Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najväčším problémom sú prírodné zátarasy, naplaveniny, ktoré zasahujú celú šírku koryta. Majú dĺžku niekoľko desiatok metrov do výšky dva až tri metre.
Autor TASR
Veľký Krtíš 26. augusta (TASR) - Sucho, aktuálna vlna horúčav, prírodné zátarasy i nízky prietok v rieke Ipeľ takmer znemožňujú jeho splavovanie. V porovnaní s rokom 2022, keď bolo extrémne suché počasie, je však tento rok ešte zvládnuteľný. TASR o tom informoval starosta obce Veľká Ves nad Ipľom v okrese Veľký Krtíš Ladislav Kerata.
Dodal, že v súčasnosti však pre nízku hladinu nie je nutné splav nikde prerušiť. "Na úseku od Slovenských Ďarmôt po Ipeľský Sokolec je šesť stavidiel, ktoré zabezpečujú stabilnú hladinu vody. Samozrejme, ak sú v prevádzke, čo v predchádzajúcich rokoch neboli," objasnil. Od Bušiniec až po ústie sa dá spolu splaviť približne 170 kilometrov. "Na trase je šesť vodných diel a tam je nutné člny prenášať," zdôraznil.
Najväčším problémom sú podľa neho prírodné zátarasy, naplaveniny, ktoré zasahujú celú šírku koryta. Majú dĺžku niekoľko desiatok metrov do výšky dva až tri metre. Spomenul, že tieto zátarasy vznikajú po padaní obrovských stromov, niekedy aj s priemerom 1,5 metra. Stromy padajú pre podmytie brehu i pre poškodenie bobrom. "Za takýmto stromom sa nazhromaždí počas vyššieho stavu vody obrovské množstvo drevnej hmoty, ktorá spolu s hlinenými a pieskovými nánosmi mení charakter rieky," vysvetlil s tým, že zátarasy spôsobujú aj záplavy.
Jedným z riešení, ako ich eliminovať, by bolo podľa neho vyčistenie rieky. "Ak príde skupina s deťmi na splav Ipľa a v úseku niekoľkých kilometrov musia svoje člny niekoľkokrát vynášať na breh i riešiť zátarasy, tak ich to po niekoľkých pokusoch prestane baviť a nikdy viac sa sem nevrátia," poznamenal.
Starosta povedal, že väčšinou chodia na Ipeľ skupiny ľudí, ktorí majú na splav potrebné vybavenie. "Obce v tomto smere nepodnikajú a súkromný sektor aj pre uvedené dôvody nemá záujem," reagoval s tým, že do budúcna však chcú v tomto smere pokročiť. Podľa neho by bolo riešením spojiť sa z oboch strán rieky a začať ju systematicky čistiť.
Kancelária generálneho riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) pre TASR uviedla, že na slovenskej strane Ipľa každoročne robia práce. Sú to kosby, odstraňovanie zátarás, nánosov a aj nahromadenej drevnej hmoty, ktorá je unášaná pri zvýšených prietokoch. Podmývanie brehov, odstraňovanie naplavenín po zvýšených prietokoch sa snažia riešiť operatívne v súlade so zákonom o vodách, ako aj zákonom o ochrane prírody a krajiny, keďže Ipeľ preteká Chráneným vtáčím územím Poiplie.
Dodal, že v súčasnosti však pre nízku hladinu nie je nutné splav nikde prerušiť. "Na úseku od Slovenských Ďarmôt po Ipeľský Sokolec je šesť stavidiel, ktoré zabezpečujú stabilnú hladinu vody. Samozrejme, ak sú v prevádzke, čo v predchádzajúcich rokoch neboli," objasnil. Od Bušiniec až po ústie sa dá spolu splaviť približne 170 kilometrov. "Na trase je šesť vodných diel a tam je nutné člny prenášať," zdôraznil.
Najväčším problémom sú podľa neho prírodné zátarasy, naplaveniny, ktoré zasahujú celú šírku koryta. Majú dĺžku niekoľko desiatok metrov do výšky dva až tri metre. Spomenul, že tieto zátarasy vznikajú po padaní obrovských stromov, niekedy aj s priemerom 1,5 metra. Stromy padajú pre podmytie brehu i pre poškodenie bobrom. "Za takýmto stromom sa nazhromaždí počas vyššieho stavu vody obrovské množstvo drevnej hmoty, ktorá spolu s hlinenými a pieskovými nánosmi mení charakter rieky," vysvetlil s tým, že zátarasy spôsobujú aj záplavy.
Jedným z riešení, ako ich eliminovať, by bolo podľa neho vyčistenie rieky. "Ak príde skupina s deťmi na splav Ipľa a v úseku niekoľkých kilometrov musia svoje člny niekoľkokrát vynášať na breh i riešiť zátarasy, tak ich to po niekoľkých pokusoch prestane baviť a nikdy viac sa sem nevrátia," poznamenal.
Starosta povedal, že väčšinou chodia na Ipeľ skupiny ľudí, ktorí majú na splav potrebné vybavenie. "Obce v tomto smere nepodnikajú a súkromný sektor aj pre uvedené dôvody nemá záujem," reagoval s tým, že do budúcna však chcú v tomto smere pokročiť. Podľa neho by bolo riešením spojiť sa z oboch strán rieky a začať ju systematicky čistiť.
Kancelária generálneho riaditeľa Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) pre TASR uviedla, že na slovenskej strane Ipľa každoročne robia práce. Sú to kosby, odstraňovanie zátarás, nánosov a aj nahromadenej drevnej hmoty, ktorá je unášaná pri zvýšených prietokoch. Podmývanie brehov, odstraňovanie naplavenín po zvýšených prietokoch sa snažia riešiť operatívne v súlade so zákonom o vodách, ako aj zákonom o ochrane prírody a krajiny, keďže Ipeľ preteká Chráneným vtáčím územím Poiplie.
