Výskum a dokumentáciu robili vo vybraných obciach okresov Detva, Zvolen a Banská Bystrica.
Autor TASR
Detva 5. augusta (TASR) - Pre vyšívačky i pre obdivovateľov a zberateľov tradičného odevu a výtvarného umenia je určená výstava Furmi vo Vagačovom dome v Detve. Šatky z Podpoľania si záujemcovia môžu nielen pozrieť. Vyskúšať si môžu rôzne druhy ich nosenia. TASR o tom informovala kultúrna referentka domu Magdaléna Balážová s tým, že výstava trvá do 17. augusta.
Andrea Jágerová z Centra tradičnej kultúry (CTK) v Detve pripomenula, že do prvej polovice 20. storočia boli čepce a šatky súčasťou ženského odevu vo väčšine lokalít na Slovensku. "Bývalo nemysliteľné, aby vydaté ženy vyšli s nezahalenou hlavou čo i len na priedomie. Na čepce si viazali šatky, ktoré zvyčajne snímali len v domácom prostredí," objasnila s tým, že viaceré vydaté ženy ich nosili aj k mestskému odevu.
Ako uviedla, šatka plnila aj ochrannú úlohu. Chránila hlavu pred slnkom, vetrom a chladom. "Hovorilo sa, že šatka je korunou žien a tie sa medzi sebou predbiehali, ktorá sa ukáže v krajšej," priblížila. V oblasti folklóru, naopak, prevláda podľa nej názor, že ženy v šatkách nespĺňajú estetické kritériá. "Väčšina členiek folklórnych kolektívov nosenie šatiek odmieta. Tento trend badať nielen na Podpoľaní, ale na celom Slovensku," zdôraznila. Z uvedených dôvodov sa v CTK upriamili na tradičné ženské šatky a spôsoby ich nosenia. Výskum a dokumentáciu robili vo vybraných obciach okresov Detva, Zvolen a Banská Bystrica.
Pracovníci CTK zároveň pripravili druhú časť edície Furmi, čo je katalóg vzorov na ženských šatkách z Podpoľania. Prvá časť je o ženských zásterách. "V ďalšom období by sme sa chceli venovať vzorom, ktoré sa vyšívali na predňičkách kápok, to znamená na prednej časti ženských čepcov," poznamenala Jágerová.
Slovom furmi označovali vzory, ktorými sa zdobil odev v Detve a v okolitých lazníckych osadách. Najčastejšie boli zhotovené z papiera, napríklad zo starých obalov, pohľadníc, novín a podobne. Kombinovali ich na potrebnú časť odevu.
Andrea Jágerová z Centra tradičnej kultúry (CTK) v Detve pripomenula, že do prvej polovice 20. storočia boli čepce a šatky súčasťou ženského odevu vo väčšine lokalít na Slovensku. "Bývalo nemysliteľné, aby vydaté ženy vyšli s nezahalenou hlavou čo i len na priedomie. Na čepce si viazali šatky, ktoré zvyčajne snímali len v domácom prostredí," objasnila s tým, že viaceré vydaté ženy ich nosili aj k mestskému odevu.
Ako uviedla, šatka plnila aj ochrannú úlohu. Chránila hlavu pred slnkom, vetrom a chladom. "Hovorilo sa, že šatka je korunou žien a tie sa medzi sebou predbiehali, ktorá sa ukáže v krajšej," priblížila. V oblasti folklóru, naopak, prevláda podľa nej názor, že ženy v šatkách nespĺňajú estetické kritériá. "Väčšina členiek folklórnych kolektívov nosenie šatiek odmieta. Tento trend badať nielen na Podpoľaní, ale na celom Slovensku," zdôraznila. Z uvedených dôvodov sa v CTK upriamili na tradičné ženské šatky a spôsoby ich nosenia. Výskum a dokumentáciu robili vo vybraných obciach okresov Detva, Zvolen a Banská Bystrica.
Pracovníci CTK zároveň pripravili druhú časť edície Furmi, čo je katalóg vzorov na ženských šatkách z Podpoľania. Prvá časť je o ženských zásterách. "V ďalšom období by sme sa chceli venovať vzorom, ktoré sa vyšívali na predňičkách kápok, to znamená na prednej časti ženských čepcov," poznamenala Jágerová.
Slovom furmi označovali vzory, ktorými sa zdobil odev v Detve a v okolitých lazníckych osadách. Najčastejšie boli zhotovené z papiera, napríklad zo starých obalov, pohľadníc, novín a podobne. Kombinovali ich na potrebnú časť odevu.