Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štiavnica je najstarším baníckym mestom na Slovensku, založené bolo v 13. storočí.
Autor TASR
Banská Štiavnica 15. augusta (TASR) - Od roku 1993 je na Zozname svetového dedičstva UNESCO zapísané aj historické jadro Banskej Štiavnice a technické pamiatky v jej okolí. Henrieta Godová z oddelenia regionálneho rozvoja a medzinárodných vzťahov Mestského úradu v Banskej Štiavnici hovorí, že zápis priniesol mestu prestíž.
"Lokalita Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia sú vynikajúcim príkladom významného baníckeho osídlenia, ktoré sa vyvíjalo už od stredoveku a ktorého jedinečná forma vznikla symbiózou technickej krajiny a urbanizovaného prostredia, podmienenou nerastným bohatstvom a z neho vyplývajúcou prosperitou," podotkla Godová.
Štiavnica je najstarším baníckym mestom na Slovensku, založené bolo v 13. storočí. Hoci bola významným mestom už v stredoveku, súčasný vzhľad historického jadra sa formoval v priebehu 16. storočia. Ako priblížila Godová, reprezentatívny stred mesta charakterizujú popri výstavných goticko-renesančných meštianskych domoch i mestská radnica a neskorogotický kostol sv. Kataríny. V rovnakom období bol vybudovaný systém opevnenia, z ktorého dodnes sú viditeľné pevnosť Starý zámok, renesančná strážna veža Nový zámok a jediná zachovaná mestská brána – baroková Piarska brána.
Na zoznam bol okrem historického jadra zapísaný aj rozsiahly komplex technických pamiatok nachádzajúci sa v meste a v okolitých obciach ako Štiavnické Bane, Hodruša-Hámre, Banský Studenec, Svätý Anton, Voznica, Ilija a Vyhne. K jeho zachovaným súčastiam patria šachty, štôlne, ťažobné veže, klopačka a dômyselný vodohospodársky systém. Tento systém umelo vybudovaných vodných nádrží - tajchov a zberných jarkov, vytvorený v 16. storočí a rozvinutý v 18. storočí, slúžil pre potreby banského priemyslu.
Na zápise mesta a jeho okolia do zoznamu UNESCO má podľa Godovej zásluhu vtedajšia samospráva, najmä vtedajší primátor Marián Lichner, ktorý sa aj s ďalšími odborníkmi snažil o zápis lokality už dlhšie obdobie. "Zápisu lokality predchádzala snaha o získanie viacerých pôct pre výnimočné a jedinečné kultúrno-historické dedičstvo Banskej Štiavnice, neskôr aj pre technické pamiatky v meste a jeho okolí, ale aj pre prírodné a krajinárske hodnoty celého regiónu v rámci Československa," podotkla Godová s tým, že išlo o vyhlásenie Mestskej pamiatkovej rezervácie v roku 1950, vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Štiavnické vrchy v roku 1979 a tiež postupný zápis jednotlivých objektov ako národných kultúrnych pamiatok. Veľkú zásluhu na zápise mal podľa jej slov aj vtedajší námestník ministra životného prostredia László Miklós.
Aby sa Banská Štiavnica dostala medzi lokality svetového dedičstva, musela splniť niekoľko kritérií. Zápis jej však podľa Godovej priniesol prestíž. "Malé mesto v srdci Slovenska získalo celosvetové uznanie ako jedinečné miesto dýchajúce svojej bohatou baníckou históriou. Zápis priniesol mestu postupný rozvoj. Začalo prichádzať viacej návštevníkov a turistov," skonštatovala v tejto súvislosti.
Ako ďalej podotkla, v meste majú sídla inštitúcie s celoslovenským významom, postupne sa opravujú historické objekty. "Každý rok zaznamenávame väčší počet návštevníkov, cestovný ruch je na vzostupe. Samozrejme, zvýšená ochrana v lokalite prináša do sebou aj obmedzenia, a to na poli pamiatkovej ochrany. Z tohto dôvodu je nevýhodou pre majiteľov objektov zvýšenie nákladov na ich rekonštrukciu, pretože sú povinní riadiť sa pokynmi Pamiatkového úradu SR," dodala Godová s tým, že regulatívy platia aj pre podnikateľov, ktorí majú prevádzky v historickom centre mesta.
UNESCO poskytuje finančné prostriedky prostredníctvom Fondu svetového dedičstva a to pri rôznych stavov núdze lokalít, na technickú pomoc, školenia a výskum, propagáciu a vzdelávacie aktivity. O tieto finančné prostriedky žiada štát. "Zatiaľ sme o finančný príspevok z tohto fondu nežiadali. Banská Štiavnica je ako lokalita UNESCO členom Organizácie miest svetového dedičstva, ktorá poskytuje finančné prostriedky na rôzne projekty a aktivity v oblasti svetového dedičstva, nie sú to však prostriedky určené na obnovu, rekonštrukciu objektov, ale na vzdelávacie aktivity," vysvetlila Godová. Ako doplnila, od organizácie mesto získalo finančné prostriedky v roku 2013 na výmenný vzdelávací projekt medzi základnými školami z Banskej Štiavnica a Budapešti.
"Lokalita Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia sú vynikajúcim príkladom významného baníckeho osídlenia, ktoré sa vyvíjalo už od stredoveku a ktorého jedinečná forma vznikla symbiózou technickej krajiny a urbanizovaného prostredia, podmienenou nerastným bohatstvom a z neho vyplývajúcou prosperitou," podotkla Godová.
Štiavnica je najstarším baníckym mestom na Slovensku, založené bolo v 13. storočí. Hoci bola významným mestom už v stredoveku, súčasný vzhľad historického jadra sa formoval v priebehu 16. storočia. Ako priblížila Godová, reprezentatívny stred mesta charakterizujú popri výstavných goticko-renesančných meštianskych domoch i mestská radnica a neskorogotický kostol sv. Kataríny. V rovnakom období bol vybudovaný systém opevnenia, z ktorého dodnes sú viditeľné pevnosť Starý zámok, renesančná strážna veža Nový zámok a jediná zachovaná mestská brána – baroková Piarska brána.
Na zoznam bol okrem historického jadra zapísaný aj rozsiahly komplex technických pamiatok nachádzajúci sa v meste a v okolitých obciach ako Štiavnické Bane, Hodruša-Hámre, Banský Studenec, Svätý Anton, Voznica, Ilija a Vyhne. K jeho zachovaným súčastiam patria šachty, štôlne, ťažobné veže, klopačka a dômyselný vodohospodársky systém. Tento systém umelo vybudovaných vodných nádrží - tajchov a zberných jarkov, vytvorený v 16. storočí a rozvinutý v 18. storočí, slúžil pre potreby banského priemyslu.
Na zápise mesta a jeho okolia do zoznamu UNESCO má podľa Godovej zásluhu vtedajšia samospráva, najmä vtedajší primátor Marián Lichner, ktorý sa aj s ďalšími odborníkmi snažil o zápis lokality už dlhšie obdobie. "Zápisu lokality predchádzala snaha o získanie viacerých pôct pre výnimočné a jedinečné kultúrno-historické dedičstvo Banskej Štiavnice, neskôr aj pre technické pamiatky v meste a jeho okolí, ale aj pre prírodné a krajinárske hodnoty celého regiónu v rámci Československa," podotkla Godová s tým, že išlo o vyhlásenie Mestskej pamiatkovej rezervácie v roku 1950, vyhlásenie Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Štiavnické vrchy v roku 1979 a tiež postupný zápis jednotlivých objektov ako národných kultúrnych pamiatok. Veľkú zásluhu na zápise mal podľa jej slov aj vtedajší námestník ministra životného prostredia László Miklós.
Aby sa Banská Štiavnica dostala medzi lokality svetového dedičstva, musela splniť niekoľko kritérií. Zápis jej však podľa Godovej priniesol prestíž. "Malé mesto v srdci Slovenska získalo celosvetové uznanie ako jedinečné miesto dýchajúce svojej bohatou baníckou históriou. Zápis priniesol mestu postupný rozvoj. Začalo prichádzať viacej návštevníkov a turistov," skonštatovala v tejto súvislosti.
Ako ďalej podotkla, v meste majú sídla inštitúcie s celoslovenským významom, postupne sa opravujú historické objekty. "Každý rok zaznamenávame väčší počet návštevníkov, cestovný ruch je na vzostupe. Samozrejme, zvýšená ochrana v lokalite prináša do sebou aj obmedzenia, a to na poli pamiatkovej ochrany. Z tohto dôvodu je nevýhodou pre majiteľov objektov zvýšenie nákladov na ich rekonštrukciu, pretože sú povinní riadiť sa pokynmi Pamiatkového úradu SR," dodala Godová s tým, že regulatívy platia aj pre podnikateľov, ktorí majú prevádzky v historickom centre mesta.
UNESCO poskytuje finančné prostriedky prostredníctvom Fondu svetového dedičstva a to pri rôznych stavov núdze lokalít, na technickú pomoc, školenia a výskum, propagáciu a vzdelávacie aktivity. O tieto finančné prostriedky žiada štát. "Zatiaľ sme o finančný príspevok z tohto fondu nežiadali. Banská Štiavnica je ako lokalita UNESCO členom Organizácie miest svetového dedičstva, ktorá poskytuje finančné prostriedky na rôzne projekty a aktivity v oblasti svetového dedičstva, nie sú to však prostriedky určené na obnovu, rekonštrukciu objektov, ale na vzdelávacie aktivity," vysvetlila Godová. Ako doplnila, od organizácie mesto získalo finančné prostriedky v roku 2013 na výmenný vzdelávací projekt medzi základnými školami z Banskej Štiavnica a Budapešti.
