Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 5. november 2024Meniny má Imrich
< sekcia Regióny

Z. Kumanová: Príkoria spáchané na Rómoch nemôžu upadnúť do zabudnutia

Na archívnej snímke Zuzana Kumanová. Foto: TASR Radovan Stoklasa

Pietny akt pri pamätníku zavraždených Rómov v Dubnici nad Váhom bol súčasťou projektu Ma bisteren. Jeho cieľom je pripomenutie si obetí rómskeho holokaustu.

Dubnica nad Váhom 1. marca (TASR) – K téme rómskeho holokaustu je potrebné sa vracať, aby neupadli do zabudnutia všetky príkoria, ktoré boli spáchané na Rómoch. Pri príležitosti štvrtkového spomienkového podujatia a pietneho aktu v areáli spoločnosti ZVS Holding v Dubnici nad Váhom to povedala Zuzana Kumanová z občianskeho združenia In Minorita.

"V čase silnejúceho neonacistického hnutia, ktoré sa postupne dostáva medzi mladých ľudí, je táto téma výnimočná a veľmi dôležitá, lebo len poznaním našich spoločných dejín dokážeme spoločne neonacistickej hrozbe čeliť," povedala pre TASR Kumanová.

V Česku podľa nej došlo v posledných mesiacoch k bagatelizovaniu a zľahčovaniu utrpenia, ktoré bolo páchané na rómskom obyvateľstve. "Možno je to aj nedostatok vo vzdelávaní, ktoré asi nedostatočne pokrýva všetky tie vojnové príkoria, ktoré boli páchané," zdôraznila Kumanová.

Pietny akt pri pamätníku zavraždených Rómov v Dubnici nad Váhom bol súčasťou projektu Ma bisteren. Jeho cieľom je pripomenutie si obetí rómskeho holokaustu. V rokoch 1942–1944 bol v Dubnici nad Váhom zriadený pracovný útvar, v ktorom boli internovaní rómski muži. Na jeho mieste v novembri 1944 vznikol "zaisťovací tábor pre Cigánov". Zriadilo ho ministerstvo národnej obrany a vo svojej podstate išlo o koncentračný tábor, z ktorého sa predpokladali transporty do vyhladzovacích koncentračných táborov v zahraničí. V priebehu mesiaca v ňom bolo sústredených viac ako 700 rómskych mužov, žien a detí.

"Podmienky v tábore boli veľmi zlé. Zima, hlad, zlé hygienické pomery a nedostatočná zdravotná starostlivosť spôsobili, že sa v ňom rozšíril týfus. To spôsobilo, že sa tábor dostal do karantény a k deportáciám nedošlo. Napriek tomu viacero zaistencov v tábore zomrelo a dokonca 26 z nich bolo na sklonku vojny brutálne zavraždených. Dňa 23. februára 1945 pod zámienkou prepravy do nemocnice naložili chorých na nákladné auto a odviezli ich do areálu miestnej zbrojovky, kde ich brutálne zavraždili," priblížila Kumanová.

Na mieste cintorína v areáli dubnickej zbrojovky robotníci krátko po skončení vojny osadili kríž z delových nábojníc a v roku 2007 z iniciatívy občianskeho združenia In Minorita osadili aj pamätník s menami všetkých zavraždených.