Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Samospráva ráta v tohtoročnom rozpočte s tým, že na činnosť spojenú s odpadmi vynaloží šesť miliónov eur.
Autor TASR
Žilina 12. marca (TASR) - Žilinčania vytvorili v minulom roku 40.000 ton odpadu a vyseparovali 40,6 percenta odpadu. Podľa Zuzany Ondrášovej z odboru komunikácie a vzťahov s verejnosťou Mestského úradu (MsÚ) v Žiline vyhodil každý obyvateľ mesta do odpadových nádob v priemere 499 kilogramov, čo predstavuje 1,3 kilogramu odpadu za deň.
Doplnila, že miera vytriedenia odpadu sa v Žiline z roka na rok znižuje, čo má zásadný vplyv aj na výšku poplatku za uloženie odpadu na skládku. "V praxi to znamená, že čím viac vyseparujeme, tým menej komunálneho odpadu vznikne a zaplatíme menej za jeho uskladnenie. Úroveň vytriedenia sa drží nad hranicou 40 percent, avšak je v záujme nás všetkých, aby mal tento trend vzrastajúcu tendenciu," priblížil primátor Žiliny Peter Fiabáne.
Samospráva ráta v tohtoročnom rozpočte s tým, že na činnosť spojenú s odpadmi vynaloží šesť miliónov eur. "Z celkového objemu vyprodukovaného odpadu tvoril zmesový komunálny odpad vyše 19.000 ton, čo je takmer polovica. Druhou najväčšou položkou bol papier a lepenka (1898 ton), nasledovalo sklo (1249 ton) a plasty (1099 ton). Žilinčania podľa týchto údajov vyseparovali len 4,7 percenta papiera a lepenky, 3,1 percenta skla a 2,7 percenta plastov," vyčíslila Ondrášová.
"Biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu sme vlani vytriedili len 312 ton, pričom podľa európskej štatistiky bol potenciál podľa počtu obyvateľov až na úrovni 7000 ton. Rovnako to je aj pri jedlých olejoch a tukoch. Do špeciálnych nádob sme odovzdali len 0,02 percenta, pričom potenciál bol až 104 ton," uviedol Fiabáne.
Podotkol, že ak by obyvatelia dôkladne triedili komunálny odpad, zdvojnásobili by sa množstvá vyseparovaných komodít, ako sú sklo, papier či plasty. "Ak by sa podarilo vytriediť aspoň o 5000 ton odpadu viac, prešli by sme s mierou vytriedenia nad 50 percent. Čo znamená, že by sme za každú tonu zaplatili o tri eurá menej," uzavrel primátor.
Doplnila, že miera vytriedenia odpadu sa v Žiline z roka na rok znižuje, čo má zásadný vplyv aj na výšku poplatku za uloženie odpadu na skládku. "V praxi to znamená, že čím viac vyseparujeme, tým menej komunálneho odpadu vznikne a zaplatíme menej za jeho uskladnenie. Úroveň vytriedenia sa drží nad hranicou 40 percent, avšak je v záujme nás všetkých, aby mal tento trend vzrastajúcu tendenciu," priblížil primátor Žiliny Peter Fiabáne.
Samospráva ráta v tohtoročnom rozpočte s tým, že na činnosť spojenú s odpadmi vynaloží šesť miliónov eur. "Z celkového objemu vyprodukovaného odpadu tvoril zmesový komunálny odpad vyše 19.000 ton, čo je takmer polovica. Druhou najväčšou položkou bol papier a lepenka (1898 ton), nasledovalo sklo (1249 ton) a plasty (1099 ton). Žilinčania podľa týchto údajov vyseparovali len 4,7 percenta papiera a lepenky, 3,1 percenta skla a 2,7 percenta plastov," vyčíslila Ondrášová.
"Biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu sme vlani vytriedili len 312 ton, pričom podľa európskej štatistiky bol potenciál podľa počtu obyvateľov až na úrovni 7000 ton. Rovnako to je aj pri jedlých olejoch a tukoch. Do špeciálnych nádob sme odovzdali len 0,02 percenta, pričom potenciál bol až 104 ton," uviedol Fiabáne.
Podotkol, že ak by obyvatelia dôkladne triedili komunálny odpad, zdvojnásobili by sa množstvá vyseparovaných komodít, ako sú sklo, papier či plasty. "Ak by sa podarilo vytriediť aspoň o 5000 ton odpadu viac, prešli by sme s mierou vytriedenia nad 50 percent. Čo znamená, že by sme za každú tonu zaplatili o tri eurá menej," uzavrel primátor.
