Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Témou sporu sú priemyselné stavby na Hričovskej ceste v Žiline.
Autor TASR
Žilina 19. júla (TASR) – Mestský a krajský stavebný úrad v Žiline si robia čo chcú a konajú v rozpore so zákonom. Tvrdí to predsedníčka Občianskeho združenia (OZ) Proti korupcii Vanda Tuchyňová v súvislosti s priemyselnými stavbami na Hričovskej ceste v Žiline.
„Aj napriek rozsudkom Krajského súdu v Žiline a Najvyššieho súdu SR vydali stavebné rozhodnutia, ktoré sú v rozpore so zákonom. Na základe toho teraz trpia ľudia na Hričovskej ceste, kde v obytnej zóne vyrástli priemyselné stavby, ktoré bránia ľuďom nejakým normálnym spôsobom existovať,“ skonštatovala Tuchyňová.
Ako dodala, oba stavebné úrady nerešpektujú znalecké posudky, čo im vytkol aj Najvyšší súd SR a Krajský súd v Žiline. „Nerešpektujú ani posudok Ústavu súdneho inžinierstva, ktorý je autoritou medzi znalcami. Ja sa pýtam, aké motivácie majú úradníci na stavebnom úrade, keď rozhodujú v rozpore so zákonmi a nerešpektujú rozhodnutia súdov? Mne to našepkáva jediné, mám podozrenie, že sú finančne motivovaní,“ doplnila Tuchyňová.
OZ Proti korupcii má na základe rozhodnutí súdov zdokumentovaný jeden prípad, no podľa nej ide na Hričovskej ceste o ďalších šesť objektov, ktoré sú postavené v rozpore s územným plánom.
„Je tam hluk, nečistota, existuje odborný posudok Jána Čelka zo Žilinskej univerzity, ktorý hovorí, že kamióny, ktoré tam chodia, tam byť nemajú, nepatria tam a škodia územiu a ľuďom, ktorí sú tam. Je tam stavba, ktorá nemá stavebné povolenie, ale má kolaudačné rozhodnutie. Vyzývame stavebný úrad, nech toto dá do súladu,“ zdôraznila.
Firma na spracovanie plastov vyrástla v tesnej blízkosti tamojšieho obyvateľa Ľudovíta Kyšku. Zásah do jeho života charakterizuje ako fatálny. „Od rána od šiestej má budia vysokozdvižné vozíky, kamióny. Vôbec to nie je miesto, kde sa dá normálne slušne žiť. Je tam hluk, tienenie, žiadny výhľad. Dom som zdedil, už moja mama tam investovala dosť peňazí, rovnako aj ja. Všetko to boli normálne rodinné domy so záhradkami a susedskými vzťahmi. Podnikateľ ako prvý to prostredie zničil a vytvoril z toho priemyselný park,“ skonštatoval Kyška.
Ako dodal, s úradmi bojuje už od roku 2004, napísal okolo 150 až 200 podnetov na rôzne inštitúcie." Mám zúfalé pocity, zvažujem a vyberám si krajinu, kde požiadam o politický azyl z tejto džamahírije, toto nie je právny štát. Moje práva sú tu každému ľahostajné,“ uzavrel Kyška.
Ako TASR informoval hovorca Žiliny Pavol Čorba, stavebný úrad konal v intenciách platného a schváleného Územného plánu mesta Žilina, ktorý uvedené stavby v predmetnej lokalite povoľuje. „Odporúčame OZ Proti korupcii, aby sa riadne oboznámilo s Územným plánom mesta Žilina a stavebným zákonom,“ uviedol Čorba s tým, že podozrenia OZ Proti korupcii z „finančnej motivácie“ úradníkov považuje za fabuláciu.
Ako dodal, spomínané stavby sú skolaudované a riadne zapísané v katastri nehnuteľností SR a stavebný úrad nemá oprávnenie zasahovať do súkromných záležitostí občanov, resp. do ich vlastníctva. Kontrolu využitia budov má na starosti štátny stavebný dohľad. „Funkčné využitie predmetných stavieb je v súlade so zápisom v katastri nehnuteľností SR,“ doplnil žilinský hovorca.
„Aj napriek rozsudkom Krajského súdu v Žiline a Najvyššieho súdu SR vydali stavebné rozhodnutia, ktoré sú v rozpore so zákonom. Na základe toho teraz trpia ľudia na Hričovskej ceste, kde v obytnej zóne vyrástli priemyselné stavby, ktoré bránia ľuďom nejakým normálnym spôsobom existovať,“ skonštatovala Tuchyňová.
Ako dodala, oba stavebné úrady nerešpektujú znalecké posudky, čo im vytkol aj Najvyšší súd SR a Krajský súd v Žiline. „Nerešpektujú ani posudok Ústavu súdneho inžinierstva, ktorý je autoritou medzi znalcami. Ja sa pýtam, aké motivácie majú úradníci na stavebnom úrade, keď rozhodujú v rozpore so zákonmi a nerešpektujú rozhodnutia súdov? Mne to našepkáva jediné, mám podozrenie, že sú finančne motivovaní,“ doplnila Tuchyňová.
OZ Proti korupcii má na základe rozhodnutí súdov zdokumentovaný jeden prípad, no podľa nej ide na Hričovskej ceste o ďalších šesť objektov, ktoré sú postavené v rozpore s územným plánom.
„Je tam hluk, nečistota, existuje odborný posudok Jána Čelka zo Žilinskej univerzity, ktorý hovorí, že kamióny, ktoré tam chodia, tam byť nemajú, nepatria tam a škodia územiu a ľuďom, ktorí sú tam. Je tam stavba, ktorá nemá stavebné povolenie, ale má kolaudačné rozhodnutie. Vyzývame stavebný úrad, nech toto dá do súladu,“ zdôraznila.
Firma na spracovanie plastov vyrástla v tesnej blízkosti tamojšieho obyvateľa Ľudovíta Kyšku. Zásah do jeho života charakterizuje ako fatálny. „Od rána od šiestej má budia vysokozdvižné vozíky, kamióny. Vôbec to nie je miesto, kde sa dá normálne slušne žiť. Je tam hluk, tienenie, žiadny výhľad. Dom som zdedil, už moja mama tam investovala dosť peňazí, rovnako aj ja. Všetko to boli normálne rodinné domy so záhradkami a susedskými vzťahmi. Podnikateľ ako prvý to prostredie zničil a vytvoril z toho priemyselný park,“ skonštatoval Kyška.
Ako dodal, s úradmi bojuje už od roku 2004, napísal okolo 150 až 200 podnetov na rôzne inštitúcie." Mám zúfalé pocity, zvažujem a vyberám si krajinu, kde požiadam o politický azyl z tejto džamahírije, toto nie je právny štát. Moje práva sú tu každému ľahostajné,“ uzavrel Kyška.
Ako TASR informoval hovorca Žiliny Pavol Čorba, stavebný úrad konal v intenciách platného a schváleného Územného plánu mesta Žilina, ktorý uvedené stavby v predmetnej lokalite povoľuje. „Odporúčame OZ Proti korupcii, aby sa riadne oboznámilo s Územným plánom mesta Žilina a stavebným zákonom,“ uviedol Čorba s tým, že podozrenia OZ Proti korupcii z „finančnej motivácie“ úradníkov považuje za fabuláciu.
Ako dodal, spomínané stavby sú skolaudované a riadne zapísané v katastri nehnuteľností SR a stavebný úrad nemá oprávnenie zasahovať do súkromných záležitostí občanov, resp. do ich vlastníctva. Kontrolu využitia budov má na starosti štátny stavebný dohľad. „Funkčné využitie predmetných stavieb je v súlade so zápisom v katastri nehnuteľností SR,“ doplnil žilinský hovorca.
