Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 14. november 2024Meniny má Irma
< sekcia Regióny

Vzácna krakľa belasá sa do Medzibodrožia vrátila po 25 rokoch

Krakľa Belasá, foto z archívu. Foto: TASR

Návratu krakle do Medzibodrožia so zachovanou extenzívnou pastvou dobytka napomohli aj búdky, ktoré pre krakľu vyvesovali ornitológovia viac ako desaťročie.

Košice 1. septembra (TASR) – Za drahokam medzi vtákmi slovenských nížin je považovaná krakľa belasá. Tento chránený druh sa na Slovensku kedysi vyskytoval pomerne bežne, na začiatku tohto tisícročia však u nás takmer úplne vyhynul. Za výnimočnú udalosť považujú ornitológovia jej minuloročný návrat a zahniezdenie po 25 rokoch v Medzibodroží v Trebišovskom okrese.

„Krakľa belasá je druh vtáka, ktorý na prvý pohľad zaujme svojim vzhľadom. Modré sfarbenie peria od tyrkysovej po indigovú ju radí medzi najpestrejšie vtáky slovenskej prírody. Stavbou tela a spôsobom letu sa podobá kavke alebo vrane, preto sa jej v minulosti hovorilo ľudovo aj modrá vrana,“ priblížil pre TASR Matej Repel zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS)/BirdLife Slovensko.

Na Slovensku je krakľa belasá na červenom zozname ako kriticky ohrozený druh. V celej Európe pritom zaznamenala prudký úbytok početnosti a hniezdny areál sa scvrkol na južnú polovicu kontinentu. Jej základnou potravou sú veľké druhy hmyzu, ako sú kobylky, koníky, motýle či vážky. Typický druh otvorenej poľnohospodárskej krajiny s rozptýlenou drevinovou vegetáciou a pasienkami s množstvom takéhoto hmyzu doplatil podľa Repela na intenzifikáciu poľnohospodárstva, chemizáciu a úbytok extenzívneho chovu hospodárskych zvierat. Z mnohých krajín vrátane Slovenska tak krakľa vymizla.

„Najvýraznejší pokles početnosti začal približne v 60. rokoch 20. storočia, kedy lokálne vymrela na väčšine územia. Hniezdna populácia sa postupne zmenšovala, až kým okolo roku 2000 zostalo iba jediné známe hniezdisko, a to na západnom Slovensku v okrese Komárno, kde posledný pár zahniezdil v roku 2010. Z Východoslovenskej nížiny vymizla ešte skôr a posledné hniezdenie bolo zaznamenané pred 25 rokmi,“ uviedol ornitológ. Ochranárov potešil vlani návrat krakle neďaleko obcí Strážne a Veľký Kamenec v Medzibodroží.

„Tento rok sa nám na rovnakej lokalite podarilo opäť potvrdiť obsadené teritóriá a zahniezdenie siedmich párov, z toho dva páry úspešne vychovali šesť mláďat. Zaujímavé boli aj individuálne výskyty v iných kútoch Slovenska,“ informovala mediálna manažérka SOS/BirdLife Slovensko Zuzana Lackovičová.

Návratu krakle do Medzibodrožia so zachovanou extenzívnou pastvou dobytka napomohli aj búdky, ktoré pre krakľu vyvesovali ornitológovia viac ako desaťročie. „K udržaniu kraklej populácie a opätovnému rozšíreniu do ďalších území Slovenska by určite pomohlo, ak by sa do našej krajiny vrátila pastva zvierat. Tá vnáša do prírody rozmanitosť a prichádza s ňou aj hmyz, ktorý tvorí väčšinu jej potravy,“ dodala Lackovičová. Naopak ubudnúť by malo plôch s agresívnymi praktikami intenzívneho poľnohospodárstva, ako sú niektoré chemické postreky.

Vzácna krakľa belasá sa v roku 2019 dostala na slovenskú poštovú známku. Záujemcovia ju môžu vidieť aj v chove Zoologickej záhrady Bojnice.