Čečejovce 27. januára (TASR) – Obec Čečejovce pri Košiciach začala vlani v decembri realizovať projekt na zníženie energetickej náročnosti troch verejných budov. Projekt získal podporu viac ako milión eur z eurofondov a ide o najväčšiu investičnú akciu od vzniku miestnej samosprávy.

Rekonštrukcia sa týka sídla obecného úradu, spoločenského centra a telocvične, ktorá v minulosti slúžila pre bývalé stredné poľnohospodárske odborné učilište. "Projekt zahŕňa zateplenie budov, výmenu okien, dverí, zateplenie strechy, výmenu celého vykurovania od kotla až po radiátory. Rekonštruovať sa bude aj kotolňa obecného úradu," priblížil pre TASR starosta obce Július Pelegrin.

Celkovo získala na tento projekt obec cez eurofondy nenávratný finančný príspevok v sume zhruba 1.091.000 eur, spolufinancovanie oprávnených nákladov je v objeme päť percent, čo predstavuje vyše 57.000 eur. Európske peniaze sú z Operačného programu Kvalita životného prostredia. Rekonštrukcie by mali byť ukončené v auguste.

"Považujeme za veľký úspech, že sme získali túto podporu z EÚ. Obci to poslúži na dlhé roky a zníži sa tak spotreba energie na vykurovanie minimálne o polovicu," skonštatoval Pelegrin. Budovy sú staršie, postavené brigádnicky v 70. rokoch 20. storočia, a najmä vzhľadom na zastaraný vykurovací systém bola ich rekonštrukcia veľmi potrebná.

V budove obecného úradu sa nachádza aj kultúrny dom, zdravotné stredisko, fitnes-klub a pošta. V spoločenskom centre sú priestory pre kluby mladých, dôchodcov a mamičky s deťmi, a pre miestnu organizáciu Csemadok, pripravuje sa tu aj pamätná izba. Súčasťou projektu je sfunkčnenie telocvične oproti kaštieľu Szirmayovcov, ktorú obec pred rokmi odkúpila od Košického samosprávneho kraja (KSK). Vykurovanie tam nebolo vyriešené, preto sa využívala len príležitostne. "Teraz sa to zmení. V obecnom zastupiteľstve ešte prejednáme, akou formou sa bude využívať, ale určite bude slúžiť pre obyvateľov obce. Zatiaľ sa využíva len telocvičňa na základnej škole, ale zíde sa ešte jedna, keďže obec sa rozrastá a je o to záujem," povedal Pelegrin.

Cez eurofondy s podporou zhruba 200.000 eur v obci v rokoch 2015-2016 zrekonštruovali pouličné osvetlenie. Podľa starostu sa podarilo znížiť spotrebu na osvetlenie minimálne o tretinu, pričom sa zároveň sa zvýšila intenzita osvetlenia aj počet svietidiel.

Obecný kalendár sa stal v roku 2017 najkrajším na Slovensku

Tradíciu každoročného vydávania obecného nástenného kalendára zaviedli v Čečejovciach (okr. Košice-okolie) od roku 2000. Začiatky boli nenáročné, postupne sa kalendáre s fotkami z obce čoraz viac zdokonaľovali a medzi obyvateľmi sa stali veľmi žiadané. Kalendár vydaný pri príležitosti 700. výročia prvej písomnej zmienky o obci sa dokonca stal za rok 2017 najkrajším obecným kalendárom Slovenska.

Ocenený kalendár má názov Čečejovce na starých pohľadniciach a tvoria ho čierno-biele fotografie obce, miestnych pamiatok a ľudí, a to od začiatku 20. storočia až po 70. roky. "Využili sme staré zábery, ktoré som zhromažďoval už dlhšie. S grafičkou sa to podarilo dať dokopy tak, že výsledný kalendár oslovil nielen našich obyvateľov, ale aj odbornú porotu," povedal pre TASR starosta Čečejoviec Július Pelegrin.

Súťaž o najkrajší kalendár Slovenska organizuje každoročne Klub fotopublicistov Slovenského syndikátu novinárov (SSN). Čečejovce v nej uspeli aj v minulosti, v roku 2013 získali tretie miesto s kalendárom o miestnej Kráľovskej aleji, ktorú tvoria drevené sochy uhorských panovníkov, ďalšie ocenenia získali aj v rokoch 2011 a 2014.

"Vydávanie kalendárov sa u nás stalo tradíciou, bezplatne ich distribuujeme do každej domácnosti a obyvatelia si na to tak zvykli, že už v novembri začínajú chodiť a pýtať sa, či už ich máme vytlačené. Keď chodím po domácnostiach, tak všade visí náš kalendár. Je to aj taká reklama a aj iné obce v okolí postupne prebrali túto prax," skonštatoval Pelegrin.

Po toľkých rokoch pritom nie je jednoduché vymýšľať na kalendáre stále nové obrazové námety. Na ten tohtoročný použili aj letecké zábery dediny vytvorené za pomoci dronu.

V obci možno obdivovať osem uhorských kráľov vyrezaných z dreva

Turistickou atrakciou v obci Čečejovce pri Košiciach je Kráľovská aleja, ktorú tvorí osem drevených sôch stredovekých uhorských panovníkov. Návštevníci tak môžu v nadživotnej veľkosti obdivovať prvého uhorského kráľa Štefana I. (1000-1038), Ľudovíta I. Veľkého (1342-1382), Žigmunda Luxemburského (1387-1437) či Mateja Korvína (1458-1490).
Aleja sa začína v centre obce pri hlavnej ceste pri pamätníku obetí I. a II. svetovej vojny a pokračuje smerom ku kalvínskemu ranogotickému kostolu, ktorý je so stredovekými freskami ďalšou zaujímavou zastávkou pre turistov. Sochy dopĺňajú informácie v slovenčine, maďarčine a angličtine o týchto kráľoch so zameraním na ich spojitosť s regiónom Abova. Ide o výsledok projektu z roku 2012, autormi sôch sú drevorezbári Ján Lukács z Moldavy nad Bodvou a Magdaléna Palenčárova z Čečejoviec.
"Sochy približujú panovníkov z piatich storočí. Pri výbere stvárnených panovníkov sme predovšetkým zohľadňovali ich spojenie s naším krajom a skutky, ktoré vykonali v jeho prospech,“ hovorí starosta Čečejoviec Július Pelegrin. Medzi sochami je napríklad aj v poradí tretí uhorský kráľ Aba Samuel (1041-1044), ktorý podľa legendy dal regiónu Abova jeho názov.
Projekt v celkovej hodnote 17.000 eur podporil z programu Terra Incognita Košický samosprávny kraj. Aleju najprv tvorilo sedem kráľov, neskôr k nim pribudol aj sv. Štefan I.
"Prispelo to ku zviditeľneniu obce a prilákaniu turistov. Tým, že to začína od hlavnej cesty, ľudia si to skôr všimnú, zastavia sa a idú si pozrieť sochy aj ranogotický kostol," skonštatoval starosta. Dodal, že za projektom bol nápad spisovateľa Slavomíra Szabóa z košickej literárnej spoločnosti Pravé orechové.
V Čečejovciach však majú na obdiv aj ďalšie drevené sochy. Pri vchode do rímskokatolíckeho kostola je to napríklad socha sv. apoštola Jána, pri základnej škole stojí "učiteľ národov" Ján Amos Komenský. Počas vianočného obdobia v obci pravidelne vystavujú veľký drevený betlehem z tvorby ďalšieho miestneho drevorezbára Františka Palenčára.

Pýchou obce je ranogotický kostol so vzácnymi freskami

Najcennejšou a najstaršou pamiatkou v obci Čečejovce pri Košiciach je ranogotický kostol patriaci reformovanej kresťanskej cirkvi. V presbytériu je zdobený pozoruhodnými nástennými maľbami z prvej polovice 14. storočia. Po dohode s miestnou farárkou je táto národná kultúrna pamiatka prístupná návštevníkom.
Kostolík sa spomína už v prvej písomnej zmienke o obci z roku 1317. Podľa predpokladov ho postavili ešte na konci 13. storočia. „Kostol je významný najmä tým, že vo svätyni sa v ňom súvisle zachovali fresky. V podstate ide o maľované evanjelium, keďže obrazy sú o živote Ježiša Krista," uviedla pre TASR farárka Tímea Krcho. Na strope návštevníka upúta najmä rozmerný obraz Krista - kráľa v tzv. mandorle, ktorý je obklopený symbolmi štyroch evanjelistov.
Jednoloďový objekt ešte s prvkami románskej architektúry má zaujímavú históriu. Kostol bol pôvodne katolícky, do rúk kalvínov sa dostal v čase Rákociho povstania v roku 1703. Následne došlo k prekrytiu fresiek omietkou a časom sa na ne zabudlo. Znovuobjavili ich až v roku 1893 a postupne boli reštaurované, naposledy v roku 1994. "Azda aj vďaka tomu prekrytiu sa zachovali v takom stave, ako to vidíme teraz. Freskami boli zdobené aj ostatné časti kostola, tie však podľa predpokladov postihol v minulosti požiar a pravdepodobne boli pritom zničené," povedala farárka.
Zo staršieho zariadenia kostola sa zachovala kazateľnica z roku 1763 s dreveným baldachýnom. Na vrchu vidno plastiku pelikána kŕmiaceho mláďatá vlastnou krvou. Pri archeologickom výskume v roku 2007, ktorý v kostole predchádzal výmene drevenej podlahy za dlažbu, došlo k zaujímavému objavu. Pod niekdajším oltárom sa našiel hrob s kostrou pochovaného muža, zrejme šľachtického pôvodu z konca 17. storočia. Pri kostole stojí drevená zvonica, v ktorej sú umiestnené dva bronzové zvony, ten starší a väčší je z 15. až 16. storočia.
Kalvínska farárka je ochotná na požiadanie otvoriť kostolík a sprevádzať záujemcov o fresky a interiér, prosí však, aby nerušili čas bohoslužieb. Obrátiť sa možno aj na obecný úrad. Medzi zahraničnými turistami, ktorí sem zvyknú zavítať najmä v lete, sú hlavne návštevníci z Maďarska, ale aj Nemecka, Švajčiarska či dokonca Severnej Ameriky.
Kostol je podľa starostu obce Júliusa Pelegrina pýchou obce a možno v ňom zažiť aj hudobné návraty do dávnej minulosti. Každoročne sa tu koná koncert historickej hudby v rámci medzinárodného festivalu Ars Antiqua Europea In Via Gothica.

Obec láka blízkosťou Košičanov, kupujú si v nej staré domy

Čečejovce (maďarsky Csécs) sú slovensko-maďarská obec v okrese Košice–okolie s približne 2150 obyvateľmi. Vlani oslávila 700. výročie prvej písomnej zmienky. V roku 1317 sa v záznamoch spomína pod dobovým názvom "Cech" ako vyvinutá dedina s kostolom, ktorý sa dodnes zachoval architektonicky takmer v pôvodnej podobe.
Cez obec, ktorá bola v minulosti tzv. strediskovou, prechádza cesta prvej triedy. Do košickej mestskej časti Šaca je to po nej len zhruba päť minút jazdy autom. Čečejovčania sú zamestnaní najmä v krajskom meste a oceliarňach U. S. Steel, blízky je však napríklad aj priemyselný park Veľká Ida. "Našou výhodou je relatívne dobré napojenie na cestnú sústavu a blízkosť Košíc. Veľa ľudí z mesta má záujem presťahovať sa sem, záujem je najmä o staré domy, ktoré si potom rekonštruujú," zhodnotil pre TASR starosta Čečejoviec Július Pelegrin.
Obec nemá vhodné vlastné stavebné pozemky. Pomerne nový územný plán obce vyhradil miesta, kde je možné stavať, problém pri parcelách je však podľa starostu s početnými majiteľmi a často aj neznámymi vlastníkmi pôvodne poľnohospodárskych pozemkov.
Návštevníkom ponúkajú Čečejovce viaceré zaujímavosti i unikáty. Možno tu nájsť ranogotický kostol s freskami, klasicistický kaštieľ Szirmayovcov, ale aj drevené sochy uhorských kráľov či pamätník obetiam prvej a druhej svetovej vojny so svätoštefanskou korunou. V obci rastie aj mohutná a chránená vŕba biela, označovaná v minulosti za najkrajšiu na Slovensku. Dňa 1. januára 2001 sa osadil v obci miléniový pamätník z leštenej žuly v tvare pyramídy s odkazom pre budúce generácie. "Sú tam textové aj grafické informácie, čo zaujímavé sa tu dialo a nachádzalo. Má sa to otvoriť až o sto rokov, teda v roku 2101," povedal Pelegrin.
V kaštieli Szirmayovcov sídlilo od konca 50. rokov až do roku 1996 Stredné odborné učilište poľnohospodárske. V časoch socializmu nevhodné stavebné úpravy na kaštieli a ďalšie stavby, ako boli internát a dielne, však ubrali na kráse a hodnote kaštieľa a narušili celý areál s kedysi veľkou záhradou. Nový súkromný vlastník pred rokmi zrenovoval fasádu objektu, potrebné sú však ďalšie investície do rekonštrukcie.
Podľa sčítania obyvateľov z roku 2011 sa v obci k slovenskej národnosti hlásilo zhruba 68 percent a k maďarskej 25 percent obyvateľov. "Dá sa povedať, že väčšina ovláda aj maďarský jazyk, pričom tu nemáme žiadne národnostné problémy," uviedol starosta. "Pôrodnosť u nás dlho stagnovala, ale už to vyzerá trochu lepšie. Naša obec má výrazný potenciál rastu," dodal.