Prievidza 11. novembra (TASR) – Protiepidemické opatrenia v podobe obmedzenia pohybu či zákazu podujatí sa nevyhli hornej Nitre ani v minulom storočí. Dokazuje to dokument z bojnickej pobočky štátneho archívu, v ktorom opatrenia pre okres Prievidza nariadil vtedajší okresný hygienik pre epidémiu črevného ochorenia.

„V archívnych dokumentoch a v múzeu sme objavili viaceré zmienky o epidémiách a protiepidemických opatreniach v minulosti. Posledným, úplne náhodou objaveným dokumentom, bol dokument v štátnom archíve v Bojniciach. Išlo o nariadenie okresného hygienika z 31. mája 1963, ktoré sa týkalo bližšie nešpecifikovaných črevných ochorení v okrese Prievidza," načrtol Ján Vingárik z Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi.

Hygienik podľa neho nariadil opatrenia, s ktorými sa stretávame i dnes, zákaz zhromažďovania, odporúčanie obmedzenia pohybu po okrese, odporúčalo sa zotrvať vo svojej obci.

„Absolútne zákazy sa týkali všetkých športových, kultúrnych podujatí. Z kultúrnych zariadení boli menované vyslovene aj vtedajšie vlastivedné múzeum v Bojniciach, zoologická záhrada," priblížil.

Výnimkou nebolo podľa Vingárika i dodržiavanie hygieny, ktorá bola samozrejmosťou od dávnych čias, i keď s inými prostriedkami. „V minulosti, napríklad v 18. storočí v čase morových epidémií, to bol dym z borievky alebo dubových pilín, octové roztoky," spresnil.

S protiepidemickými opatreniami sa ľudia stretávali už od stredoveku, týkali sa dokonca bohoslužieb, obmedzenie pohybu platilo i medzi vtedajšími stolicami či župami. „Pri prvej cholerovej epidémii v roku 1831 boli uzavreté hranice Nitrianskej župy, pretože sa cholera šírila z Turca. Dokonca hrozila smrť za prekročenie hraníc," dodal Vingárik.

Epidémia sa nevyhla hornej Nitre na prelome 19. a 20. storočia, čo dokazuje článok v novinách Náš kraj. Už koncom 19. storočia sa tam začal šíriť zápal očných spojiviek alebo trachóm.

„Už v roku 1881 vydala uhorská vláda prvé zdravotné usmernenia, ako treba postupovať pri nakazení sa takouto chorobou. V tomto období odchádzalo veľké množstvo ľudí z nášho regiónu na sezónne práce na Dolnú zem. Tam hygiena nebola dvakrát dobrá a i v samotných domácnostiach sa na ňu veľmi nedbalo," spomenula riaditeľka múzea Iveta Géczyová.

Trachóm sa podľa nej šíril vo všetkých obciach, pričom existujú i štatistiky s presným počtom nakazených. „Túto neradostnú situáciu prevzala i československá vláda v roku 1918 a snažila sa nadviazať na zdravotné opatrenia uhorskej vlády. Bolo potrebné nahlasovať chorých, chorí ľudia nemali opúšťať okres a zamestnávatelia mali dať pracovníkom urobiť lekárske vyšetrenie. Za nedodržanie hrozila pokuta až vo výške 300 korún," doplnila.

Epidémia sa však šírila ďalej, konkrétne 1. novembra 1925 sa začala veľká protitrachómová akcia spojená s tým, že v jednotlivých obciach notariátu vytvárali protitrachómové stanice, ozrejmila Géczyová. Na dodržiavanie opatrení podľa nej dohliadali zdravotnícke dobrovoľníčky z Masarykovej ligy, čo sa nestretlo s pochopením.

„Navyše, postihnutí sa veľakrát odmietali dať ošetriť, pretože ošetrenie bolo vraj veľmi bolestivé. Epidémia sa tak dlho udržala a šírila sa ďalej," uzavrela.