Divín 13. septembra (TASR) - Do konca novembra budú pokračovať záchranné práce na horného hradu v obci Divín v okrese Lučenec. Ako pre TASR povedal riaditeľ Osvetového strediska správy kultúrnych pamiatok v Divíne František Radinger, v murárskych prácach plánujú pokračovať dovtedy, kým im to dovolí počasie. Počas chladnejších dní budú z hradných múrov vysekávať náletovú zeleň.

Pri zrúcaninách horného hradu v Divíne musia predovšetkým zafixovať zvyšky múrov. Bez záchranných zásahov sa uvoľňovalo množstvo materiálu, čím bola turistická atrakcia nebezpečná pre návštevníkov. Historické pamätihodnosti opravuje divínska samospráva od roku 2011. "Vtedy sme začali realizovať rozsiahly investičný zámer, ktorým bola rekonštrukcia bývalého sídla grófskej rodiny Zichyovcov. Renesančný kaštieľ sa nachádza pod severnými ruinami hradu Divín. Projekt bol financovaný z prostriedkov štrukturálnych fondov Európskej únie," povedal Radinger.

V Divíne získali finančné prostriedky na zameranie horného hradu a začiatok archeologického prieskumu z ministerstva kultúry v roku 2012. "Z týchto peňazí sme zaplatili aj statický posudok hradu. Snažili sme sa identifikovať najnebezpečnejšie miesta zrúcaniny, ktoré sa pre poveternostné vplyvy stali nebezpečné aj pre turistov. Tento rok sme boli pri získavaní peňazí opäť úspešní. Pôvodne sme žiadali 56 tisíc eur, no schválili nám podporu vo výške 41.000. Vďaka tejto podpore ministerstva kultúry sme pokračovali aj v archeologickom prieskume. Ten už ale na tento rok pomaly končíme. Okrem toho sme začali s fixáciou najnebezpečnejších múrov. Trčí nám tu napríklad kamenná ihla, čo je pozostatok celého múru. Areál je pritom pre turistov voľne prístupný, preto sa snažíme urobiť čo najviac práve pre ich bezpečnosť," doplnil riaditeľ Osvetového strediska správy kultúrnych pamiatok v Divíne.

Hrad Divín bol postavený na prelome 12. a 13. storočia na ochranu cesty do stredoslovenskej banskej oblasti. Po prvý raz sa spomína v roku 1329. Po neúspešnom sprisahaní proti kráľovi ho Matej Korvín v roku 1469 daroval Michalovi Orságovi. Ďalším vlastníkom sídla sa v krátkom čase stal Ján Nádašy Ongor a po jeho smrti sa hradu násilne zmocnil Žigmund Balaša. Hrad doplatil na lúpeže jeho majiteľa Imricha Balašu, v roku 1683 ho cisárske vojská dobyli a vypálili.