Riaditeľka neziskovej organizácie Post Bellum SK Sandra Polovková povedala, že od marca už bola výstava v Leviciach, v Brezne a počas júna mala byť v Rimavskej Sobote.
Autor TASR
Rimavská Sobota 29. mája (TASR) - Rimavskosobotskí mestskí poslanci na utorkovom rokovaní zastupiteľstva nerozhodli o umiestnení výstavy neziskovej organizácie Post Bellum pod názvom Príbehy 20. storočia. Tá však napokon v meste bude. Výstava prostredníctvom štyroch panelových veží s fotografiami približuje príbehy ľudí, ktorí prežili totalitné režimy na vlastnej koži.
Riaditeľka neziskovej organizácie Post Bellum SK Sandra Polovková povedala, že od marca už bola výstava v Leviciach, v Brezne a počas júna mala byť v Rimavskej Sobote. Mestu podľa jej slov adresovali dve žiadosti týkajúce sa umiestnenia na Hlavnom námestí, alebo Námestí Štefana Marka Daxnera. S obidvomi lokalitami mesto podľa nej nesúhlasilo.
Ako povedal primátor Jozef Šimko na utorkovom rokovaní mestského zastupiteľstva, v prípade Hlavného námestia nebolo určené, kde presne budú panely osadené. Čo sa týka druhého námestia, primátor vo svojej písomnej odpovedi uviedol, že sa tam nachádza Alej dejateľov, ktorá je navštevovaná najmä počas letnej turistickej sezóny, a preto umiestnenie navrhovanej výstavy nie je v uvedenej lokalite a v uvedenom termíne vhodné.
Návrh poslanca Erika Klauberta, aby bola výstava inštalovaná na Hlavnom námestí, takisto neschválili. Rovnako neschválili návrh poslanca Jozefa Tótha o tom, aby boli panelové veže umiestnené v areáli jednotlivých škôl v meste podľa výberu občianskeho združenia.
V rozprave vystúpila i Polovková, ktorá sa poďakovala všetkým poslancom, ktorí hlasovali za to, aby výstava v Rimavskej Sobote bola, avšak na mieste, ktoré by ju nedehonestovalo, ako napríklad v časti nazývanej Čierne mesto či pri jednom z obchodných domov, alebo sa zdržali hlasovania. Zároveň oznámila, že výstava v Rimavskej Sobote v júli napokon bude. V piatok 25. mája totiž dostali od Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) ponuku na umiestnenie panelov na nádvorí Gemersko-malohontského múzea. Pôvodne však na ponuku zareagovala slovami, že sa to bude míňať s cieľom výstavy, keďže ide o uzavretý priestor.
"Dnes ráno cestou do Banskej Bystrice nás kontaktovali aj z Ministerstva kultúry, kde opäť padla ponuka využitia priestoru nádvoria v múzeu v Rimavskej Sobote," skonštatovala Polovková s tým, že na základe diskusie počas rokovania mestského zastupiteľstva sa ju rozhodla prijať.
"Možno si pán primátor myslel, že dostanem dve zamietavé reakcie ako riaditeľka organizácie a budem mlčať, ale to sa mi nezdá úplne demokratické," vysvetlila Polovková.
Po jej vystúpení poslanci schválili návrh poslanca Viliama Vaša, aby sa výstava v júli konala za symbolickú cenu. Neurčili však presné miesto.
"Považujem to za umelo vyvolanú kauzu zo strany občianskeho združenia na čele s pani riaditeľkou Polovkovou. Keby bola prišla za mnou, alebo mi napísala list a povie mi, že pán primátor potrebujem takúto výstavu. Ja som ani raz nepovedal, že nesúhlasím s tou výstavou. Boli by sme našli riešenie hocikde, ale vidíte. Ja som povedal, na Daxnerovom námestí nie. Rokoval som s Maticou slovenskou, s protifašistickými bojovníkmi, s občanmi. Jednoznačne povedali nie, pretože je to úzke," povedal po skončení rokovania primátor Šimko.
Projekt Post Bellum s názvom Bez pamäti niet identity podporil Fond na podporu umenia. Zahŕňa zážitkové workshopy pre základné a stredné školy a jeho súčasťou je výstava Príbehy 20. storočia.
Riaditeľka neziskovej organizácie Post Bellum SK Sandra Polovková povedala, že od marca už bola výstava v Leviciach, v Brezne a počas júna mala byť v Rimavskej Sobote. Mestu podľa jej slov adresovali dve žiadosti týkajúce sa umiestnenia na Hlavnom námestí, alebo Námestí Štefana Marka Daxnera. S obidvomi lokalitami mesto podľa nej nesúhlasilo.
Ako povedal primátor Jozef Šimko na utorkovom rokovaní mestského zastupiteľstva, v prípade Hlavného námestia nebolo určené, kde presne budú panely osadené. Čo sa týka druhého námestia, primátor vo svojej písomnej odpovedi uviedol, že sa tam nachádza Alej dejateľov, ktorá je navštevovaná najmä počas letnej turistickej sezóny, a preto umiestnenie navrhovanej výstavy nie je v uvedenej lokalite a v uvedenom termíne vhodné.
Návrh poslanca Erika Klauberta, aby bola výstava inštalovaná na Hlavnom námestí, takisto neschválili. Rovnako neschválili návrh poslanca Jozefa Tótha o tom, aby boli panelové veže umiestnené v areáli jednotlivých škôl v meste podľa výberu občianskeho združenia.
V rozprave vystúpila i Polovková, ktorá sa poďakovala všetkým poslancom, ktorí hlasovali za to, aby výstava v Rimavskej Sobote bola, avšak na mieste, ktoré by ju nedehonestovalo, ako napríklad v časti nazývanej Čierne mesto či pri jednom z obchodných domov, alebo sa zdržali hlasovania. Zároveň oznámila, že výstava v Rimavskej Sobote v júli napokon bude. V piatok 25. mája totiž dostali od Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) ponuku na umiestnenie panelov na nádvorí Gemersko-malohontského múzea. Pôvodne však na ponuku zareagovala slovami, že sa to bude míňať s cieľom výstavy, keďže ide o uzavretý priestor.
"Dnes ráno cestou do Banskej Bystrice nás kontaktovali aj z Ministerstva kultúry, kde opäť padla ponuka využitia priestoru nádvoria v múzeu v Rimavskej Sobote," skonštatovala Polovková s tým, že na základe diskusie počas rokovania mestského zastupiteľstva sa ju rozhodla prijať.
"Možno si pán primátor myslel, že dostanem dve zamietavé reakcie ako riaditeľka organizácie a budem mlčať, ale to sa mi nezdá úplne demokratické," vysvetlila Polovková.
Po jej vystúpení poslanci schválili návrh poslanca Viliama Vaša, aby sa výstava v júli konala za symbolickú cenu. Neurčili však presné miesto.
"Považujem to za umelo vyvolanú kauzu zo strany občianskeho združenia na čele s pani riaditeľkou Polovkovou. Keby bola prišla za mnou, alebo mi napísala list a povie mi, že pán primátor potrebujem takúto výstavu. Ja som ani raz nepovedal, že nesúhlasím s tou výstavou. Boli by sme našli riešenie hocikde, ale vidíte. Ja som povedal, na Daxnerovom námestí nie. Rokoval som s Maticou slovenskou, s protifašistickými bojovníkmi, s občanmi. Jednoznačne povedali nie, pretože je to úzke," povedal po skončení rokovania primátor Šimko.
Projekt Post Bellum s názvom Bez pamäti niet identity podporil Fond na podporu umenia. Zahŕňa zážitkové workshopy pre základné a stredné školy a jeho súčasťou je výstava Príbehy 20. storočia.