Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bobry sa zdržiavajú pri vodných tokoch a aktívne sú najmä v noci.
Autor TASR
Michalovce 7. apríla (TASR) - Vzostup populácie bobrov na území Zemplína zaznamenali v poslednom období pracovníci Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Vihorlat. Dôkazom toho, že sa im v spomínanej lokalite darí, sú čerstvo ohryzené dreviny v katastroch viacerých zemplínskych obcí.
"Bobor sa postupne na Zemplíne rozširuje a jeho ohryzy môžeme pozorovať už aj na miestach, kde sa pred pár rokmi vôbec nevyskytoval. S ohryzenými drevinami sa stretávame napríklad pri obciach Senné, Sliepkovce, Vojany, Jovsa a v minulom roku sme ich zaznamenali aj pri jazere Morské oko," informovala TASR zoologička Zuzana Argalášová zo Správy CHKO Vihorlat.
Dodala, že výskyt bobra v spomínaných oblastiach zrejme súvisí s vzostupom jeho populácie a následnou migráciou po povodí rieky Laborec. Spomínané zvieratá pravdepodobne obývajú aj brehy Zemplínskej šíravy. "Pred pár mesiacmi tam došlo k zrazeniu bobra motorovým vozidlom. Predpokladáme však, že túto lokalitu obýva iba jedna bobria rodina," vysvetlila Argalášová.
Rozširovaniu spomínaného druhu zvierat na Zemplíne napomohla podľa jej slov zrejme aj migrácia bobrov z územia Poľska. "V Biosférickej rezervácii Východné Karpaty v poľských Bieszczadoch vypustili do voľnej prírody v rokoch 1993 až 2000 niekoľko jedincov," poznamenala zoologička s tým, že bobor je na Slovensku celoročne chránený živočíšny druh. Spoločenská hodnota jedného zvieraťa sa pohybuje na úrovni približne 1000 eur.
Bobry sa zdržiavajú pri vodných tokoch a aktívne sú najmä v noci. Cez deň vychádzajú zo svojej skrýše iba vtedy, ak sa cítia v bezpečí. Aktívne sú počas celého roka, do zimného spánku neupadajú a pomerne často navštevujú okolie svojho teritória. Najväčšie presuny vykonávajú mladé jedince hľadajúce si partnera a lokalitu na osídlenie. Samice privádzajú na svet mláďatá v apríli až máji.
"Najpríznačnejším pobytovým znakom bobra v prírode sú nahryzené alebo zhryzené kmene stromov do tvaru presýpacích hodín. Dreviny bobor hryzie s cieľom priblíženia potravy a získania stavebného materiálu na stavbu a opravu hradu, nory, hrádze," podotkla Argalášová s tým, že hrubé kmene ohrýza zásadne po obvode. Často si pritom trúfne aj na veľké stromy. Jadrovú časť kmeňa však v takomto prípade väčšinou nedohryzie a spustenie stromu na zem zaňho dokončí vietor.
Bobry sa viažu na vodné plochy rôznej rozlohy. To, či sa v určitej lokalite usadia, záleží aj od dostatku drevín. V povodiach vyhľadávajú predovšetkým vysoké brehy na pokojných a tichých miestach.
"Bobor sa postupne na Zemplíne rozširuje a jeho ohryzy môžeme pozorovať už aj na miestach, kde sa pred pár rokmi vôbec nevyskytoval. S ohryzenými drevinami sa stretávame napríklad pri obciach Senné, Sliepkovce, Vojany, Jovsa a v minulom roku sme ich zaznamenali aj pri jazere Morské oko," informovala TASR zoologička Zuzana Argalášová zo Správy CHKO Vihorlat.
Dodala, že výskyt bobra v spomínaných oblastiach zrejme súvisí s vzostupom jeho populácie a následnou migráciou po povodí rieky Laborec. Spomínané zvieratá pravdepodobne obývajú aj brehy Zemplínskej šíravy. "Pred pár mesiacmi tam došlo k zrazeniu bobra motorovým vozidlom. Predpokladáme však, že túto lokalitu obýva iba jedna bobria rodina," vysvetlila Argalášová.
Rozširovaniu spomínaného druhu zvierat na Zemplíne napomohla podľa jej slov zrejme aj migrácia bobrov z územia Poľska. "V Biosférickej rezervácii Východné Karpaty v poľských Bieszczadoch vypustili do voľnej prírody v rokoch 1993 až 2000 niekoľko jedincov," poznamenala zoologička s tým, že bobor je na Slovensku celoročne chránený živočíšny druh. Spoločenská hodnota jedného zvieraťa sa pohybuje na úrovni približne 1000 eur.
Bobry sa zdržiavajú pri vodných tokoch a aktívne sú najmä v noci. Cez deň vychádzajú zo svojej skrýše iba vtedy, ak sa cítia v bezpečí. Aktívne sú počas celého roka, do zimného spánku neupadajú a pomerne často navštevujú okolie svojho teritória. Najväčšie presuny vykonávajú mladé jedince hľadajúce si partnera a lokalitu na osídlenie. Samice privádzajú na svet mláďatá v apríli až máji.
"Najpríznačnejším pobytovým znakom bobra v prírode sú nahryzené alebo zhryzené kmene stromov do tvaru presýpacích hodín. Dreviny bobor hryzie s cieľom priblíženia potravy a získania stavebného materiálu na stavbu a opravu hradu, nory, hrádze," podotkla Argalášová s tým, že hrubé kmene ohrýza zásadne po obvode. Často si pritom trúfne aj na veľké stromy. Jadrovú časť kmeňa však v takomto prípade väčšinou nedohryzie a spustenie stromu na zem zaňho dokončí vietor.
Bobry sa viažu na vodné plochy rôznej rozlohy. To, či sa v určitej lokalite usadia, záleží aj od dostatku drevín. V povodiach vyhľadávajú predovšetkým vysoké brehy na pokojných a tichých miestach.
