Bratislava 25. novembra (TASR) - Zo štyroch tureckých lokalít, v ktorých sa ťaží zlato, je najväčším a najvýznamnejším ložiskom baňa v Kişladagu. Spôsobom ťažby vzácneho kovu, stratégiou ochrany životného prostredia i komunikáciou s obyvateľmi v okolí banského miesta je turecký Kişladag vzorom pre pripravovaný projekt ťažby zlata v lokalite Biely vrch pri Detve. Redakcia TASR sa o tom presvedčila priamo na mieste.

Kişladag sa nachádza v západno-centrálnej časti Turecka, asi 300 kilometrov od tretieho najväčšieho mesta Turecka Izmiru. V sopečnom podloží sa tam podľa prieskumu nachádza asi 240 ton zlata v rude. Spoločnosť, ktorá tam ťaží zlato, plánuje v priebehu celého obdobia ťažby vydolovať zo zeme približne 200 ton. "Súčasná produkcia je asi desať ton zlata ročne," objasnil Murat Yksel, hovorca spoločnosti, ktorá baňu vlastní.

Uvedené fakty pretavujú (a to doslovne) pracovníci bane každý desiaty deň do zlatých tehličiek zvaných "doré". V priemere sa denne odlejú dve takéto tehly. Ich priemerná hmotnosť je 15 kilogramov a pri 70-percentnom podiele zlata a súčasných cenách majú hodnotu vyše pol milióna dolárov.

Ťažobné miesto v Kişladagu je v prevádzke siedmy rok, podľa predpokladu by sa tam malo ťažiť ešte 15 rokov. Ide o povrchovú baňu, zlato sa tam ťaží v lome, ktorý je najmonumentálnejším miestom strediska. "Jeho obvod je jeden a pol kilometra dlhý, v čase skončenia ťažby predpokladáme, že hĺbka ťažobnej jamy bude asi 650 metrov," uviedol Yksel. Impozantne pôsobia aj obrovské nákladné autá, ktoré sú schopné odviezť až 25 ton horniny naraz. Pre zaujímavosť, kolesá tohto auta majú dvojnásobnú výšku ako človek nižšieho vzrastu.

Hornina, ktorá sa v lome ťaží, sa drví na jemný štrk, ktorý sa naváža na haldy. Tie sa zavlažujú kyanidovým roztokom, vďaka ktorému sa lúhuje vzácny kov. Práve spôsob získavania zlata bol najväčšou prekážkou vzniku banského miesta. Aj keď bolo nálezisko objavené už v roku 1997, ťažiť sa tu začalo až v roku 2006. Obyvateľov miestnych dedín, ktoré sú v jednokilometrovej vzdialenosti od bane, musela ťažobná spoločnosť presvedčiť o tom, že im nehrozí nebezpečenstvo.

"Predtým, ako sa otvorila baňa, sem chodili ľudia, ktorí nás strašili, že dostaneme rakovinu, všetko v okolí zahynie, bude to tu samý prach," spomína Mehmet Salik z dediny GümüşKul. Murat Yksel hovorí, že museli s ľuďmi v lokalite absolvovať viacero stretnutí, na ktorých im vysvetľovali, akým spôsobom sa bude v bani ťažiť zlato a aké bezpečnostné opatrenia sa prijmú na zamedzenie akéhokoľvek poškodenia životného prostredia.

Najväčšie obavy vyvolávalo logicky používanie kyanidu. Napriek tomu, že technika lúhovania zlata kyanidom sa používa vo vyše 450 banských prevádzkach po celom svete, vrátane environmentálne striktných škandinávskych krajín, kyanid sa považuje za strašiaka, keďže niektoré jeho zlúčeniny a vysoké koncentrácie sú životu nebezpečné. "V našom prípade však ide o kyanidový roztok, ktorý obsahuje 25 gramov kyanidu na jeden kubický meter vody. Uvedený roztok je taký slabý, že by človek musel vypiť zámerne pol litra takejto tekutiny, aby zomrel," hovorí Yksel.

Foto: TASR/Adem Ozdemir

Dodal, že jeho spoločnosť je signatárom tzv. Medzinárodného kyanidového kódexu, ktorý presne a striktne vymedzuje spôsob prepravy, nakladanie a používania kyanidu. "To znamená, že naše limity, ktoré monitorujeme, sú oveľa prísnejšie ako limity všeobecne označované za nebezpečné," prezrádza Yksel. Ako príklad uvádza monitoring prípadného vyparovania kyanovodíku. "Kým stanovený nebezpečný limit je 0,001 % kyanovodíku v ovzduší, naše alarmy sa spúšťajú už pri prekročení hodnoty 0,00047 %. V priebehu siedmich rokov sme nezaznamenali ani jeden poplach," uvádza Yksel.

Ak obyvateľov v okolí strašil aj hluk a otrasy z výbuchov, ktorými sa prehlbuje ťažobné miesto, v súčasnosti už môžu povedať, že obavy boli zbytočné. Počas návštevy redakcie TASR v dedine GümüşKul, jeden kilometer od bane, sme detonáciu zaznamenali. Podobala sa vzdialenému úderu hromu.

Stav pôdy a podzemnej vody pravidelne monitorujú pracovníci bane a takisto nezávislé komisie zložené zo zástupcov miestnej samosprávy, mimovládnych organizácií i miestnych obyvateľov. Prašnosť v bani odstraňujú neustálym kropením komunikácií a vodnými sprchami nahromadených háld nadrveného štrku. Hovorca ťažobnej spoločnosti povedal, že tieto opatrenia majú možnosť dennodenne kontrolovať priamo v bani obyvatelia z okolia. "Až 80 percent z nich našlo v bani prácu, takže okrem finančného benefitu sa priamo podieľajú na kontrole dodržiavania ochrany životného prostredia," uviedol Yksel.

Dodal, že ťažobná spoločnosť prispela k rozvoju sídel výstavbou vodovodu, kanalizácie či detských ihrísk. "Finančne takisto prispievame do kasy regionálnej samosprávy, odvádzame približne 1,5 milióna eur ročne ako odvod za vyťažený nerast."

Foto: TASR/Adem Ozdemir

Podobný projekt, hoci oveľa menších rozmerov, ako je v tureckom Kişladagu, by mohol vyrásť na Slovensku v lokalite Biely vrch pri Detve. Marian Urban, generálny riaditeľ spoločnosti EMED Slovakia, ktorá tu chce ťažiť zlato, tvrdí, že s tureckým Kişladagom majú veľa spoločného. "Rovnaké podložie, ktoré ukrýva zlato, porfýrové ložiská, prakticky neobsahujúce prímesi ťažkých kovov, rovnaký spôsob ťažby i získavania zlata i bezpečnostné enviro opatrenia, ktoré chceme realizovať," vypočítal príbuznosti Urban. Dodal, že takmer identické je to aj so začiatkom oboch projektov.

"Aj pri našom projekte narážame na veľký odpor miestnych obyvateľov vychádzajúci z obáv o zdravie a devastáciu životného prostredia." Urban je však presvedčený, že veľká časť obáv vychádza z nepresných či neúplných informácií, ktoré sa projektu týkajú. Podľa neho je preto veľmi dôležité, aby spoločnosť mohla s obyvateľmi dotknutých oblastí otvorene hovoriť o projekte a jeho dopade na životné prostredie i kvalitu života.

"Chceme v diskusii na základe jasných argumentov rozptýliť obavy a vyvrátiť názory, ktoré nás často šokujú. Napríklad, že pri detonáciách v ťažobnej jame zasypú kamene tri kilometre vzdialenú Detvu, že kyanid spôsobí rakovinu či aké škody napácha odkalisko, hoci v našom prípade žiadne odkalisko nebude," povedal Urban.

Podľa vzoru bane v Kişladagu by aj v rámci ťažby zlata na Bielom vrchu chceli zriadiť špeciálne monitorovacie komisie s účasťou zástupcov mimovládnych organizácií a miestnych obyvateľov na kontrolu ovzdušia a podzemných vôd. "Navyše, aj EMED Slovakia je signátorom medzinárodného kyanidového kódexu," pripomenul Urban aspekt týkajúci sa zrejme najcitlivejšej problémovej oblasti projektu.

Ťažbou zlata na Bielom vrchu by sa podľa Urbana vytvorilo minimálne 150 priamych a približne 600 nepriamych pracovných miest, ktoré by súviseli s ťažbou. "Som presvedčený, že tento projekt dá obyvateľom podpolianskeho regiónu impulz, ktorý podporí ďalší rozvoj tejto oblasti, napríklad v oblasti cestovného ruchu." S tým je napokon spojená aj rekultivácia ťažobného priestoru. "Ešte pred začatím samotného ťaženia musíme mať pripravený rekultivačný plán a, samozrejme, deponované peniaze na jeho realizáciu," uviedol Urban.

Samotná ťažba je v lokalite Biely vrch plánovaná na desať rokov. Už počas ťažby sa časti lúhovacích plošín úplne zbavené kyanidového roztoku budú zatrávňovať prípadne aj zalesňovať. Z ťažobnej jamy má vzniknúť jazero. "Chceme využiť skúsenosti s rekultiváciou takýchto priestorov zo zahraničia, ktoré naplno obnovili hodnoty zelenej krajiny."

Tento týždeň vydal Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru pre spoločnosť EMED Slovakia v lokalite Biely vrch. Ten dovoľuje firme pokračovať v ďalšom povoľovacom procese k príprave ťažby zlatej rudy.

Foto: TASR/Adem Ozdemir

"Teraz sa chceme zamerať na celý rad štúdií, ktoré sú potrebné pre proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). A v rámci neho, samozrejme, očakávame širokú diskusiu so všetkými partnermi, ktorí môžu vyjadriť svoje pripomienky a výhrady," povedal Urban.

V lokalite Biely vrch sa má v priebehu desiatich rokov vyťažiť 20 až 25 ton zlata. Štát by mal podľa prepočtov spoločnosti EMED z ťažby priame benefity spolu minimálne 162 miliónov eur – 62 miliónov eur na daniach a odvodoch, 87 miliónov eur na DPH a 13 miliónov eur ako odvod za vyťažený nerast. "Radi by sme presadili, aby odvod za vyťažený nerast nešiel do envirofondu, ale podobne, ako je to v Turecku, priamo v prospech miestneho regiónu," dodal Urban.