Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Základom pre vznik gubárstva a súkenníctva sa stal v minulosti najmä chov oviec, ktorý tvoril významnú časť chovu hospodárskych zvierat.
Autor TASR
Rimavská Sobota 11. septembra (TASR) - V Gemersko-malohontskom múzeu (GMM) v Rimavskej Sobote vo štvrtok (12. 9.) otvoria výstavu, ktorá návštevníkom priblížil tradíciu výroby gúb v regióne. Výstava, ktorú GMM pripravilo v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, verejnosti predstaví históriu, rozšírenie i výrobné postupy gubárstva. TASR o tom informovala etnografka múzea Ľudmila Pulišová.
Základom pre vznik gubárstva a súkenníctva sa stal v minulosti najmä chov oviec, ktorý tvoril významnú časť chovu hospodárskych zvierat. Výroba súkna patrila na Slovensku medzi najvýznamnejšie remeslá, v Gemeri-Malohonte už v 17. storočí tvorili súkenníci cech v Rimavskej Sobote, Jelšave, Ratkovej, Rožňave i Štítniku. V nadväznosti na spracovanie ovčej vlny a výrobu súkna sa v regióne rozšírila aj výroba gúb.
"Pojmom guba označujeme tkaninu z ovčej vlny na povrchu s vlasom alebo slučkami či plášť rovnako s vlasom na povrchu. Guba bola zimným odevom napríklad pastierov, furmanov, rybárov. V Gemeri-Malohonte boli v 19. storočí centrami remeselnej výroby gúb Rimavská Sobota, Tisovec, Rožňava, Ratková a Jelšava. V Jelšave sa výroba gúb ujala i vďaka tamojšej súkenníckej tradícii. Vlnené pokrovce sa odtiaľ až do roku 1926 vyvážali do Záhrebu, na Ukrajinu či Sicíliu," priblížila Pulišová.
Na tradíciu gubárstva v Jelšave neskôr nadviazalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby, ktoré v roku 1958 obnovilo výrobu gúb v Klenovci. "V čase najväčšieho rozmachu gubárstva, v 60. až 90. rokoch 20. storočia, pôsobilo v Klenovci 36 gubárov. V súčasnosti je posledným aktívnym gubárom Ján Fotta," doplnila Pulišová s tým, že okrem Klenovca pôsobilo niekoľko výrobcov gúb aj v Jelšave, Revúckej Lehote, Hucíne či Šiveticiach.
Vernisáž výstavy s názvom Tradícia výroby gúb v Gemeri-Malohonte sa v GMM uskutoční vo štvrtok o 16.00 h. Výstava, ktorej realizáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, bude pre verejnosť prístupná do konca roka.
Základom pre vznik gubárstva a súkenníctva sa stal v minulosti najmä chov oviec, ktorý tvoril významnú časť chovu hospodárskych zvierat. Výroba súkna patrila na Slovensku medzi najvýznamnejšie remeslá, v Gemeri-Malohonte už v 17. storočí tvorili súkenníci cech v Rimavskej Sobote, Jelšave, Ratkovej, Rožňave i Štítniku. V nadväznosti na spracovanie ovčej vlny a výrobu súkna sa v regióne rozšírila aj výroba gúb.
"Pojmom guba označujeme tkaninu z ovčej vlny na povrchu s vlasom alebo slučkami či plášť rovnako s vlasom na povrchu. Guba bola zimným odevom napríklad pastierov, furmanov, rybárov. V Gemeri-Malohonte boli v 19. storočí centrami remeselnej výroby gúb Rimavská Sobota, Tisovec, Rožňava, Ratková a Jelšava. V Jelšave sa výroba gúb ujala i vďaka tamojšej súkenníckej tradícii. Vlnené pokrovce sa odtiaľ až do roku 1926 vyvážali do Záhrebu, na Ukrajinu či Sicíliu," priblížila Pulišová.
Na tradíciu gubárstva v Jelšave neskôr nadviazalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby, ktoré v roku 1958 obnovilo výrobu gúb v Klenovci. "V čase najväčšieho rozmachu gubárstva, v 60. až 90. rokoch 20. storočia, pôsobilo v Klenovci 36 gubárov. V súčasnosti je posledným aktívnym gubárom Ján Fotta," doplnila Pulišová s tým, že okrem Klenovca pôsobilo niekoľko výrobcov gúb aj v Jelšave, Revúckej Lehote, Hucíne či Šiveticiach.
Vernisáž výstavy s názvom Tradícia výroby gúb v Gemeri-Malohonte sa v GMM uskutoční vo štvrtok o 16.00 h. Výstava, ktorej realizáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, bude pre verejnosť prístupná do konca roka.
