Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre ľudový odev na území Slovenska je príznačná bohatá rozmanitosť a najmä výrazná znaková špecifikácia.
Autor TASR
Nová Baňa 29. júna (TASR) - Svadobné kroje z Turca, Bzovíka, Podkoníc, Šariša, Terchovej, Važca, Veľkého Lipníka, Viničného, Ždiaru a Detvy budú môcť od pondelka (1.7.) obdivovať milovníci folklóru v Pohronskom múzeu v Novej Bani. Tunajší múzejníci pripravili výstavu Čo to za veselie – svadobné kroje z národopisnej Šatnice Matice slovenskej, ktorá priblíži svadobné kroje z rôznych kútov Slovenska.
"Slovensko je neobmedzenou studnicou folklórneho bohatstva a umeleckého cítenia. Jednou z najvýraznejších súčastí ľudovej kultúry u nás je kroj. Ľudový kroj možno označiť ako tradičný odev príslušníkov národov, etnických skupín či regionálnych alebo lokálnych spoločenstiev. V našich zemepisných šírkach ide najmä o odev vidieckeho obyvateľstva, ktoré bolo späté s poľnohospodárskym spôsobom života," uviedla riaditeľka múzea Katarína Konečná.
Jeho neskoršia podoba sa začala rodiť pred viac ako dvesto rokmi, keď sa z pôvodne jednoduchého a jednotného odevu začali v jednotlivých regiónoch oddeľovať osobitné formy oblečenia. Všedný pracovný odev bol obohatený o nové súčasti a pestré ozdoby, predovšetkým výšivky. Postupne tak vznikali slávnostné, sviatočné či príležitostné kroje, ktoré vyjadrovali nielen príslušnosť človeka k určitému kraju či obci, ale aj jeho spoločenské postavenie.
"Výsledkom tohto procesu bolo na Slovensku začiatkom 19. storočia približne 70 regionálnych foriem ľudového kroja, odrážajúceho osobitý vkus a fantáziu ľudu," priblížila Konečná.
Pre ľudový odev na území Slovenska je príznačná bohatá rozmanitosť a najmä výrazná znaková špecifikácia. Vznik a vývoj ľudového odevu bol podľa Konečnej bezprostredne determinovaný prírodnými a spoločensko-ekonomickými faktormi, ktoré vplývali na materiálové zloženie i jeho umelecké stvárnenie. Iné materiály sa používali v rovinatých oblastiach a iné zasa v regiónoch podhorských.
"O ľudovú kultúru a špeciálne o ľudový odev je v súčasnosti taký záujem, akému sa doposiaľ tieto prvky kultúrneho dedičstva netešili. Preto aj naša výstava Čo to za veselie – svadobné kroje z národopisnej Šatnice Matice slovenskej, priblíži ľuďom krásu dedičstva našich predkov. Vyniknú tu najkrajšie svadobné kroje zo Šatnice Matice slovenskej, ktorá vlastní 1658 krojov pre ženy, mužov i deti," dodala Konečná.
Výstava pozostáva z fotografií svadobných ľudových odevov s prezentáciou svadobných odevov z rôznych oblastí Slovenska. Cieľom výstavy je ukázať návštevníkom tradičné slovenské odevy také, aké sú – krásne, originálne a jedinečné. V Pohronskom múzeu potrvá do 18. októbra.
"Slovensko je neobmedzenou studnicou folklórneho bohatstva a umeleckého cítenia. Jednou z najvýraznejších súčastí ľudovej kultúry u nás je kroj. Ľudový kroj možno označiť ako tradičný odev príslušníkov národov, etnických skupín či regionálnych alebo lokálnych spoločenstiev. V našich zemepisných šírkach ide najmä o odev vidieckeho obyvateľstva, ktoré bolo späté s poľnohospodárskym spôsobom života," uviedla riaditeľka múzea Katarína Konečná.
Jeho neskoršia podoba sa začala rodiť pred viac ako dvesto rokmi, keď sa z pôvodne jednoduchého a jednotného odevu začali v jednotlivých regiónoch oddeľovať osobitné formy oblečenia. Všedný pracovný odev bol obohatený o nové súčasti a pestré ozdoby, predovšetkým výšivky. Postupne tak vznikali slávnostné, sviatočné či príležitostné kroje, ktoré vyjadrovali nielen príslušnosť človeka k určitému kraju či obci, ale aj jeho spoločenské postavenie.
"Výsledkom tohto procesu bolo na Slovensku začiatkom 19. storočia približne 70 regionálnych foriem ľudového kroja, odrážajúceho osobitý vkus a fantáziu ľudu," priblížila Konečná.
Pre ľudový odev na území Slovenska je príznačná bohatá rozmanitosť a najmä výrazná znaková špecifikácia. Vznik a vývoj ľudového odevu bol podľa Konečnej bezprostredne determinovaný prírodnými a spoločensko-ekonomickými faktormi, ktoré vplývali na materiálové zloženie i jeho umelecké stvárnenie. Iné materiály sa používali v rovinatých oblastiach a iné zasa v regiónoch podhorských.
"O ľudovú kultúru a špeciálne o ľudový odev je v súčasnosti taký záujem, akému sa doposiaľ tieto prvky kultúrneho dedičstva netešili. Preto aj naša výstava Čo to za veselie – svadobné kroje z národopisnej Šatnice Matice slovenskej, priblíži ľuďom krásu dedičstva našich predkov. Vyniknú tu najkrajšie svadobné kroje zo Šatnice Matice slovenskej, ktorá vlastní 1658 krojov pre ženy, mužov i deti," dodala Konečná.
Výstava pozostáva z fotografií svadobných ľudových odevov s prezentáciou svadobných odevov z rôznych oblastí Slovenska. Cieľom výstavy je ukázať návštevníkom tradičné slovenské odevy také, aké sú – krásne, originálne a jedinečné. V Pohronskom múzeu potrvá do 18. októbra.
