Prvá písomná zmienka o Parchovanoch je z roku 1245, v súčasnosti má obec 1940 obyvateľov. Národnou kultúrnou pamiatkou je neogotický rímskokatolícky Kostol svätého Štefana kráľa z roku 1900.
Autor TASR
Parchovany 22. septembra (TASR) – Jeden z najkrajších neogotických kaštieľov Uhorska stál kedysi v dolnozemplínskej obci Parchovany (okres Trebišov). Ako honosné rodinné sídlo ho dal v 50. rokoch 19. storočia postaviť gróf Emanuel Andráši. Už pred druhou svetovou vojnou chátral, zničený bol pri prechode frontu v decembri 1944 a následne postupne rozobratý. Pamiatkou zobrazujúcou jeho podobu v obci je už len obraz a maketa na obecnom úrade.
"Kaštieľ patril k unikátom severného Uhorska, navštevovali ho významné šľachtické rody, gróf Andráši tu organizoval poľovačky, špecialitou bolo takzvané konské pólo, čo bola vtedy rarita," priblížil pre TASR starosta Parchovian Juraj Guzej.
Parchovany boli popri Betliari druhým najvýznamnejším majetkom grófa Emanuela Andrášiho a jeho syna Gejzu. Kaštieľ mal tvar písmena L a prvky francúzskej, anglickej a benátskej gotiky. Uložené v ňom boli vzácne umelecké zbierky a poľovnícke trofeje. Okolie tvoril rozsiahly anglický park s jazierkom. Kaštieľ však 9. augusta 1901 za nejasných okolností vyhorel a mnoho cenných vecí bolo nenávratne stratených. Zlé jazyky hovorili, že požiar spôsobila manželka grófa Gejzu Andrášiho pre jeho milostné avantúry. Rozhodujúci úder kaštieľu dalo plienenie na konci druhej svetovej vojny.
"Po vojne bol rozobratý na stavby domov a dnes z neho ostali už len zarastené rozvaliny. Je to smutné, lebo takáto pamiatka by určite obohatila našu obec i široké okolie. Teší ma aspoň, že nám ostal krásny park s rybníkom, ktorý bol súčasťou kaštieľa," povedal Guzej.
V kancelárii obecného úradu visí obraz kaštieľa urobený podľa originálnej maľby maliara Žigmunda Vajdu, ktorá sa nachádza v Múzeu Betliar. V obecnej sobášnej sieni je umiestnená trojrozmerná maketa kaštieľa.
Prvá písomná zmienka o Parchovanoch je z roku 1245, v súčasnosti má obec 1940 obyvateľov. Národnou kultúrnou pamiatkou je neogotický rímskokatolícky Kostol svätého Štefana kráľa z roku 1900. Obec je známa aj folklórom, tradície už desaťročia zachováva folklórny súbor Parchovianka. V roku 2016 založili v Parchovanoch novodobú tradíciu jarmoku spojeného s obecnými slávnosťami, na ktorých v augustovom termíne vystupujú ľudové súbory zo Slovenska i zahraničia.
Množstvo vzácnych a starých stromov možno obdivovať v chránenom krajinárskom parku v obci Parchovany. Zo stromov vynikajú najmä dva mohutné viac ako 300-ročné duby, jeden s obvodom takmer šesť metrov a druhý dokonca 6,52 metra. Súčasťou parku je lesnícky náučný chodník, na ktorom sa návštevníci dozvedia informácie o drevinách, význame lesa i dejinách tohto miesta.
V parku sú aj platany, buky, hraby, brezy, jelše, topole, vŕby, javory, pagaštany, lipy, smreky, borovice a ďalšie dreviny. Súčasťou areálu je aj jazierko slúžiace ako rybník. V minulosti išlo o priestor honosného andrášiovského kaštieľa z 19. storočia, ktorý sa však nezachoval, v podobe anglického parku. Hneď vedľa stojí základná škola a pre jej žiakov je tak živou učebňou biológie i histórie.
"Do parku investujeme každý rok, aj tento rok sme zrekonštruovali verejné osvetlenie a umiestnili tam nové lavičky, aby si návštevníci, ktorí sem chodia aj zo zahraničia, mali kde sadnúť a pokochať sa parkom, ktorý je takou pýchou obce. Skutočnou raritou sú dva 300-ročné duby letné, ktoré sú zapísané v zozname chránených stromov Slovenska. V súčinnosti s ochranou prírody sa snažíme, aby vydržali čo najdlhšie," uviedol pre TASR starosta obce Juraj Guzej.
Parchoviansky prírodno-krajinársky park, ktorý je v majetku obce, bol vyhlásený za chránený v roku 1969. Náučný chodník s informačnými tabuľami vznikol v lete 2009.
V plánoch obce je v budúcnosti vybudovať pri parku kultúrno-športový areál. "Išlo by o výstavbu amfiteátra, ktorý nám dosiaľ chýba, s tradičnou ľudovou izbou, taktiež tenisových kurtov a uvažuje sa aj o vybudovaní kúpaliska," priblížil starosta.
Nevyužitú a zanedbanú budovu v Parchovanoch obec s podporou eurofondov pretvorila na multifunkčné komunitné centrum. Slúžiť bude pre marginalizovanú rómsku komunitu na budovanie spoločenských, pracovných a hygienických návykov, ako aj pracovných zručností, ale aj pre ďalších obyvateľov obce. Slávnostné otvorenie centra bude v októbri.
Zrekonštruovaná jednoposchodová budova stojí na Lipovej ulici v tzv. časti Vajdačka blízko rímskokatolíckeho kostola. "Objekt bol postavený ešte v roku 1928 a odvtedy slúžil na rôzne účely, naposledy ako pohostinstvo a obchod. V posledných desiatich až 12 rokoch chátral, a tak sme sa rozhodli, že ho zrekonštruujeme na multifunkčnú budovu a vybudujeme komunitné centrum," uviedol pre TASR starosta Parchovian Juraj Guzej. Obec uspela vo výzve ministerstva vnútra, projekt s nákladmi zhruba 220.000 eur spolufinancovalo na úrovni piatich percent.
Podľa starostu sa v centre budú organizovať napríklad prednášky v rámci osvety a vzdelávania, a to v oblasti sociálnej, zdravotníckej či bezpečnostnej. "Budeme sem pozývať odborníkov z rôznych inštitúcií, ako je polícia či prokuratúra, ale aj psychológov či lekárov," povedal Guzej. Jednou z oblastí, kde takáto osveta môže pomôcť, je prevencia pred otehotnením u ešte maloletých rómskych dievčat.
V súčasnosti sa dokončuje zariadenie komunitného centra. Jeho súčasťou je aj vonkajšie fitnes či posilňovňa s prístrojmi pre fyzické cvičenia. "Počítam, že objekt slávnostne otvoríme medzi 1. až 15. októbrom," dodal starosta.
Parchovany majú zhruba 400 rómskych obyvateľov, z celkového počtu v obci je to zhruba pätina, z nich väčšina žije v rómskej osade. Spolunažívanie v obci je podľa starostu veľmi dobré. Konštatoval, že trestná činnosť za uplynulé roky je prakticky na nulovej úrovni. Z opatrení na podporu bezpečnosti spomenul rekonštrukciu osvetlenia, zavedenie kamerového systému i pôsobenie občianskej poriadkovej služby.
V obci Parchovany (okres Trebišov) začali tento týždeň s výstavbou Čistiarne odpadových vôd (ČOV). V prevádzke by mala byť na budúci rok, výška investície je 802.000 eur. „Obec si berie úver približne 600.000 eur a zvyšok je z vlastných podielových a miestnych daní,“ uviedol pre TASR starosta Parchovian Juraj Guzej.
V súčasnosti je v obci zrealizovaná delená splašková kanalizácia, ktorá je zaústená do miesta plánovanej novostavby ČOV. Všetka odpadová voda z tejto kanalizácie nevyčistená vyteká do tzv. Manovho kanála a spodných vôd. Podľa samosprávy je tak nevyhnutná funkčná čistiareň s novou modernou technológiou čistenia, čím sa extravilán zbaví značnej environmentálnej záťaže.
"Kanalizácia v obci je na 80-85 percent urobená, ale čistiareň odpadových vôd chýbala. Preto obecné zastupiteľstvo schválilo jej výstavbu. Sme moderná obec, ktorá chce žiť v čistom životnom prostredí, a aj nové zákony v odpadovom hospodárstve si vyžadujú, aby každý dokumentoval, kde sú splašky odvádzané," povedal Guzej.
Vo verejnom obstarávaní na realizáciu projektu uspela firma CEDIS, s .r. o., Bratislava, k podpisu zmluvy došlo v stredu 19. septembra. Nová ČOV bude stáť v juhovýchodnej časti obce, kde pred zhruba 25 rokmi došlo k výstavbe čistiarne, tá však podľa starostu nikdy nebola sfunkčnená a "bola ľudovo povedané rozkradnutá".
K aktuálnym veľkým investičným projektom v Parchovanoch, a to s využitím eurofondov, patrí aj rekonštrukcia budovy obecného úradu a kultúrneho domu za 950.000 eur a výstavba novej materskej školy s nákladmi 325.000 eur.
"Kaštieľ patril k unikátom severného Uhorska, navštevovali ho významné šľachtické rody, gróf Andráši tu organizoval poľovačky, špecialitou bolo takzvané konské pólo, čo bola vtedy rarita," priblížil pre TASR starosta Parchovian Juraj Guzej.
Parchovany boli popri Betliari druhým najvýznamnejším majetkom grófa Emanuela Andrášiho a jeho syna Gejzu. Kaštieľ mal tvar písmena L a prvky francúzskej, anglickej a benátskej gotiky. Uložené v ňom boli vzácne umelecké zbierky a poľovnícke trofeje. Okolie tvoril rozsiahly anglický park s jazierkom. Kaštieľ však 9. augusta 1901 za nejasných okolností vyhorel a mnoho cenných vecí bolo nenávratne stratených. Zlé jazyky hovorili, že požiar spôsobila manželka grófa Gejzu Andrášiho pre jeho milostné avantúry. Rozhodujúci úder kaštieľu dalo plienenie na konci druhej svetovej vojny.
"Po vojne bol rozobratý na stavby domov a dnes z neho ostali už len zarastené rozvaliny. Je to smutné, lebo takáto pamiatka by určite obohatila našu obec i široké okolie. Teší ma aspoň, že nám ostal krásny park s rybníkom, ktorý bol súčasťou kaštieľa," povedal Guzej.
V kancelárii obecného úradu visí obraz kaštieľa urobený podľa originálnej maľby maliara Žigmunda Vajdu, ktorá sa nachádza v Múzeu Betliar. V obecnej sobášnej sieni je umiestnená trojrozmerná maketa kaštieľa.
Prvá písomná zmienka o Parchovanoch je z roku 1245, v súčasnosti má obec 1940 obyvateľov. Národnou kultúrnou pamiatkou je neogotický rímskokatolícky Kostol svätého Štefana kráľa z roku 1900. Obec je známa aj folklórom, tradície už desaťročia zachováva folklórny súbor Parchovianka. V roku 2016 založili v Parchovanoch novodobú tradíciu jarmoku spojeného s obecnými slávnosťami, na ktorých v augustovom termíne vystupujú ľudové súbory zo Slovenska i zahraničia.
Chránený lesný park s 300-ročnými dubmi slúži aj na výučbu biológie
Množstvo vzácnych a starých stromov možno obdivovať v chránenom krajinárskom parku v obci Parchovany. Zo stromov vynikajú najmä dva mohutné viac ako 300-ročné duby, jeden s obvodom takmer šesť metrov a druhý dokonca 6,52 metra. Súčasťou parku je lesnícky náučný chodník, na ktorom sa návštevníci dozvedia informácie o drevinách, význame lesa i dejinách tohto miesta.
V parku sú aj platany, buky, hraby, brezy, jelše, topole, vŕby, javory, pagaštany, lipy, smreky, borovice a ďalšie dreviny. Súčasťou areálu je aj jazierko slúžiace ako rybník. V minulosti išlo o priestor honosného andrášiovského kaštieľa z 19. storočia, ktorý sa však nezachoval, v podobe anglického parku. Hneď vedľa stojí základná škola a pre jej žiakov je tak živou učebňou biológie i histórie.
"Do parku investujeme každý rok, aj tento rok sme zrekonštruovali verejné osvetlenie a umiestnili tam nové lavičky, aby si návštevníci, ktorí sem chodia aj zo zahraničia, mali kde sadnúť a pokochať sa parkom, ktorý je takou pýchou obce. Skutočnou raritou sú dva 300-ročné duby letné, ktoré sú zapísané v zozname chránených stromov Slovenska. V súčinnosti s ochranou prírody sa snažíme, aby vydržali čo najdlhšie," uviedol pre TASR starosta obce Juraj Guzej.
Parchoviansky prírodno-krajinársky park, ktorý je v majetku obce, bol vyhlásený za chránený v roku 1969. Náučný chodník s informačnými tabuľami vznikol v lete 2009.
V plánoch obce je v budúcnosti vybudovať pri parku kultúrno-športový areál. "Išlo by o výstavbu amfiteátra, ktorý nám dosiaľ chýba, s tradičnou ľudovou izbou, taktiež tenisových kurtov a uvažuje sa aj o vybudovaní kúpaliska," priblížil starosta.
Z bývalej krčmy je multifunkčné komunitné centrum
Nevyužitú a zanedbanú budovu v Parchovanoch obec s podporou eurofondov pretvorila na multifunkčné komunitné centrum. Slúžiť bude pre marginalizovanú rómsku komunitu na budovanie spoločenských, pracovných a hygienických návykov, ako aj pracovných zručností, ale aj pre ďalších obyvateľov obce. Slávnostné otvorenie centra bude v októbri.
Zrekonštruovaná jednoposchodová budova stojí na Lipovej ulici v tzv. časti Vajdačka blízko rímskokatolíckeho kostola. "Objekt bol postavený ešte v roku 1928 a odvtedy slúžil na rôzne účely, naposledy ako pohostinstvo a obchod. V posledných desiatich až 12 rokoch chátral, a tak sme sa rozhodli, že ho zrekonštruujeme na multifunkčnú budovu a vybudujeme komunitné centrum," uviedol pre TASR starosta Parchovian Juraj Guzej. Obec uspela vo výzve ministerstva vnútra, projekt s nákladmi zhruba 220.000 eur spolufinancovalo na úrovni piatich percent.
Podľa starostu sa v centre budú organizovať napríklad prednášky v rámci osvety a vzdelávania, a to v oblasti sociálnej, zdravotníckej či bezpečnostnej. "Budeme sem pozývať odborníkov z rôznych inštitúcií, ako je polícia či prokuratúra, ale aj psychológov či lekárov," povedal Guzej. Jednou z oblastí, kde takáto osveta môže pomôcť, je prevencia pred otehotnením u ešte maloletých rómskych dievčat.
V súčasnosti sa dokončuje zariadenie komunitného centra. Jeho súčasťou je aj vonkajšie fitnes či posilňovňa s prístrojmi pre fyzické cvičenia. "Počítam, že objekt slávnostne otvoríme medzi 1. až 15. októbrom," dodal starosta.
Parchovany majú zhruba 400 rómskych obyvateľov, z celkového počtu v obci je to zhruba pätina, z nich väčšina žije v rómskej osade. Spolunažívanie v obci je podľa starostu veľmi dobré. Konštatoval, že trestná činnosť za uplynulé roky je prakticky na nulovej úrovni. Z opatrení na podporu bezpečnosti spomenul rekonštrukciu osvetlenia, zavedenie kamerového systému i pôsobenie občianskej poriadkovej služby.
V obci začali s výstavbou čistiarne odpadových vôd
V obci Parchovany (okres Trebišov) začali tento týždeň s výstavbou Čistiarne odpadových vôd (ČOV). V prevádzke by mala byť na budúci rok, výška investície je 802.000 eur. „Obec si berie úver približne 600.000 eur a zvyšok je z vlastných podielových a miestnych daní,“ uviedol pre TASR starosta Parchovian Juraj Guzej.
V súčasnosti je v obci zrealizovaná delená splašková kanalizácia, ktorá je zaústená do miesta plánovanej novostavby ČOV. Všetka odpadová voda z tejto kanalizácie nevyčistená vyteká do tzv. Manovho kanála a spodných vôd. Podľa samosprávy je tak nevyhnutná funkčná čistiareň s novou modernou technológiou čistenia, čím sa extravilán zbaví značnej environmentálnej záťaže.
"Kanalizácia v obci je na 80-85 percent urobená, ale čistiareň odpadových vôd chýbala. Preto obecné zastupiteľstvo schválilo jej výstavbu. Sme moderná obec, ktorá chce žiť v čistom životnom prostredí, a aj nové zákony v odpadovom hospodárstve si vyžadujú, aby každý dokumentoval, kde sú splašky odvádzané," povedal Guzej.
Vo verejnom obstarávaní na realizáciu projektu uspela firma CEDIS, s .r. o., Bratislava, k podpisu zmluvy došlo v stredu 19. septembra. Nová ČOV bude stáť v juhovýchodnej časti obce, kde pred zhruba 25 rokmi došlo k výstavbe čistiarne, tá však podľa starostu nikdy nebola sfunkčnená a "bola ľudovo povedané rozkradnutá".
K aktuálnym veľkým investičným projektom v Parchovanoch, a to s využitím eurofondov, patrí aj rekonštrukcia budovy obecného úradu a kultúrneho domu za 950.000 eur a výstavba novej materskej školy s nákladmi 325.000 eur.