Zemplín 5. októbra (TASR) - Na juhu Východoslovenskej nížiny leží nenápadná obec ku ktorej sa viaže bohatá a slávna história.

Jej chotár už dnes kaštiele či hrady nezdobia, no je nesporné, že tam kedysi stáli v plnej paráde. Dedina Zemplín, kedysi mocné, stredoveké župné sídlo, v časoch najväčšej slávy tak významné, že dalo meno celému okolitému regiónu.

Za baňu historických starožitností považujú niektorí archeológovia hradný kopec nad obcou Zemplín. Človek ho obýval nielen v stredoveku, keď tu stál kamenný hrad, ale v už oveľa dávnejších dobách. Osídlenie obce a jej okolia má približne 30.000-ročnú históriu.

"Najstarší písomný doklad o obci uvádzanej ako villa Zemplén pochádza z roku 1261. Vyvinula sa zo staršej osady v blízkosti ranofeudálneho hradu. Do konca 13. storočia bol hrad a dedina majetkom uhorských kráľov a centrom Zemplínskeho komitátu. V 13. storočí sa označuje ako trhová osada s možnosťou vyberania mýta a v 15. storočí, keď je vo vlastníctve rodiny Drughetovcov, už ako stredoveké mestečko," poznamenáva Elena Miroššayová z košického pracoviska Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Hrad nad obcou Zemplín ani kaštieľ, ktorý si v 16. storočí postavili Drughetovci v strede dediny, sa do dnešných dní nezachovali. Naďalej tu však stojí budova bývalého župného snemu postavená v rokoch 1666 až 1668. Stretávali sa v nej takmer 150 rokov najvplyvnejší šľachtici Zemplínskej stolice.

"Ede Reiszing v dejinách Zemplínskej župy vydaných začiatkom 20. storočia napísal, že župa dostala meno od zemplínskeho zemného hradu. Názov Zemplín odvádza zo slovanského slova zem, zemlja a vidí v tom znak toho, že tu bývali Slovania obrábajúci zem," dopĺňa mozaiku histórie obce súčasný starosta Zemplína Mikuláš Takács. Jej dnešná podoba však už slávu niekdajšieho stredovekého mestečka príliš nepripomína. Výročné trhy, ktoré boli posledným pozostatkom zašlých čias, sa v obci prestali organizovať v medzivojnovom období.

Dedinku v susedstve rieky Bodrog, v ktorej dnes žije približne 400 obyvateľov, majú vďaka jej niekdajšiemu postaveniu, v obľube hlavne milovníci histórie. V týchto dňoch sa v nej zastavil aj Adam Jasny z Varšavy. Poľský dôchodca má k Zemplínu veľmi blízky vzťah, preto sa doňho opakovane vracia. "Je to emocionálna záležitosť, priťahuje ma tento región. Nachádza sa v pohraničí kde je možné pozorovať kultúrne, národnostné ale aj prírodné či geologické hranice Ukrajiny, Maďarska a Slovenska a pritom degustovať tokajské vína svetového mena," vyznáva sa so svojimi myšlienkami pre TASR v priestoroch zemplínskeho župného domu.

Pozostatky miestneho hradu využili veriaci na prestavbu kostola

Foto: TASR/Tomáš Doboš

Nad obcou Zemplín sa kedysi týčil stredoveký hrad. Historické pramene sú skúpe na informácie o jeho niekdajšej podobe, no o význame stavby pre okolitý región prinášajú dostatok poznatkov. Centru hradiska, ktorý stále obkolesujú pozostatky obranného valu, dnes namiesto pompézneho mocenského sídla dominujú dva kostoly a priľahlý cintorín.

Niekdajšie sídlo hradu na skalnatom ostrohovitom návrší nad obcou Zemplín sa nachádza v nadmorskej výške 121 metrov. V jeho blízkosti tečie rieka Bodrog, ktorá vzniká sútokom riek Ondava a Latorica. Situovanie zemplínskeho hradu preto mnohým pripomína Devínsky hrad pri Bratislave.

"Strategicky výhodná poloha vyvýšeniny poskytovala obyvateľom prirodzenú ochranu pred nepriateľmi a v čase záplav aj pred vodou z rozvodnených ramien Bodrogu. Archeologické nálezy dokazujú, že prvú osadu si na vyvýšenine založili ešte v 5. tisícročí pred naším letopočtom nositelia bukovohorskej kultúry," objasňuje Elena Miroššayová z košického Oddelenia pre výskum východného Slovenska, ktoré spadá pod Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV).

V 1. storočí pred naším letopočtom vzniká na území Zemplína dobre organizovaná aglomerácia. Patrí k nej aj keltsko-dácke hradisko obohnané valom. Na jeho spevnení sa následne v 9. storočí už podieľa iný národ - Slovania. "K poslednej úprave valu došlo pravdepodobne na prelome 11. a 12. storočia, kedy sa hradisko začalo prestavovať na hrad," uvádza vo svojej publikácii Zemplín - obec s bohatou minulosťou autorka Mária Lamiová.

Hradný kopec, ale aj ďalšie časti chotára obce doteraz preskúmalo viacero archeológov. K ich hodnotnejším objavom a nálezom patrí hrob staromaďarského náčelníka s bohatou výbavou, železné hrdelné okovy z 1. storočia pred n. l., ale aj oveľa mladší nález - poklad 410 kusov strieborných mincí z 15. a 16. storočia, ktoré si zakopal do zeme ich niekdajší majiteľ zrejme z obavy pred Turkmi.

V 80. rokoch sa zaoberal skúmaním Zemplína ako vtedajší pracovník AÚ SAV aj súčasný minister školstva Dušan Čaplovič. "Rezom" valu najprv sledoval jeho jednotlivé stavebné fázy, neskôr sa mu podarilo zachytiť časť drevenej konštrukcie slovanského opevnenia a v juhozápadnej časti hradiska objavil okraj cintorína s kostrovými hrobmi z 12. storočia. Výskumu obce sa venoval tri roky.



Prvá písomná zmienka o existencii kamenného hradu nad Zemplínom pochádza z roku 1214, kedy tu sídlil zástupca župana. Sídlom župy sa stáva o niekoľko desiatok rokov neskôr. Pôvodne ho vlastnil kráľ, neskôr jágerské biskupstvo a následné až do jeho vypálenia v 17. storočí viaceré šľachtické rodiny, medzi nimi napríklad Drugethovci, Csákyovci až napokon jeho poslední majitelia Andrássyovci.

Zo zemplínskeho hradu sa do dnešného dňa nezachovali žiadne ruiny. Aj preto zostáva jeho niekdajšia podoba v rovine hypotéz. V centre hradiska stoja v súčasnosti dva kostoly. Gréckokatolícky postavený v roku 1804 a chrám reformovanej evanjelickej cirkvi, stavebne upravený v prvej polovici 17. storočia. Historici predpokladajú, že vznikol prestavbou pôvodného románskeho kostola, ktorý tam zrejme kedysi stál spolu so stredovekým hradom. Pozostatky hradu boli podľa poznatkov M. Lamiovej naposledy viditeľné v 19. storočí. "V správe z roku 1873 sa uvádza, že kvôli stavbe veže k miestnemu kalvínskemu kostolu tam rozobrali asi 15 metrov vysokú ruinu hradnej veže, ktorá tam dovtedy stála."