Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vihorlatské vrchy sú stálym stanovišťom medveďa hnedého. Od roku 1979 sa tu registrujú pobytové znaky a priame pozorovania, ktoré dokazujú, že nejde len o prechodný pobyt.
Autor TASR
Zemplín 24. júla (TASR) – Záznamy medveďov z fotopascí nie sú na sociálnej sieti Správy Národného parku (NP) Poloniny v posledných týždňoch zriedkavosťou. Odborníci sa zhodujú, že naša najväčšia dravá šelma na území krajného východného Slovenska premnožená nie je. Zvýšený počet zaznamenaní pripisujú technologickým vymoženostiam dnešnej doby, fotopasciam a prístrojom umožňujúcim nočné videnie.
"Vihorlatské vrchy sú stálym stanovišťom medveďa hnedého. Od roku 1979 sa tu registrujú pobytové znaky a priame pozorovania, ktoré dokazujú, že nejde len o prechodný pobyt. Vo Vihorlate sú sledované celoročne. Dnes majú turisti a poľovníci v prírode nainštalované množstvo fotopascí, preto je aj informácií o ich výskyte a migrácií v území viac, ako bolo pred desiatimi rokmi," uviedla v tejto súvislosti zoologička Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Vihorlat Zuzana Argalášová.
Aj v Poloninách je medveď hnedý udomácneným druhom. Ako pre TASR uviedol Jozef Štofík zo Správy NP Poloniny, v rámci spravovaného územia predpokladajú výskyt 16 až 18 jedincov ročne.
Nie inak je tomu na území spravovanom CHKO Východné Karpaty. Riaditeľ správy Juraj Platko hovorí, že i u nich zaznamenávajú pohybové znaky medveďa. Informácie o pohybe tejto šelmy získavajú väčšinou od poľovných združení.
Ako vyplýva zo slov Argalášovej, nie je tiež vylúčené, že dva záznamy z rôznych miest môžu zachytávať jedného jedinca. "Medvede majú veľké domovské okrsky. Veľkosť, na ktorom sa pohybuje, závisí od dostupnosti a rozloženia potravy aj na populačnej hustote. Ak niekto odfotí medvede pri Porube pod Vihorlatom a o týždeň ich odfotí v lesoch nad vedľajšou dedinou v Jovse, môžu to byť tie isté jedince," vysvetlila.
Ochranári sa tiež zhodujú, že väčší počet záznamov o pohyboch medveďa môže byť spôsobený aj tým, že turisti či hubári nerešpektujú vyznačené turistické značenie a pohybujú sa mimo neho. Aj napriek tomu však už niekoľko rokov neevidujú priame strety človeka s touto šelmou.
Znížiť pravdepodobnosť stretu s medveďom sa dá podľa ochranárov aj výberom času, kedy turisti lesy navštevujú. "Pokiaľ sa turista nepohybuje po lese v krízových časoch, v skorých ranných, neskorých večerných alebo nočných hodinách, pravdepodobnosť stretu sa znižuje," uviedol Štofík s tým, že medveď je vo všeobecnosti plachý a ľuďom sa skôr vyhýba.
"Vihorlatské vrchy sú stálym stanovišťom medveďa hnedého. Od roku 1979 sa tu registrujú pobytové znaky a priame pozorovania, ktoré dokazujú, že nejde len o prechodný pobyt. Vo Vihorlate sú sledované celoročne. Dnes majú turisti a poľovníci v prírode nainštalované množstvo fotopascí, preto je aj informácií o ich výskyte a migrácií v území viac, ako bolo pred desiatimi rokmi," uviedla v tejto súvislosti zoologička Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Vihorlat Zuzana Argalášová.
Aj v Poloninách je medveď hnedý udomácneným druhom. Ako pre TASR uviedol Jozef Štofík zo Správy NP Poloniny, v rámci spravovaného územia predpokladajú výskyt 16 až 18 jedincov ročne.
Nie inak je tomu na území spravovanom CHKO Východné Karpaty. Riaditeľ správy Juraj Platko hovorí, že i u nich zaznamenávajú pohybové znaky medveďa. Informácie o pohybe tejto šelmy získavajú väčšinou od poľovných združení.
Ako vyplýva zo slov Argalášovej, nie je tiež vylúčené, že dva záznamy z rôznych miest môžu zachytávať jedného jedinca. "Medvede majú veľké domovské okrsky. Veľkosť, na ktorom sa pohybuje, závisí od dostupnosti a rozloženia potravy aj na populačnej hustote. Ak niekto odfotí medvede pri Porube pod Vihorlatom a o týždeň ich odfotí v lesoch nad vedľajšou dedinou v Jovse, môžu to byť tie isté jedince," vysvetlila.
Ochranári sa tiež zhodujú, že väčší počet záznamov o pohyboch medveďa môže byť spôsobený aj tým, že turisti či hubári nerešpektujú vyznačené turistické značenie a pohybujú sa mimo neho. Aj napriek tomu však už niekoľko rokov neevidujú priame strety človeka s touto šelmou.
Znížiť pravdepodobnosť stretu s medveďom sa dá podľa ochranárov aj výberom času, kedy turisti lesy navštevujú. "Pokiaľ sa turista nepohybuje po lese v krízových časoch, v skorých ranných, neskorých večerných alebo nočných hodinách, pravdepodobnosť stretu sa znižuje," uviedol Štofík s tým, že medveď je vo všeobecnosti plachý a ľuďom sa skôr vyhýba.
