolupracoval i s českou karikaturistkou Ludmilou Rambouskou, Jaroslavom Vodrážkom, Vincentom Hložníkom a ďalšími. Výstava predstavuje nielen knižnú produkciu oboch edícií, ale i originály návrhov obálok či knižných ilustrácií k vybraným titulom," uviedla Kováčová.
"Ďalšou tematickou líniou výstavy sú zdigitalizované obsahy vybraných ročníkov výnimočného mesačníka pre literatúru a umenie vydávaného Mazáčom v Prahe a neskôr Smrekom v Bratislave. Výstavu dopĺňajú aj originály typografického a ilustrátorského umenia Martina Benku, Mikuláša Galandu a karikaturistky Ludmily Rambouskej, ktorí časopis napĺňali," dodala kurátorka výstavy.
Výstava mapuje aj návrat Jána Smreka do Bratislavy v roku 1939. "Symbolicky so zánikom ČSR bola prerušená aj vzájomná a činorodá spolupráca s Leopoldom Mazáčom," vysvetlila Kováčová s tým, že prezentovaný výber originálnych artefaktov a dokumentov pochádza z pracovísk SNK a výstavu dotvárajú exponátmi aj Turčianska galéria a Slovenské múzeum etnografické – Múzeum Martina Benku.
Výstava Cválajúce dni Jána Smreka potrvá v Literárnom múzeu SNK v Martine do 19. októbra 2019.
Základná línia výstavy sa podľa jej kurátorky Jarmily Kováčovej venuje etape Smrekovho života, zviazanej s pobytom v mestách Martin, Praha a Bratislava. "Ide o 30 rokov medzivojnovej, vojnovej a tesne povojnovej etapy jeho tvorby. Nielen básnickej, ale aj editorskej a vydavateľskej. Na pozadí obdivuhodného životného príbehu sa odvíja i príbeh moderných dejín slovenskej knižnej kultúry prvej polovice 20. storočia. Jeho nekonečný elán nepoznal prekážky a žil tak, ako to má v názve i výstava – cválajúco," povedala Kováčová.
Výstava návštevníkom poodhaľuje aj editorské a novinárske dielo Jána Smreka. "Stále je známy v prvom rade ako skvelý básnik. Výstava sleduje, okrem iného, aj jeho enormné editorské a novinárske dielo. V tom je výnimočná. Aj preto, že ponúka niektoré úvodníky časopisu Elán, ktoré písal Smrek. A ktoré jednoducho reflektovali dobu, v ktorej žil. Neobával sa ani vojnových rokov, kedy pôsobil v Bratislave. Do časopisu Elán pravidelne písaval úvodníky a jednoducho reflektoval aj tú naozaj konfliktnú a zlú dobu," podotkla kurátorka výstavy.
Pripomenula, že v rokoch 1925 – 1939 spolupracoval s českým nakladateľom Leopoldom Mazáčom a zastrešili medzivojnovú produkciu slovenských kníh a časopisu Elán. "Vedúci redaktor edície Ján Smrek si k výtvarnej spolupráci pozýval predovšetkým elitu - Martina Benku, Mikuláša Galandu, Štefana Bednára. Rovnako úspešne spolupracoval i s českou karikaturistkou Ludmilou Rambouskou, Jaroslavom Vodrážkom, Vincentom Hložníkom a ďalšími. Výstava predstavuje nielen knižnú produkciu oboch edícií, ale i originály návrhov obálok či knižných ilustrácií k vybraným titulom," uviedla Kováčová.
"Ďalšou tematickou líniou výstavy sú zdigitalizované obsahy vybraných ročníkov výnimočného mesačníka pre literatúru a umenie vydávaného Mazáčom v Prahe a neskôr Smrekom v Bratislave. Výstavu dopĺňajú aj originály typografického a ilustrátorského umenia Martina Benku, Mikuláša Galandu a karikaturistky Ludmily Rambouskej, ktorí časopis napĺňali," dodala kurátorka výstavy.
Výstava mapuje aj návrat Jána Smreka do Bratislavy v roku 1939. "Symbolicky so zánikom ČSR bola prerušená aj vzájomná a činorodá spolupráca s Leopoldom Mazáčom," vysvetlila Kováčová s tým, že prezentovaný výber originálnych artefaktov a dokumentov pochádza z pracovísk SNK a výstavu dotvárajú exponátmi aj Turčianska galéria a Slovenské múzeum etnografické – Múzeum Martina Benku.
Výstava Cválajúce dni Jána Smreka potrvá v Literárnom múzeu SNK v Martine do 19. októbra 2019.
