Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa rektorky ŽU Tatiany Čorejovej je jednou z hlavných priorít univerzity veda a výskum.
Autor TASR
Žilina 24. septembra (TASR) – Šesťdesiaty akademický rok Žilinskej univerzity (ŽU) v Žiline, ktorý dnes otvorilo slávnostné zhromaždenie akademickej obce, má pripomenúť jej históriu, ale aj ukázať jasnú víziu smerovania. Pri príležitosti zhromaždenia to povedala rektora ŽU Tatiana Čorejová.
„Víziu kam chceme smerovať, aké kvalitné vzdelávanie, vedu a výskum chceme poskytovať. Ale aj ako chceme spolupracovať aj s predchádzajúcim stupňom – základnými a strednými školami. A potom s podnikateľmi a verejnosťou, pre ktorú vychovávame absolventov,“ skonštatovala rektorka ŽU.
V akademickom roku 2012/2013 bude na ŽU študovať dovedna 10.698 študentov. „V bakalárskom stupni 7125, na druhom stupni vysokoškolského štúdia 3113 a v treťom stupni 460 študentov. Do prvých ročníkov v jubilejnom akademickom roku 2012/2013 sa na prvý stupeň štúdia zapísalo 3028 študentov z celkového počtu prihlásených uchádzačov 6858. Záujem o štúdium bol viac než dvojnásobne vyšší ako možnosti prijatia. Na druhý stupeň štúdia sa zapísalo 1472 študentov z celkového počtu prihlásených uchádzačov 1963,“ uviedla Čorejová.
Pripomenula, že ŽU poskytuje okrem tradičných technicky a technologicky orientovaných študijných programov aj ekonomicky a humanitne zamerané vzdelávanie. „Rast kvality vzdelávania, vedy a výskumu je spojený aj s primeranou technickou infraštruktúrou, ktorej budovanie bolo aj v uplynulom akademickom roku spojené s projektmi, financovanými zo štrukturálnych fondov Európskej únie (EÚ) vo výške približne 10 miliónov eur,“ doplnila Čorejová.
Zdôraznila, že jednou z hlavných priorít ŽU je veda a výskum. „Na konci uplynulého akademického roka schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR dva, pre ďalší rozvoj univerzity kľúčové, projektové návrhy – Univerzitný vedecký park Žilinskej univerzity a Výskumné centrum Žilinskej univerzity. Projekty majú za cieľ vytvoriť unikátne podmienky pre medzinárodné výskumno-vývojové aktivity a popularizáciu dosiahnutých vedeckých výsledkov,“ povedala rektorka ŽU.
Pracoviská univerzity sa podľa nej podieľajú na riešení úloh výskumu a vývoja pre domáce i zahraničné grantové schémy s ročnou kapacitou takmer 800.000 hodín. „Hodnota získaných grantov z domácich zdrojov v schémach VEGA a APVV predstavuje ročne približne 2,5 milióna eur. Snahu univerzity o aktívne zapojenie sa do medzinárodných výskumných schém prezentuje riešenie viac ako 20 projektov rámcových programov EÚ, na ktorých pracoviská univerzity participujú ako riešitelia i koordinátori,“ uzatvorila Čorejová.
„Víziu kam chceme smerovať, aké kvalitné vzdelávanie, vedu a výskum chceme poskytovať. Ale aj ako chceme spolupracovať aj s predchádzajúcim stupňom – základnými a strednými školami. A potom s podnikateľmi a verejnosťou, pre ktorú vychovávame absolventov,“ skonštatovala rektorka ŽU.
V akademickom roku 2012/2013 bude na ŽU študovať dovedna 10.698 študentov. „V bakalárskom stupni 7125, na druhom stupni vysokoškolského štúdia 3113 a v treťom stupni 460 študentov. Do prvých ročníkov v jubilejnom akademickom roku 2012/2013 sa na prvý stupeň štúdia zapísalo 3028 študentov z celkového počtu prihlásených uchádzačov 6858. Záujem o štúdium bol viac než dvojnásobne vyšší ako možnosti prijatia. Na druhý stupeň štúdia sa zapísalo 1472 študentov z celkového počtu prihlásených uchádzačov 1963,“ uviedla Čorejová.
Pripomenula, že ŽU poskytuje okrem tradičných technicky a technologicky orientovaných študijných programov aj ekonomicky a humanitne zamerané vzdelávanie. „Rast kvality vzdelávania, vedy a výskumu je spojený aj s primeranou technickou infraštruktúrou, ktorej budovanie bolo aj v uplynulom akademickom roku spojené s projektmi, financovanými zo štrukturálnych fondov Európskej únie (EÚ) vo výške približne 10 miliónov eur,“ doplnila Čorejová.
Zdôraznila, že jednou z hlavných priorít ŽU je veda a výskum. „Na konci uplynulého akademického roka schválilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR dva, pre ďalší rozvoj univerzity kľúčové, projektové návrhy – Univerzitný vedecký park Žilinskej univerzity a Výskumné centrum Žilinskej univerzity. Projekty majú za cieľ vytvoriť unikátne podmienky pre medzinárodné výskumno-vývojové aktivity a popularizáciu dosiahnutých vedeckých výsledkov,“ povedala rektorka ŽU.
Pracoviská univerzity sa podľa nej podieľajú na riešení úloh výskumu a vývoja pre domáce i zahraničné grantové schémy s ročnou kapacitou takmer 800.000 hodín. „Hodnota získaných grantov z domácich zdrojov v schémach VEGA a APVV predstavuje ročne približne 2,5 milióna eur. Snahu univerzity o aktívne zapojenie sa do medzinárodných výskumných schém prezentuje riešenie viac ako 20 projektov rámcových programov EÚ, na ktorých pracoviská univerzity participujú ako riešitelia i koordinátori,“ uzatvorila Čorejová.
