Proti myšlienke samosprávy sa postavilo občianske združenie SOS Kremnica. Aktivisti tvrdia, že dom by mal slúžiť na kultúrne či vzdelávacie účely.
Autor TASR
Kremnica 21. mája (TASR) – Mesto Kremnica plánuje v tomto roku uskutočniť sanáciu Zechenterovho domu. Úmyslom samosprávy bolo národnú kultúrnu pamiatku (NKP) obnoviť a vybudovať v jej priestoroch nájomné byty, časť verejnosti však reaguje nesúhlasnou petíciou. Ako pre TASR uviedol primátor mesta Alexander Ferenčík, o budúcej funkcii Zechenterovho domu sa ešte bude diskutovať.
„Na tento rok plánujeme sanačné práce, aby objekt nebol poškodzovaný vlhkosťou. Tiež by sme chceli zrekonštruovať prípojky do tohto domu a odviesť zrážkové vody, aby budova nedegradovala. Následne nám Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica predpísal doplňujúci architektonicko-historický výskum,“ povedal primátor s tým, že samospráva na tieto účely využije prostriedky z vlastného rozpočtu i z príspevku na obnovu kultúrnych pamiatok. Rekonštrukcie sa dočká aj časť historického múru v Zechenterovej záhrade, ktorá sa zrútila vo februári tohto roka.
„Mojou ideou je, že nemá význam, ak bude takáto rekonštrukcia samoúčelná a dom nebude ďalej fungovať a ďalej žiť. V Kremnici je potrebou bývanie, v rámci poslaneckého zboru sme preto veľkou väčšinou zostali pri tom, že ho využijeme na tento účel,“ uviedol primátor. Ako však dodal, ani projektová dokumentácia v súčasnosti nie je robená tak, že by v priestore definitívne vznikli nájomné byty.
Proti myšlienke samosprávy sa postavilo občianske združenie SOS Kremnica, ktoré petíciou žiada širšiu diskusiu o budúcom využití Zechenterovho domu. Aktivisti tvrdia, že dom by mal slúžiť na kultúrne či vzdelávacie účely, keďže v ňom na prelome 19. a 20. storočia býval banský lekár a spisovateľ Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský.
Primátor argumentuje, že Zechenterov dom slúžil po celú dobu svojej existencie primárne na účely bývania. Samospráva chcela do nových nájomných bytov pritiahnuť odborníkov, ktorých mesto potrebuje, akými sú napríklad lekári či učitelia. Primátor však tvrdí, že mesto je otvorené aj inému zmysluplnému a udržateľnému využitiu nehnuteľnosti.
„V prípade, že by sa nejaký tretí subjekt zaviazal, že objekt bude mať nejaké využitie po dobu napríklad piatich rokov, určite s tým nemáme problém,“ poznamenal Ferenčík a dodal, že mesto bude s verejnosťou o budúcej funkcii NKP ešte diskutovať.
„Na tento rok plánujeme sanačné práce, aby objekt nebol poškodzovaný vlhkosťou. Tiež by sme chceli zrekonštruovať prípojky do tohto domu a odviesť zrážkové vody, aby budova nedegradovala. Následne nám Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica predpísal doplňujúci architektonicko-historický výskum,“ povedal primátor s tým, že samospráva na tieto účely využije prostriedky z vlastného rozpočtu i z príspevku na obnovu kultúrnych pamiatok. Rekonštrukcie sa dočká aj časť historického múru v Zechenterovej záhrade, ktorá sa zrútila vo februári tohto roka.
„Mojou ideou je, že nemá význam, ak bude takáto rekonštrukcia samoúčelná a dom nebude ďalej fungovať a ďalej žiť. V Kremnici je potrebou bývanie, v rámci poslaneckého zboru sme preto veľkou väčšinou zostali pri tom, že ho využijeme na tento účel,“ uviedol primátor. Ako však dodal, ani projektová dokumentácia v súčasnosti nie je robená tak, že by v priestore definitívne vznikli nájomné byty.
Proti myšlienke samosprávy sa postavilo občianske združenie SOS Kremnica, ktoré petíciou žiada širšiu diskusiu o budúcom využití Zechenterovho domu. Aktivisti tvrdia, že dom by mal slúžiť na kultúrne či vzdelávacie účely, keďže v ňom na prelome 19. a 20. storočia býval banský lekár a spisovateľ Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský.
Primátor argumentuje, že Zechenterov dom slúžil po celú dobu svojej existencie primárne na účely bývania. Samospráva chcela do nových nájomných bytov pritiahnuť odborníkov, ktorých mesto potrebuje, akými sú napríklad lekári či učitelia. Primátor však tvrdí, že mesto je otvorené aj inému zmysluplnému a udržateľnému využitiu nehnuteľnosti.
„V prípade, že by sa nejaký tretí subjekt zaviazal, že objekt bude mať nejaké využitie po dobu napríklad piatich rokov, určite s tým nemáme problém,“ poznamenal Ferenčík a dodal, že mesto bude s verejnosťou o budúcej funkcii NKP ešte diskutovať.