Čiernobiele fotografie nafotil Pavol Remiaš, druhú časť už farebných snímok poskytli KC Hornonitrianske bane Prievidza (HBP).
Autor TASR
Prievidza 11. augusta (TASR) - Momenty z priemyselnej ťažby uhlia na hornej Nitre zachytáva od piatka druhý ročník výstavy s baníckou tematikou v Prievidzi, ktorú pripravilo Kontaktné centrum (KC) Prievidza, Oblastná organizácia cestovného ruchu región horná Nitra - Bojnice a Združenie na záchranu baníckeho dedičstva hornej Nitry. Snímky z podzemia si verejnosť môže pozrieť na Námestí slobody a Námestí J. C. Hronského do 11. septembra.
Čiernobiele fotografie nafotil Pavol Remiaš, druhú časť už farebných snímok poskytli KC Hornonitrianske bane Prievidza (HBP). Jedným z autorov je Ivan Karsten z HBP, podľa ktorého sa v bani fotí predovšetkým ťažko a dlho. "V bani je pomerne málo svetla, pokiaľ nefotíte s bleskom, ktorý robí ostré tiene. Potrebujete buď silné svetlo, alebo dlhú expozíciu. Fotenie v bani je podobné tomu v jaskyniach alebo v noci. Väčšinou sa používa technológia maľovania svetlom, to znamená kývanie baterkou. Pre fotenie v bani je dôležitý cit pre tmu," priblížil Karsten.
Remiaš pred fotografovaním pracoval skoro tri roky takmer na všetkých pracoviskách v podzemí. "Poznal som tú robotu a chlapi poznali zase mňa. Vôbec sa neostýchali a tvárili sa prirodzene, čo mi pri fotení nahrávalo," podotkol Remiaš. Tvrdí, že fotografia je dôležitá, aby sa zachovali okamihy, ktoré človeka stretnú, ako i prostredie, v ktorom žije. "V bani je to takisto. Fotografoval som ju nie kvôli tomu, aby zostala v histórii, ale bolo treba ukázať, ako baníci žijú. Baníci boli totiž v minulosti dosť v kurze," doplnil.
Druhý ročník fotografickej baníckej výstavy je rozšírením toho prvého, na Námestí J. C. Hronského si návštevníci môžu pozrieť fotografie Remiaša, na Námestí slobody zase 24 nových farebných snímok od viacerých autorov, ozrejmila manažérka tímu KC Prievidza Andrea Freimann.
"Baníctvo tento rok 'spieva svoju labutiu pieseň' a potrebujeme nejakým spôsobom naň poukázať aj ďalšej generácii, ktorá už možno nezažije aktívnu baňu. Banský priemysel ovplyvnil náš región, nebyť baníctva, tak rozvoj, čo sa týka počtu obyvateľov a životnej úrovne, by nenastal. Baníctvo má v regióne viac ako storočnú históriu," dodala Freimann.
Čiernobiele fotografie nafotil Pavol Remiaš, druhú časť už farebných snímok poskytli KC Hornonitrianske bane Prievidza (HBP). Jedným z autorov je Ivan Karsten z HBP, podľa ktorého sa v bani fotí predovšetkým ťažko a dlho. "V bani je pomerne málo svetla, pokiaľ nefotíte s bleskom, ktorý robí ostré tiene. Potrebujete buď silné svetlo, alebo dlhú expozíciu. Fotenie v bani je podobné tomu v jaskyniach alebo v noci. Väčšinou sa používa technológia maľovania svetlom, to znamená kývanie baterkou. Pre fotenie v bani je dôležitý cit pre tmu," priblížil Karsten.
Remiaš pred fotografovaním pracoval skoro tri roky takmer na všetkých pracoviskách v podzemí. "Poznal som tú robotu a chlapi poznali zase mňa. Vôbec sa neostýchali a tvárili sa prirodzene, čo mi pri fotení nahrávalo," podotkol Remiaš. Tvrdí, že fotografia je dôležitá, aby sa zachovali okamihy, ktoré človeka stretnú, ako i prostredie, v ktorom žije. "V bani je to takisto. Fotografoval som ju nie kvôli tomu, aby zostala v histórii, ale bolo treba ukázať, ako baníci žijú. Baníci boli totiž v minulosti dosť v kurze," doplnil.
Druhý ročník fotografickej baníckej výstavy je rozšírením toho prvého, na Námestí J. C. Hronského si návštevníci môžu pozrieť fotografie Remiaša, na Námestí slobody zase 24 nových farebných snímok od viacerých autorov, ozrejmila manažérka tímu KC Prievidza Andrea Freimann.
"Baníctvo tento rok 'spieva svoju labutiu pieseň' a potrebujeme nejakým spôsobom naň poukázať aj ďalšej generácii, ktorá už možno nezažije aktívnu baňu. Banský priemysel ovplyvnil náš región, nebyť baníctva, tak rozvoj, čo sa týka počtu obyvateľov a životnej úrovne, by nenastal. Baníctvo má v regióne viac ako storočnú históriu," dodala Freimann.