Kežmarok 3. mája (TASR) - Z priestorov bývalých kežmarských kasární doposiaľ vyťažili 4000 ton kontaminovanej zeminy a viac ako 100.000 litrov podzemných vôd. Informoval o tom primátor Kežmarku Ján Ferenčák s tým, že problémom je jedna z budov, ku ktorej zbúraniu stále nemá radnica súhlas od Prešovského samosprávneho kraja.

„Čistenie sa preto musí realizovať zložitejšou technológiou cez podzemné vody,“ dodal Ferenčák. S likvidáciou envirozáťaže začalo mesto v spolupráci s rezortom životného prostredia približne v polovici minulého roka. Plánom samosprávy je premeniť bývalé kasárne na bývanie pre občanov s promenádou. „Hlavný a najväčší prínos bude mať odstránenie záťaže pre našu prírodu a ekosystém rieky Poprad,“ skonštatoval primátor. Náklady na sanáciu envirozáťaže presiahnu podľa zmluvy so zhotoviteľom 1,6 milióna eur.

Z lokality odstraňujú predovšetkým pozostatky ropy a ďalších nebezpečných látok. Vzhľadom na rozsah kontaminácie a ťažkú dostupnosť sa na jej odstraňovanie používa najmodernejšia technológia. Jednou z nich je čistenie pôdneho vzduchu, ktorý prechádza cez filter s aktívnym uhlím. Ďalšou je sanačné čerpanie z vrtov, keď voda prúdi popod budovu cez sanačnú stanicu, kde sa filtruje a prečisťuje od kontaminantov. Znečistená zemina je prepravovaná do Spišskej Belej, kde pokračuje jej biodegradácia, vďaka čomu sa ďalej zhodnocuje.

Prvé znečistenie rieky Poprad ľahkým vykurovacím olejom zaznamenali ešte v roku 2014. Bývalé kežmarské kasárne sa vykurovali mazutom a dve 3000-litrové cisterny vrátane potrubia ostali v zemi, čo tvorilo značnú ekologickú výstrahu pre mesto a jeho občanov. Na pozemku by mal do niekoľkých rokov vyrásť komplex nízkopodlažných bytových domov.