Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vodný zdroj Šamorín je jedným z kľúčových vodných zdrojov v pôsobnosti BVS. Aktuálne využíva približne tretinu potenciálu z tohto vodného zdroja.
Autor TASR
Bratislava 18. augusta (TASR) - Poslankyňa parlamentu Anna Zemanová (SaS) sa pre situáciu okolo ohrozenia vodárenského zdroja pod Šamorínom obrátila na Krajskú prokuratúru v Bratislave. Okresný úrad (OÚ) je podľa nej v tejto veci nečinný. Minister životného prostredia Milan Chrenko tvrdí, že rozhodnutie o zrušení rozšírenia ochranného pásma okolo rezervoára nie je stále právoplatné, keďže ho ešte nedoručili všetkým účastníkom konania.
OÚ v Bratislave vydal v roku 2021 rozhodnutie o rozšírení ochranného pásma pre vodný zdroj. Proti nemu sa odvolalo 25 účastníkov konania. Následne bol spis postúpený na envirorezort.
"Po skoro dvoch rokoch ministerstvo pre preukázané vážne pochybenia vec muselo vrátiť na nové konanie na okresný úrad. V opačnom prípade sme presvedčení, že vec by skončila na súde, ktorý by mohol spraviť rozhodnutie, ktoré by nemuselo byť dobré pre ochranu vodárenského zdroja," poznamenal minister. Ochrana zdrojov podzemnej vody podľa rezortu musí byť postavená na pevných základoch a nemôže sa opierať o právne vákuum, keď sa len odkladá či odďaľuje rozhodnutie.
Ministerstvo zrušením ochranného pásma podľa Zemanovej vyhovelo developerom. Ich cieľom je podľa nej výstavba rozsiahlych obytných zón na ploche 48 hektárov v tesnej blízkosti vodárenských vrtov, vysvetlila. Zemanová považuje výstavbu za extrémne riskantnú, pretože hrozí masívne znečistenie a znehodnotenie pitnej vody.
Poslankyňa preto spustila aj petíciu s názvom "Stop developerom. Zachráňme pitnú vodu pre celé Slovensko". "Nesmieme dovoliť, aby bol zdroj pitnej vody akokoľvek ohrozený. Zároveň sa nemôžeme spoliehať na to, že vody bude vždy dostatok. Vodárenský zdroj Šamorín je svojím umiestnením v blízkosti toku Dunaja jedinečný," poukázala Zemanová. Toto územie podľa nej musí mať jasne vymedzené ochranné pásma.
Chrenko tvrdí, že rezort zároveň vydal metodické usmernenie pre okresný úrad. Upozornil v ňom, že je možné opäť vydať predbežné opatrenie na ochranu lokality tak, aby sa počas konania, keď sa bude preskúmavať konanie úradu, predišlo škodám na vodnom zdroji.
So žiadosťou o vydanie predbežného opatrenia o dočasnej ochrane územia sa na okresný úrad obrátila Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS), potvrdil pre TASR jej hovorca Peter Podstupka. "V prípade, ak vodný zdroj nebude mať vyhlásené právoplatné ochranné pásma, tak územie v okolí vodného zdroja túto ochranu stratí a hrozí, že toto územie bude zastavané, čo v budúcnosti môže ohroziť kvalitu podzemnej vody alebo znemožniť samotné rozšírenie vodného zdroja, aby bolo možné využívať jeho plnú kapacitu," poukázal.
Vodný zdroj Šamorín je jedným z kľúčových vodných zdrojov v pôsobnosti BVS. Aktuálne využíva približne tretinu potenciálu z tohto vodného zdroja. Jeho hydrologický potenciál je podľa odborníkov viac ako 3000 litrov vody za sekundu, čo je teoretická spotreba pitnej vody približne polovice celého Slovenska. Je odolný aj voči výkyvom počasia, priblížil Podstupka.
Všetky vodárenské zdroje majú dva, prípadne tri stupne ochranného pásma, ktoré vyhlasuje okresný úrad. Najprísnejšie, I. ochranné pásmo je vždy v tesnej blízkosti vodného zdroja.
OÚ v Bratislave vydal v roku 2021 rozhodnutie o rozšírení ochranného pásma pre vodný zdroj. Proti nemu sa odvolalo 25 účastníkov konania. Následne bol spis postúpený na envirorezort.
"Po skoro dvoch rokoch ministerstvo pre preukázané vážne pochybenia vec muselo vrátiť na nové konanie na okresný úrad. V opačnom prípade sme presvedčení, že vec by skončila na súde, ktorý by mohol spraviť rozhodnutie, ktoré by nemuselo byť dobré pre ochranu vodárenského zdroja," poznamenal minister. Ochrana zdrojov podzemnej vody podľa rezortu musí byť postavená na pevných základoch a nemôže sa opierať o právne vákuum, keď sa len odkladá či odďaľuje rozhodnutie.
Ministerstvo zrušením ochranného pásma podľa Zemanovej vyhovelo developerom. Ich cieľom je podľa nej výstavba rozsiahlych obytných zón na ploche 48 hektárov v tesnej blízkosti vodárenských vrtov, vysvetlila. Zemanová považuje výstavbu za extrémne riskantnú, pretože hrozí masívne znečistenie a znehodnotenie pitnej vody.
Poslankyňa preto spustila aj petíciu s názvom "Stop developerom. Zachráňme pitnú vodu pre celé Slovensko". "Nesmieme dovoliť, aby bol zdroj pitnej vody akokoľvek ohrozený. Zároveň sa nemôžeme spoliehať na to, že vody bude vždy dostatok. Vodárenský zdroj Šamorín je svojím umiestnením v blízkosti toku Dunaja jedinečný," poukázala Zemanová. Toto územie podľa nej musí mať jasne vymedzené ochranné pásma.
Chrenko tvrdí, že rezort zároveň vydal metodické usmernenie pre okresný úrad. Upozornil v ňom, že je možné opäť vydať predbežné opatrenie na ochranu lokality tak, aby sa počas konania, keď sa bude preskúmavať konanie úradu, predišlo škodám na vodnom zdroji.
So žiadosťou o vydanie predbežného opatrenia o dočasnej ochrane územia sa na okresný úrad obrátila Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS), potvrdil pre TASR jej hovorca Peter Podstupka. "V prípade, ak vodný zdroj nebude mať vyhlásené právoplatné ochranné pásma, tak územie v okolí vodného zdroja túto ochranu stratí a hrozí, že toto územie bude zastavané, čo v budúcnosti môže ohroziť kvalitu podzemnej vody alebo znemožniť samotné rozšírenie vodného zdroja, aby bolo možné využívať jeho plnú kapacitu," poukázal.
Vodný zdroj Šamorín je jedným z kľúčových vodných zdrojov v pôsobnosti BVS. Aktuálne využíva približne tretinu potenciálu z tohto vodného zdroja. Jeho hydrologický potenciál je podľa odborníkov viac ako 3000 litrov vody za sekundu, čo je teoretická spotreba pitnej vody približne polovice celého Slovenska. Je odolný aj voči výkyvom počasia, priblížil Podstupka.
Všetky vodárenské zdroje majú dva, prípadne tri stupne ochranného pásma, ktoré vyhlasuje okresný úrad. Najprísnejšie, I. ochranné pásmo je vždy v tesnej blízkosti vodného zdroja.
